Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si naša rodina - 9. kapitola

Ty si naša rodina - 9. kapitola„Už ma nebaví byť tvojou štvanou zverou. Chceš ma zabiť, to je predsa to, prečo si tu. Tak urob to, čo máš. Ukončime to tu a teraz. Stojím tu a nemienim sa brániť. Už viac nie. A budem úprimný. Bude mi cťou umrieť tvojou rukou.“
Zabije ho? Alebo nie?
Máme tu novú kapitolu. Som zvedavá, čo na ňu poviete. :)

Edward:

Prečo to urobila? Ako mi dokázala spôsobiť takú bolesť. Dobre viem, ako to dokázala urobiť. Predsa ma mala zabiť, ale prečo potom pozerala na mňa takým bolestným pohľadom? Mala výčitky, že mi spôsobila neopísateľnú bolesť, ktorá bola taká ako bolesť premeny? Alebo to bol pocit zadosťučinenia, že mi konečne dokázala ublížiť? Že sa konečne na niečo odhodlala? Prečo potom plakala na záchode? Musela sa trápiť pre mňa a pre tú tanečnicu. Presne o tom to je. Tá malá mrška sa mi chcela pomstiť, ona ma nechcela zabiť, len mi spôsobiť bolesť, ktorú sama cítila vo svojom vnútri po tom mojom divadielku. Dobre, ak ma chce zabiť, ak ma chce vidieť premeneného na prach, tak dobre. Dám jej možnosť, aby dokončila to, čo teraz začala.

Vyšiel som z dámskych záchodov a začal som sa rozhliadať po reštaurácii, kde je. Nikde som ju nevidel a dokonca ani necítil. Všimol som si, ako jej spoločník sedí sám s hlavou v dlaniach a bezradne krúti hlavou. V duchu fňukal, že ho zase nechala samého. Takže ona odišla? Kam mohla ísť? Určite išla domov.

Hodil som pár bankoviek na stôl, kde som sedel s tou čiernovlasou tanečnicou, a šiel za ňou domov. Cesta k jej domu trvala dlhšie ako minule. Možno to bolo tou búrkou. Sledoval som, ako ľudia stopujú autá, ako sa utekajú schovať niekam, kde ich ten dážď nedostihne, ale bolo to zbytočné. Nebo plakalo tak silne, že nebolo možné  ukryť sa. Obloha potemnela a len elektrické biče rozjasňovali tú temnotu, ktorá sa niesla od Seattlu až po Forks.

Možno bolo dobré, že táto cesta trvala dlhšie, pretože teraz to, čo urobila Isabella, mi prišlo vtipné. Dokázala ma prekabátiť. Nechala ma, aby som ju chcel, aby som túžil po jej krvi a dovolila mi napiť sa z nej. Tá malá prefíkaná líška presne vedela, čo robí. Nie, určite to neplánovala, nemohla vedieť, že tam budem. Bola to len náhoda, ale aj tú dokázala využiť vo svoj prospech. Dostala ma do kolien. Ale mňa to už naozaj nebaví. Mám toho akurát tak dosť. Stále sa naháňať, byť štvanou zverou. Chce ma zabiť? Nech si poslúži, ja jej to uľahčím. Ak má toľko guráže, tak nech to urobí.

Zaparkoval som svoje auto ďalej od jej domu. Nechcel som, aby si všimla, že som tu. Blížil som sa k jej domu tak potichu ako puma číhajúca na svoju korisť. Započúval som sa do zvukov jej domu a počul som vodu zo sprchy. Takže mám príležitosť sa dostať do domu tak, aby to hneď nespozorovala. Obehol som dom a konečne našiel jedno okno pootvorené, a tak som ladne vyskočil na parapet a dostal som sa dnu. Bolo to okno jej izby. Cez to okno som ju sledoval.

Tu na tomto mieste sa vyzliekala, pomyslel som si, keď som sa postavil pred jej posteľ. A tam? Pozrel som sa ku skrini. Tam už bola v Evinom rúchu. Prešiel som pomaly k jej nočnému stolíku a vzal si z neho drevený kôl. Aké nenápadné, nechať ho na nočnom stolíku. Asi sa riadi príslovím, že pod lampou je najväčšia tma. Na posteli ležala košieľka, ktorú mala na sebe. Prešiel som rukou po tej látke a zodvihol som ju z postele. Priložil som si ju k nosu a zhlboka som sa nadýchol. Bola celá nasiaknutá Isabellinou vôňou. Dráždila ma každým nádychom, ale nedokázal som sa odtrhnúť. Bol som ako v tranze.

