Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty si anjel?-Nie ja som len Bella

10.07.2009 (09:00) • Jarusinka • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 7551×

„ Konečne ste tu!“ zvolal na svojich dvoch kamarátov bronzovovlasý, vysoký chlapec. Nemal viac ako 17. Lenže jeho piatky vypĺňali žúrky, pitie a drogy. Ten kto ho poznal len zbežne by povedal , že je to veľmi dobrý chlapec, ktorý dáva na rady svojich rodičov. No tí, čo ho poznali dobre , vedeli, že taký nie je. Chlapec z dobrej rodiny, Edward Masen. Aj keď vyzeral ako veľmi priateľský typ, nemal veľa priateľov. Jeho najbližší kamaráti boli Steven a Derek. Väčšina jeho spolužiakov sa s ním ani nebavila pretože si mysleli že je to bohatý nafúkanec, a Steven s Derekom sa s ním kamarátili hlavne kvôli tomu. Že mal peniaze. Vždy keď išli von Ed bol tým ktorý všetko platil. On si neuvedomoval že ho využívajú. Možno aj hej no nedával to najavo. Síce Edward nebol anjelik ale bol to dobrý človek.

Bol piatok ako každý iný, a títo traja chlapci sa vybrali do Chicagskeho nočného klubu kam zvykli chodievať. Všetci nasadli do Edwardovho čierneho porsche a už sa rútili do mesta. Ako vždy najprv šli k baru a niečo popili. Keď boli “v nálade“, šlo sa tancovať. Všetci traja sa krútili okolo tých najkrajších dievčat, no nevenovali im veľa pozornosti. Vedeli že na druhý deň si aj tak nebudú nič pamätať. Po chvíli prišli opäť k baru. Barman v dnešnej nočnej zmene ich už dôverne poznal tak hneď vedel čo im naliať. Keď vychádzali z klubu ,,MAKE A WISH,, ledva stáli na nohách. Vliekli sa uličkami a keď stáli za rohom Derekovi niečo napadlo: „ Čo tak skúsiť si ešte zlepšiť náladu a zabaviť sa?“ Všetci samozrejme súhlasili. Derek siahol do vrecka a vytiahol malý sáčok čohosi. Bola to marihuana. Keď si ubalili jointa a zapálili, začali húliť. Netrvalo dlho kým sa všetci začali smiať. Vyzerali ako pomätení. Alebo ako strašne opitý a zhúlený.

Začínalo svitať keď Edwardovi napadlo že by bolo dobré asi ísť aj domov. Vôbec si nepripúšťal ,že je opitý a nemal by šoférovať. Bolo mu to úplne jedno. Sadol za volant a ostatní nasadli s ním. Najprv zapli naplno hudbu. Basy až otriasali autom. Netrvalo dlho a zastavila ich policajná hliadka. Policajt mu zaklopkal na okno. Policajt sa mračil na mladého chlapca, ktorý očividne nebol triezvy, keď stiahol okienko. Povedal mu ,že si má vystúpiť a fúkať. No Edward sa len zasmial ,podal policajtovi bankovku a šliapol na plyn. Rútili sa nočným mestom. Po 10 minútach vyšli z mesta a mierili do Edwardovho domu za kúsok mestom. Ručička tachometra už prekračovala 180. Zrazu spoza zákruty zasvietili svetlá kamióna. Edward strhol volant a zišiel z cesty. Vodič kamióna zastavil ale nemohol sám nič robiť tak len zavolal záchranku a hasičov. Auto bolo totálne na šrot. No niekto sa tam ešte hýbal a slabým hlasom volal o pomoc. Po chvíli aj tento hlas utíchol.

Už to bolo viac ako štyri mesiace, čo v nemocnici na lôžku ležal v izbe tento bronzovovlasý chlapec. Ležal bez pohnutia, a len prístroje dokazovala že ešte žije. Každý druhý deň za ním chodili jeho rodičia. No  tá, čo pri ňom bola každý deň bola jedna sestrička a jeho ošetrujúci lekár. Plavovlasý lekár s topásovými očami sa o chlapcov život veľmi obával, keď sa tak dlho nepreberal.

„ Carlisle, myslíš, že ešte je nejaká nádej aby sa prebral?“ zúfalo sa k lekárovi prihovorila sestrička, ktorá Edwarda navštevovala každý deň. Doktor sa len smutne na svoju  ,,adoptovanú,, dcéru len smutne zahľadel a odvetil: „ Naozaj neviem Bella. Je mi ľúto ale nemôžem nikomu nič sľubovať. Sama predsa vieš ,že ja neviem robiť zázraky.“ Dievča sa zamyslelo a po chvíli váhavo pokračovalo: „ A čo keby...čo keby si ho...keby si ho pre mňa zmenil?“ doktor sa zachmúril. „ To naozaj nie je dobrý nápad Bella. Určite nie, kým je ešte nádej že sa preberie. A vôbec, chcela by si preňho život aký máme my?“ vedela ,že má pravdu a nechala to tak. Veď Carlisle bol predsa už dlhé, veľmi dlhé roky ošetrujúci lekár Masenovcov a Edwarda poznal už od narodenia.

Večer Bella znova sedela pri Edwardovej posteli a potichu sa mu prihovárala. Spytovala sa ho prečo to všetko robil, aký to malo preňho zmysel. No samozrejme že nikdy sa nedočkala odpovede. Už chcela odísť z izby, aby nebola nápadná, že vôbec nie je unavená aj keď celý deň pracovala a ešte teraz v noci pri ňom pokojne sedela. Chcela vstať ,keď chlapec pomaly pohol rukou. Naklonila na nad neho a čakala či sa už konečne preberie. Edward pomaly začal otvárať oči. Najprv ich len prižmúril lebo rovno  nad hlavou mu svietila silná doktorská lampa. Bella ju kúsok posunula a znova sa nad neho naklonila, už s úsmevom a šťastná že sa konečne prebral, ten, do ktorého sa zamilovala hneď ako ho zbadala celého doráňaného na nosidlách. Edward sa jej pozrel do očí a slabo sa usmial. „ Ty si anjel?“ spýtal sa potichu. Na prvý pohľad sa mu zdala nádherná. Veľké zlaté oči plné nehy a radosti, dlhé tmavé vlasy a plné pery. Dokonalejšie dievča ešte nikdy nevidel. Bella sa znova usmiala a odpovedala mu: „ Nie ja som len Bella.“

Vtedy Edward ešte ani len netušil ako veľmi človek dokáže zmeniť svoj život, ak to naozaj chce.

Ďlašia časť--->

Autor: Jarusinka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ty si anjel?-Nie ja som len Bella: