Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (12.časť)

11.03.2009 (18:23) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2132×

Edward neodpovedal a otázka ostala ťaživo visieť vo vzduchu. Bolo to pre mňa také nepochopiteľné. Ako mohli mať spolu dieťa? Veď to sa nedá, v tomto stave, alebo áno? Edward krútil hlavou nad mojimi myšlienkami.

„Ako vieš, dá sa to. Bella bola vtedy ešte človek, a tak bola schopná donosiť dieťa:"

Nemohla som tomu uveriť. Bola som ohromená.

„Ako... ako si mohol..?"

„Byť tak blízko? Veľmi, veľmi som sa snažil, no aj tak som jej ublížil, hoci ju milujem."

Jeho tvár sa skrivila v trpkej grimase. Veľmi sa snažil odpovedať mi, čo najúprimnejšie: „Ľudia sú pre nás veľmi krehkí."

Usmial sa. No bol to len smutný úsmev. Jeho spomienky boli príliš skutočné na to, aby len tak zabudol. Veľmi dobre som to poznala. Tieto surovo-dokonalé spomienky, o ktoré nikto z nás nestál a ktoré nám nedovolia nikdy zabudnúť.

„Je to dievčatko", ozval sa.

„Dievčatko?"

„Máme s Bellou dcérku. Volá sa Reneesme, ale všetci ju volajú Nessie."

Heh, ako Lochnesská príšera. To sedí, na upíra.

„ Ale ona nie je upír. Je napoly človek. Vlastne je jediná svojho druhu, pokiaľ viem."

Bolo to čím ďalej tým fascinujúcejšie.

„A koľko má rokov?"

„Bude mať tri, ale vyzerá staršie. To je asi výhoda jej druhu." Na tvári mu pohrával nežný úsmev a vyzeral ako hrdý otecko. Tá predstava mi prišla smiešna. Edward vyzeral trošku staršie než ja, ale aj tak ledva na osemnásť. Síce ani Carlisle nevyzeral staro, na to že bol Edwardov otec.

„Ale Carlisle nie je môj otec", odpovedal mi na myšlienky, „teda aspoň nie biologický."

Fúh. V ich rodine bolo máločo tradičné. Pousmiala som sa.

„Porozprávaj mi o tom", vyzvala som ho.

A tak Edward rozprával a ja som ho fascinovane  počúvala. Hovoril o Carlislovi, o jeho živote a premene, o tom ako stretol Volturiovcov, kráľovskú rodinu, ktorá jediná mala právo vymáhať si poslušnosť od všetkých upírov. O jeho samote, o tom, ako sa rozhodol vytvoriť si spoločníka. Rozprával o svojej premene, o Esme, ktorá prišla o dieťa, o Rosaliinej krutej smrti a o tom, ako zachránila Emmetta. O tom, ako Alice našla Jaspera a spolu sa vydali hľadať Cullenovcov.

No ten najpútavejší príbeh si nechával na koniec. Nemohla som z neho spustiť oči, keď mi rozprával o sebe a Belle. Ich príbeh bol taký zvláštny, až nemohol byť reálny. No existoval. A ako sa zdalo, mal aj šťastný koniec.

Pichlo ma pri srdci. Prečo iní môžu mať to, čo nám s Lucasom bolo odoprené? To nie je fér.

Edward dorozprával a rozbehli sme sa domov. V hlave som mala totálny chaos a nevedela som, či mi ten rozhovor pomohol, alebo nie. Edward za mnou hodný kus zaostával, no ja som nespomaľovala. Tá rýchlosť mi aspoň trochu zrovnávala myšlienky. Preskočila som rieku a už som takmer bola pri dome, keď ma ovalila lákavá vôňa. Úžasná, chutná vôňa krvi, čakajúcej len na mňa...

Dávno som nič také necítila a ani tie mesiace v mori neotupili môj smäd. Bola som predátor a chystala som sa zabiť. Opäť.

„Niééé!" zúfalo zvolal Edward spoza môjho chrbta.

...