Posadil som sa na posteľ. V jednej ruke som držal kolík a v druhej jej košieľku. Keď ma zabije, už nikdy neucítim jej vôňu ani žiadny z jej dotykov. Keď ma však zabije, tak prestanem byť štvancom a o to ide. Možno sa stanem slávnym. Edwarda Cullena zabila Isabella Swanová. Už to vidím. Mám ísť za ňou? Počkať, tu? Edward, spamätaj sa láskavo. Okríkol som sa v duchu. Prečo z nej tak cvokatiem. Na nič sa nebude čakať. Idem dnu a nech vynesie ortieľ.

Prudko som sa postavil a šiel k dverám kúpeľne. Siahol som na kľučku a všimol som si, že stále držím v rukách jej košieľku, tak som ju pustil na zem a potichučky som otvoril dvere. Nazrel som dnu a v odraze zrkadla som si všimol, že stojí tvárou k stene, čelom sa opiera o modrasté kachličky a tými malými pästičkami do nich búši.

Ešte chvíľu som obdivoval to Picassovo dielo pred sebou a užíval si ten pocit, ktorý možno cítim poslednýkrát. Opatrne som siahol na rukoväť sprchovacieho kúta a odtiahol som dvierka. Isabella sa prudko otočila a vyvalila na mňa svoje očká. Bola prekvapená, zaskočená, no zároveň aj vystrašená a pritom som to ja, kto by tu mal byť vyplašený. Ja som si prišiel po smrť a nie ona.

„Ty?“ zavrčala a mňa to neskutočne rajcovalo. Bože, to tak krásne znie, keď ona zavrčí.

Prešiel som pohľadom po celom jej nádhernom, dokonalom a vyšportovanom tele. Keď si všimla, že moje oči naberajú odtieň čiernej, rýchlo sa snažila zakryť rukami, čo sa dalo. Nechápal som prečo, keď už som ju nahú videl.

„Čakala si, nebodaj, toho svalovca z reštaurácie?“ spýtal som sa a venoval som jej úsmev. On ju nikdy neuvidí tak, ako ju vidím teraz ja.

„Jacob,“ vyhŕkla nečakane a ja som zavrčal. To si až teraz všimla, že mu zase dala košom? Možno je krásna, ale nie príliš bystrá.

„Čo tu, dopekla, robíš? Ako si sa sem dostal?“ Zaujímavé. Nezaujíma ju, ako som sa tak rýchlo dostal z toho čo mi urobila, ale z toho, že tu som? No dobre, tak jej povieme, čo tu robím. Poslednýkrát som sa pozrel na jej telo a vzdychol. Bude mi chýbať toto telo. Pomyslel som si.

„Už ma nebaví byť tvojou štvanou zverou. Chceš ma zabiť, to je predsa to, prečo si tu. Tak urob to, čo máš. Ukončime to tu a teraz. Stojím tu a nemienim sa brániť. Už viac nie. A budem úprimný. Bude mi cťou umrieť tvojou rukou.“

Načiahol som k nej kôl a podával jej ho do ruky. Tie svoje pustila voľne k telu a už jej bolo jedno, že predo mnou stojí úplne nahá. Kmitala očami medzi mnou a tým dreveným kolíkom. Počkať? Ona váha? Áno, ona váha, či ma má zabiť. Prečo? Teraz má na to jedinečnú príležitosť a opäť váha. Rozhodol som za ňu. Vzal som jej pravú ruku a položil zbraň do jej ruky. Druhou rukou som jej ruku zodvihol do výšky až tam, kde niekedy bilo moje srdce a hrot si priložil k telu. Pravou rukou som však stále držal tú jej, aby neuhla. Začala sa chvieť, oči sa jej začali lesknúť.

„To je to, prečo si sem prišla. Teraz máš príležitosť. Využi to. No tak to, kurva, urob!“ kričal som na ňu a pomaly som spustil svoju ruku z jej. Díval som sa jej uprene do očí a nehodlal som uhnúť.

„Nemôžem,“ pípla tak tichučko, že ja sám som mal čo robiť, aby som jej rozumel. Pozerala mi do očí a pomaly sa jej po tvári nekotúľali len kvapky vody, ale slzy. Spustila ruku a ten drevený nástroj jej vypadol. Zodvihla svoju ruku a horúcou dlaňou mi prešla po mojej tvári.

„Edward,“ zašepkala do ticha, ktoré sa dalo krájať. Ničomu som nerozumel. Nechápal som to. Čo sa tu teraz stalo, čo sa tu teraz deje a bál som sa, čo ešte len má prísť.

