Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ukradnuté srdce (10.časť)

Ukradnuté srdce (10.časť)Ďalšia časť mojej poviedky :) Rozmýšľam nad tým, že už pomaly budem končiť, pretože už teraz je tu more poviedok, ktoré sa ľudom ani nechce čítať... veď to je ako nosiť drevo do lesa :D

 

Bolo to veľmi zaujímavé a hlavne zábavné popoludnie. S Emmettom sme sa predbiehali, kto uloví viac medveďov a spolu s Bellou sme sa smiali na jeho kúskoch.

Najviac ma pobavilo, keď Emmett vydesene a s krikom utekal pred grizlym, tváriac sa, že ho chce ten chlpáč zožrať. Potom si ma začal doberať a hovoril, že som ten najchudší upír, akého kedy videl. Aby to demonštroval, začal ma vyhadzovať do vzduchu, ako nejakú bábku. Po treťom raze nám to ale Bella zatrhla. Bála sa, aby som nenarazila do lietadla.

Cítila som sa ako v nejakom surrealistickom sne, kde nič nie je nemožné. Byť upírom znamenalo mať schopnosti, o akých som ani nesnívala. Bála som sa len toho hrozného smädu, ale verila som, že mi ho táto úžasná rodina pomôže prekonať.

Keď sme sa blížili k domu, začula som kroky a vzrušené mrmlanie. Zdalo sa mi, že obyvatelia vily boli dosť nervózni a vo vzduchu bolo cítiť napätie. Spomalila som.

„Neboj sa, sú nervózni, pretože sa na teba tešia a chcú ťa spoznať", uistila ma Bella.

„No a keď sme pri tom", začal Emmett, „Alice bude hulákať, keď budeš oblečená takto", a vzal opatrne do prstov moje polorozpadnuté tričko.

Netušila som síce, kto je Alice, ale aj tak mi začalo byť v tých šatách nepríjemne a chcela som sa aj umyť.

„Kúpelňa je hore, prvé dvere vľavo", povedala Bella, keď sme vošli do domu. Rýchlo som šla tým smerom. Strašne som chcela dať zo seba dolu tie staré šaty a zmyť všetky nánosy soli, no keď som vošla do kúpelne, namiesto sprchy ma tam čakalo prekvapenie.

...

Na pätnástich (!) vešiakoch viseli kreácie od výmyslu sveta. Na jednom boli nohavice s blúzkou, na ďalšom s tričkom, na treťom športová sukňa s mikinou a tak postupne. Všetko to šatstvo vyzeralo ako originály priamo z nejakej manufaktúry na ručne šité oblečenie. Samozrejme nechýbali topánky, vlastne množstvo topánok a doplnky, snáď za niekoľko tisíc. Na to všetko som neveriacky čumela s otvorenými ústami. Oni asi nič nerobia na polovicu. Bola by som tam stála ešte dlhšie, no uvedomila som si, že dole na mňa čakajú.

Vyzliekla som si šaty a rovno som ich hodila do koša. To isté som spravila aj s topánkami, a až tak som sa postavila pod sprchu.

Ten prúd tečúcej vody bol ako tisícky masírujúcich prstov, ktoré hladkali každý kúsok môjho tela. Bolo to strašne uvoľňujúce. Pomaly som zo svojho tela zmývala všetku soľ. Moja pokožka napodiv neniesla žiadne následky, po takmer ročnom pobyte v mori, čo ma veľmi potešilo. Rovnako to bolo aj s vlasmi. Všimla som si, že mi za ten rok ani o centimeter nepodrástli Asi to malo niečo s tým, že som bola upír. No nič. Nemôže byť všetko dokonalé...

Vyšla som zo sprchy a šmátrajúc po uteráku som pohľadom zavadila o neznámu krásku v zrkadle. Zo všetkých dnešných prekvapení, ma toto rozrušilo najviac. Toto mám byť ja? Neveriacim pohľadom som blúdila po svojom nahom tele. Bolo... dokonalé. Každá krivka vyzerala, ako vytesaná tým najzručnejším sochárom.