V mojej hlave sa hádali dva hlasy a jeden z nich mal jasnú prevahu. Netvor prekričal ten slabý hlások môjho svedomia, toho kúska ľudskosti, ktorá vo mne ešte zostala. Surovo som vykopla zatvorené dvere, až skončili na druhej strane chodby. Na stene po nich ostala obrovská prasklina. Nevšímala som si to. Nosom som hľadala toho malého človiečika, ten zdroj krvi, ktorá jediná dokáže uhasiť môj smäd. V hlave som počula splašený tlkot srdiečka malého dievčatka a vedela som presne, v ktorej miestnosti sa nachádza. Nedočkavo som tam utekala, hnaná pachom krvi...

Zdrapili ma silné Emmettove ruky: „ Emma, nerob to!", zavrčal mi do ucha. Zúrivo som naňho zazerala a z hrdla sa mi ozývalo vrčanie. Čo to necíti?! Tú neodolateľnú vôňu?? Bola som predátor a on mi bránil nasýtiť sa. Moja zúrivosť nabrala na obrátkach a udrela som ho...

To, čo nedokázal medveď som dokázala ja . Emmetta odrazilo na druhú stranu a bral so sebou všetko naokolo. Rozbil sklenený konferenčný stolík a prerazil stenu oproti. Črepy lietali po celej izbe a v dome vládol chaos.

Fajn, jeden je out.

„No piati ešte ostali", povedal Edward s hrozbou v hlase.

Medzi mňa a moju korisť sa postavili piati upíri pripravení bojovať na život a na smrť. A kvôli čomu? Kvôli bezvýznamnému človiečiku, ktorého krv ma nenormálne silno volala.

„La tua cantante," povedal a ja som netušila, o čom rozpráva „jej krv ťa volá, ale ty jej to nesmieš dovoliť! Neurob niečo, čo budeš potom ľutovať."

Hovoril zúfalo a prosebne, no nepočúvala som ho.

Edward, Rose, Jasper a Esme sa rozostavili do bojových pozícií. Za nimi chrbtom stála Bella a v náručí mala ten pulzujúci uzlíček. Moja myseľ sa sústredila len na to. Šalela som túžbou ochutnať tú krv a oni nemali kam ujsť. Jediné, čo mi stálo v ceste, boli upíri a oni mi moju korisť nevydajú ľahko.

...

Bol to nerovný boj. Bola som sama a oni mali prevahu. Štyria na jednu, to nebolo fér, no ja som bola relatívne novorodená. Útočili zo všetkých strán, dorážali a ja som sa postupne, namiesto útoku začala brániť. To ma rozzúrilo ešte viac.

Ako prvú som vyradila z boja Esme. Už od začiatku som vedela, že nie je žiadny bojovník. S ňou to šlo ako po masle. Rovnako na tom bola Rose, tú mrchu som poslala rovno za Emmettom, ktorý sa ešte nevrátil. Edward s Jasperom už boli tvrdšie oriešky. Bolo ťažké bojovať s niekým, kto vie o každom vašom ďalšom kroku, no v hlave mi skrsol nápad...

Edward sa zatváril zdesene, keď pochopil, čo zamýšľam. V očiach som mu som mu zreteľne videla prosbu: Prosím, prosím!! Nerob to!!

Nedala som mu šancu. V mikrosekunde som mala v rukách črep a z celej sily som ho hodila smerom k Belle. Edward ani Jasper ho nemali šancu zachytiť. Črepina sa rozbila o stenu a tisícky kúskov sa odrazili smerom k dievčatku. Hoci ju Bella chránila, ako sa len dalo, malý kúsok jej porezal prst. Zacítila som pramienok krvi.

V tej chvíli boli v miestnosti už dvaja šialene smädní upíri...

Proti Jasperovi a mne Edward nemal šancu. Pretože Jasper bol k Reneesme bližšie, bol pre ňu väčším nebezpečenstvom. Edward sa naňho vrhol a obaja skončili v črepinách.

Konečne mi nič nestálo v ceste...

13.ČASŤ

11.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (12.časť):