Ukazovákom som jej prešiel po spodnej pere a pobozkal som ju. Pevne som si ju pritiahol k telu a keď prvýkrát vzdychla do mojich pier, tak som si ju vyzdvihol do náruče a oprel o kachličky. Svoje malé, tenké prstíky vplietla do mojich vlasov, ktoré boli celé mokré. Nebolo treba žiadnych zbytočných slov. Bozk hovoril za všetko. Túžila po mne rovnako, ako ja po nej. Bol som vzrušený, bol som neskutočne vzrušený.

Tá malá mrcha, zanadával som v duchu. Stále ma neprestávala bozkávať a ja som to tiež nemal v pláne ukončiť. Chýbali mi jej pery, jej bozky, jej horúci jazyk. Začala mi rozopínať košeľu a pomaly ju zo mňa zhodila. Prešla mi na krk a ja som zaklonil hlavu. To bolo neskutočné, ako taký malý horúci jazýček dokáže dráždiť. Rozhodol som sa, že dnes nebudem surový. Dnes nie, dnes jej ukážem, že som lepší ako ten jej Jacob. Zastavil som vodu a spolu s ňou v náručí som ju preniesol do postele. Nehodlal som ju pustiť, aby mi neušla. Jemne som ju položil a jednou rukou som jej prechádzal po celej jej dĺžke tela. Chvela som pod mojimi dotykmi. Niečo sa vo mne ozvalo a ja som sa odtiahol od jej pier.

„Bojíš sa ma?“ spýtal som sa udýchaným hlasom. Chcel som, aby povedala nie. Dnes jej chcem dať niečo, čo som ešte žiadnej nedal. Nehu.

„Nie,“ povedala a ja som sa neubránil úsmevu. Jej hrudník sa rýchlo dvíhal, každým jej nádychom a výdychom. Bola tak isto nedočkavá ako aj ja. Chcela to rovnako veľmi ako som to chcel ja.

Zodvihol som jednu jej ruku k svojim perám a začal som jej bozkávať prsty. Jeden za druhým. Šibalsky som sa jazykom s nimi pohrával a moje pery po nich prechádzali hore a dole. Privrela oči a a opäť sa rozochvela. Pritiahol som si ju bližšie k telu a na svojej hrudi som cítil jej pevné bradavky. Isabella prešla ku gombíku mojich nohavíc a začala s ním zápasiť. Prišlo mi rozkošné, že lovkyňa upírov a má problém s obyčajným gombíkom. Stačilo by jedno trhnutie a boli by dole. Po asi minúte som to už nevydržal a vyskočil som na nohy. Vystrašene sa na mňa pozrela, že čo mám v pláne urobiť. Ja som sa len pochabo usmial a strhol zo seba nohavice spolu s boxerkami.

„Lepšie?“ spýtal som sa, keď jej lišiacky zaiskrilo v očiach.

„Lepšie,“ súhlasila a rukou mi naznačila, nech sa k nej vrátim.

„S radosťou,“ odpovedal som na nevyslovenú prosbu. Miesto toho, aby som sa na ňu hneď vrhol, som si kľakol k jej posteli a pritiahol som si ju bližšie k sebe.

Nadvihla sa na lakťoch a čakala, čo sa bude diať. Pomaly a hlavne jemne som jej nohy oddialil od seba. Isabella sa kŕčovito chytila prikrývky, ktorá zakrývala jej posteľ a zahryzla sa do spodnej pery. Prešiel som jazykom po celej dĺžke jej jaskynky a ona hlasno stonala. Pohyboval som jazykom v rytme našich tiel. Chcel som jej dopriať rozkoš. Teraz som nepozeral na seba, ale na ňu. Neúnavne som tlačil jazyk stále hlbšie a hlbšie až kým hlasno nezastonala v silnom kŕči, ktorý znehybnil jej telo. Odtiahol som sa a zodvihol som svoj pohľad k nej. To, čo som však uvidel na jej tvári ma donútilo ostať nehybne. Ona mala na tvári úsmev. Naozaj sa usmievala. Začal som sa báť, čo si na mňa pripravila. Žeby ma chcela zabiť? Nie, ona ma schmatla za ramená a pritiahla si ma bližšie.

„Teraz,“ vydýchla mi do tváre. Jediné, čo povedala, bolo: „Teraz.“ Zohol som sa k jej malému ušku a prešiel som po ňom jazykom a zašepkal.

„Neboj sa, nebude to bolieť.“ Teraz som to myslel vážne. Už ju to nemohlo bolieť. Nie je to ako prvýkrát. Prikývla a keď spojila naše pery, tak ja som spojil naše telá.