Moja pokožka sa belela ako sneh a ostro s ňou kontrastovali moje vlasy, ktoré sa zdali byť akési hustejšie a lesklejšie. Rovnako na tom boli moje riasy a plné pery, ktoré som nikdy plné nemala. No najviac ma potešilo, že ma už nestrašili tie diabolské zreničky. Moje oči boli zlatisté, ako med. Bola som nádherná a smelo som sa mohla porovnávať so všetkými upírmi, ktorých som kedy stretla.

Keď som sa obliekala, ešte stále som myslela, na tú premenu, ktorá sa stala s mojím telom, takže som si ani veľmi neuvedomovala, čo mám na sebe. Spamätala som sa, až keď som stála pred dverami. Zhlboka som sa nadýchla a razantne som vykročila smerom k neznámemu.

...

Ako som kráčala po schodoch ruch dole stíchol a domom sa rozliala príjemná atmosféra. Jasper, pomyslela som si v duchu. No i tak moje podvedomie zvierali pochybnosti. Čo ak ma neprijmu? Kam pôjdem, ak ma odmietnu? V duchu som začala zvažovať všetky možnosti. Neboli veľmi lákavé.

„Neboj sa, to sa nestane," ozval sa z obývačky Edward. Jeho povzbudivé slová ma osmelili a istejším krokom som vošla do miestnosti. Tam na mňa čakalo osem nedočkavých upírov, z ktorých som už zopár poznala. Bol tam Edward s Bellou, ktorí stáli najbližšie. Ďalej Emmett s Rosalie, ktorú som síce nepoznala, ale už som o nej počula. Carlisle s manželkou a Jasper s nejakým malým šidlom.

Rovnako ako ja, aj oni si ma zvedavo prezerali. Asi som pri prehliadke obstála, pretože sa ozval Carlisle, ako hlava rodiny.

„Emma, dovoľ, aby sme sa predstavili. Volám sa Carlisle Cullen a toto je moja manželka Esme." Carlisle sa na mňa milo usmial. V jeho vystupovaní bolo takt, aký sa dal naučiť len niekedy v minulom storočí. Neviem prečo, ale ku jeho menu by sa mi hodilo doktor Carlisle Cullen, ale asi to bola len hra môjho podvedomia. Kútikom oka som zazrela, že Edward sa zamračil.

Esme pristúpila bližšie a podala mi ruku: „Veľmi rada ťa poznávam Emma."

„Potešenie je na mojej strane pani Cullenová."

„Prosím, volaj ma Esme."

Hanblivo som sa smiala: „Teší ma Esme."

Pohladila ma po líci a slova sa chopil Emmett: „No, ja som Emmett a tiež ma môžeš volať Emmett a toto je Rosalie, moja opäťmanželka." S hrdosťou pozrel na najkrajšiu upírku, akú som keby videla. Jej krása vrážala dych. Bohaté kadere zlatistých vlasov lemovali jej anjelsku tvár. Bola ako bohyňa. Zrazu som sa začala cítiť nesvoja, no upírka mi milo podala ruku.

„Teší ma Emma." Ja som sa len slabo usmiala.

Ako posledný sa predstavil Jasper s Alice. Bola som si taká istá milou reakciou, že ma prekvapila jej strohosť. Povedala iba: „Teší ma." A ani sa na mňa nepozrela.

Zdalo sa mi, že všetci v miestnosti boli prekvapení jej reakciou, takže na chvíľu nastalo trápne ticho. Ako prvý sa ozval Carlisle: „Emma, dnes večer môžeš mať Edwardovu izbu. Sú to tretie dvere vpravo na poschodí."

Iba som prikývla a odišla som, kam ma poslali.

„Dúfam, že si na seba hrdá Alice," povedal Edward.

...

11. ČASŤ

9.ČASŤ

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ukradnuté srdce (10.časť):

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!