Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (11.časť)

09.03.2009 (01:00) • Tinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1828×

Jedenásť, polnoc, jedna, dve, tri hodiny v noci a moje vnútro stále zožierali pochybnosti. Nie som tu vítaná. Áno, tá malá veštkyňa mi to naznačila.

Votrelec.

To slovo sa mi dralo cez pery a ja som vedela, že je pravdivé. Som votrelec, ktorý sa im votrel do života, do domu, do pohodlia. A som nebezpečná, preto ma tu Alice nechce. Ona vidí, že spravím niečo hrozné. Zúfalo som hľadela z okna Edwardovej izby. Ani ten krásny výhľad na les mi nedal myšlienky do poriadku.

Nechcem, ale musím odísť!

Už, už som chcela vyskočiť a bežať, ako nikdy predtým, keď mi niekto hodil kamienok do okna.

...

Zaplavil ma pocit deja-vú. Toto som už predsa raz zažila...

Rýchlo som vyskočila z okna a pohľadom pátrala po neznámom. Tentoraz by som už nebola taká opatrná a šla by som s ním, kam by chcel.

No bol to len Edward. Jeho som skutočne nečakala..

„Kde je Bella?", spýtala som sa prekvapene.

„Išla skontrolovať jeden veľmi dôležitý balíček", povedal tajomne.

„Aha. A čo sem privádza teba?"

„Jedna vec, ktorá mi nedá spávať", uchechtol sa. Dobre som vedela, že upíri nemôžu spať. Bola to jedna z vecí, ktorá mi veľmi chýbala.

„Tak sa pýtaj", povedala som prosto.

„Nie tu. Čo by si povedala na malú návštevu?"

„Kde?"

„U nás."

„Hmm. Prečo nie?", povedala som a rozbehli sme sa.

...

„U nás" bol vlastne malý kamenný domček s jazierkom, osadený na najkrajšom mieste, aké som kedy videla. Bolo tu ako v rozprávke.

„Vy ma chcete zabiť, však?", spýtala som sa so smiechom.

„Nie, prečo?", odpovedal prekvapene Edward.

„No to množstvo emócií ma rozpučí."

„Môžeme ísť aj niekam inam, ak by si chcela."

„Nie, to je v pohode. Chcel si sa ma niečo spýtať," pripomenula som mu.

„No, nie sú to ani otázky, skôr taký test."

„Tak by som sa mohla niečo spýtať ja?", opýtala som sa. Edward sa len usmial. Už predom vedel, na čo som zvedavá.

„Chceš vedieť prečo ťa Alice nemá rada?"

„No, aj tak sa to dá povedať," povedala som trpko.

„Nie je to o tom, žeby ťa neznášala. Jej len vadí to, že nevidí, a preto ti nedôveruje. Toto sa jej stáva iba pri vlkolakoch a ona to neznáša. Osobne si myslím, že zajtra, vlastne dnes, príde a ospravedlní sa ti."

Cvíľočku trvalo, kým mi to došlo.

„Moment, povedal si, že nevidí? To ako...?"

„Áno, presne. Nevidí tvoju budúcnosť. Vidí len teba, ako si urobila závažné rozhodnutie, ale nevie čo mu predchádzalo. Hlavne toto ju štve. A tým sa dostávame k môjmu testu."

Nechápavo som naňho pozerala.

„Je to jednoduché. Proste mi povieš prvé, čo ťa napadlo, keď si zbadala jedného z nás. Pripravená?"

Znelo to dosť jednoducho. Prikývla som a Edward začal.

„Jasper?" „Emócie."

„Carlisle?" „Trpezlivosť a ... láskavosť?"

„Emmett?" „Sila."

„Rose?" „Tvrdohlavosť?"

„Alice?" „Budúcnosť."

„Esme?" „Láska."

„Bella?"  „Niečo ako... štít?"

„Ja?" „Hm... myšlienky?"

Bola to taká niť nesúrodých slov, ktoré mi pozvoľna napadali. Hoci mi vôbec nedávali zmysel, cítila som, že sú pravdivé. Asi som v tom mori prišla o hŕbu mozgových buniek. Edward len krútil hlavou. „Emma, vieš, čo to znamená?"

„Že mi šibe?"

„Nie, práve si povedala, aký dar má každý z nás. Ja viem čítať myšlienky, Rose je otrasne tvrdohlavá, Emmett je silák. To všetko sedí. "

„Takže to všetko je pravda?"

„Áno, je to tvoj dar. Už keď sme boli na pobreží, tvoja myseľ ma zaujala. Vedela si, kto sme bez toho, aby si nás poznala."

Neverila som. Nemohla som uveriť. Bolo to také zvláštne. Ja žeby som mala taký dar? Je pravda, že odjakživa som mala „nos na ľudí", ale toto?

„Stáva sa, že ak sa staneme upírmi. Naše ľudské danosti zosilnejú. Jasper bol za života veľmi charizmatický a Alice mala vízie. A keď sa stali upírmi, všetko to zosilnelo," vysvetľoval mi Edward, no ja som to aj tak nechápala.

„To znamená...?"

„Áno, Carlisle je doktor, Bella bola ešte pred pár rokmi človekom a áno, už mám stosedem rokov", dodal so smiechom.

Mne ale veselo nebolo. Spomenula som si na toho policajta, ktorého som zabila: „Takže, aj ten policajt..."

„Je mi to ľúto Emma, zdá sa, že to bol dobrý chlap.", povedal a chytil ma za ruku. Tentoraz som sa neodtiahla. Bolo to dávno, čo sa ma nejaký chlapec dotýkal...

Edward sa odtiahol, bolo mu vidieť na očiach, že ne nechcel vo mne vyvolať túto reakciu.

„Môžem ešte jednu otázku?"

„Len sa pýtaj," povedal ochotne.

„Nemôžem si pomôcť, ale jedna vec mi vŕta v hlave. Vy máte s Bellou dieťa?"

...

12. ČASŤ

10.ČASŤ

Autor: Tinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (11.časť):