Pohyboval som sa v nej pomaly a hlavne opatrne, nechcel som, aby to brala tak ako minule. Teraz mala cítiť túžbu a nie odpor voči mne. Keď mi začala bokmi naznačovať, že mám zrýchliť, tak som tak urobil. Plnil som jej želania  a túžby. Potom sa pretočila na mňa a začala to riadiť ona. Rukou som jej prešiel od krku cez jej dekolt až k jej klitorisu a začal som ju dráždiť palcom, aby jej vrchol prišiel skôr, ako ten môj. Nechýbalo mi totiž veľa, ale opäť som chcel, aby to bola ona, ktorá bude kričať prvá od vzrušenia. Prehla sa dozadu ako luk a rukami sa chytila mojich nôh. Začal som cítiť na svojej pýche jej sťahy a to ma vzrušilo ešte viac, ak to bolo teda možné. Neubránil som sa zavrčaniu a ona to vzala ako výzvu a začala sa na mne rýchlejšie pohybovať. Naraz sme vybuchli v záplave orgazmu. A Isabella sa zvalila na moju hruď. Po chvíľke sa mi pozrela do očí.

„Ďakujem.“ Zneli jej slová  a znova položila hlavu na moju hruď. Za čo mi ďakuje? Nechápal som to. Stiahla som štít a dodala: „Ukázal si mi, že vieš byť aj iný ako len ná...“ Nedopovedala to a natiahla štít naspäť. Nemusela pokračovať, už som chápal, na čo naráža. Nebol som schopný sa k tomu vyjadriť. Žiadna mi ešte za nič podobné neďakovala a vlastne ani nemala za čo a kedy. Pretože každú som zabil a k žiadnej som nebol nežný. Pohladil som ju po vlasoch a ona už z polospánku zamrmlala:

„Ostaň tu.“ Potom zaspala ako anjel. Takto vyzerala bezbranne ako malé dievčatko.

Načiahol som sa po deke, ktorá bola na ľavej strane, a prikryl som ju. Celý čas som ju pozoroval a počúval jej pravidelné nádychy a výdychy a jej pokojný tlkot srdca. Prespala celý večer a celú noc. Ja som nasával jej vôňu až do rána, kým neotvorila svoje oči. Pozrela sa na mňa a mal som pocit, že je prekvapená, že som tu naozaj ostal. Zrazu vyskočila a ako strela zmizla za dverami kúpeľne. Ničomu som nerozumel. Podľa zvukov, ktoré sa ozývala spoza dverí, som usúdil, že má opäť niečo so žalúdkom. Po asi desiatich minútach vyšla von a držala sa za brucho. Pozrela sa na mňa so strachom v očiach, akoby som jej bol niečo urobil. A potom som len videl ako padá k zemi. Vytrielil som z postele a chytil som ju. Položil som ju na posteľ a čakal, kým sa preberie.

Otvorila oči a prvé čo povedala bolo: „Vypadni.“ Prosím? Najprv ma prosí, nech tu ostanem, ďakuje mi za krásny sex a teraz ma vyhadzuje?

„Si v poriadku?“ Myslel som, že to hovorí preto, aby som ju takto nevidel.

„Povedala som, aby si vypadol,“ zrevala na mňa a ja som sa postavil. Zozbieral som svoje oblečenie a venoval som jej posledný pohľad, kým som vyskočil z okna jej domu.  



Chcem sa ospravedlniť. Stále neviem písať milostné scény a preto dúfam, že ma neukameňujete kritikou, že to bolo hrozné. Všetci sa stále učíme. 

Zároveň ďakujem za podporu a za vaše komentáre, ktoré mňa a VictoriuCullen neskutočne tešia. Sme radi, že sa vám poviedka páči. :) 


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty si naša rodina - 9. kapitola:

 1 2   Další »
14. Domik
22.09.2012 [17:42]

Domikasi už tuším. moc se těším na další díl!

13. Pegi
20.09.2012 [15:45]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

20.09.2012 [10:35]

RobertKristenja som na to prisla dve kapitoly dozadu Emoticon Belle to docvaklo az teraz Emoticon kapitola bola uzasna nemozem sa dockat dalsej Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. reneesmecarliecullen
19.09.2012 [21:30]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10. Kačka V.
19.09.2012 [20:58]

Tak to vypadá, že jsem se minule opravdu nezmýlila. Myslím si, že to v dnešní kapitole došlo i Belle podle její reakce na konci. Nemohu se dočkat pokráčka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

9. ediandbellacullens
19.09.2012 [19:58]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.09.2012 [19:29]

Rena16 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

7. martty555
19.09.2012 [17:51]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.09.2012 [16:15]

BellaSwanCullen8že by bola tehotná?? Emoticon no uvidíme Emoticon
skvelá kapitolka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. lelus
19.09.2012 [15:55]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!