Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ty patríš ku mne! - 1. kapitola

Ty patríš ku mne! - 1. kapitolaBella a Edward. Najlepší priatelia, ktorí stoja pri sebe za všetkých okolností a vedia o sebe takmer úplne všetko. Čo sa však stane, keď sa do ich priateľstva zamieša Jacob, ktorý o Bellu javí záujem? Môže – aj keď len priateľský – vzťah Edwarda a Belly ochladnúť, ako to v niektorých prípadoch býva, keď sa medzi dve osoby zapletie niekto tretí? Všetko je zrazu o niečo iné. Alebo je to vlastne celé úplne inak?

Príjemné čítanie vám praje Jessy! :)

1. kapitola


„Bells, zlatko, som doma.“ Zdola sa ozýval Charlieho hlas. Práve sa vracal z nočnej služby. Zbehla som rýchlo po schodoch, aby som ho mohla privítať. Práve si vyzúval topánky. Hneď, ako ma zbadal, vrúcne sa usmial a naklonil sa, aby ma objal. Viem, že je zvláštne, že osemnásťročná baba chodí takto každý deň vítať svojho otca, keď príde z práce, ale u nás to bolo normálne.

Môj ocko totiž pre mňa veľmi veľa znamenal. Po maminej smrti bolo pre nás oboch všetko veľmi ťažké. Ako pre mňa, tak aj pre neho. Kým mama ešte žila, nebol náš vzťah nejako zvláštny a odlišný. Bol taký, aké sú väčšiny vzťahov medzi otcami a dcérami. Nie vždy jednoduchý, povedala by som, že práve naopak. Často sme sa hádali alebo podpichovali, až sa z toho vykľula hádka, po ktorej som vždy frflala a pýtala sa Boha, čo som komu spravila, že toto musím trpieť. Ale po maminej smrti sa to všetko zmenilo. Obaja sme sa uzavreli do seba, prestali sme sa stýkať so spoločnosťou. Ja som kvôli tomu stratila takmer všetky kamarátky, ktoré som mala. A tých pár, čo zostalo, sa na mňa po čase vykašľalo tiež.

Nemala som chuť sa s nikým baviť.

Otec nebol schopný normálne pracovať. Bol vždy zachmúrený a smutný. Ja som po večeroch, keď som ležala v posteli, stále plakala. Po čase sme sa začali s otcom vzájomne podporovať. Uvedomila som si, že som ho ani poriadne nepoznala. No, jeho zovňajšok áno, ale jeho vnútro nie.

Síce som vyrastala po jeho boku už od malička, poriadne som ho spoznala až po tom incidente s maminou. Možno som nemala možnosť ho dobre spoznať už skôr preto, pretože trávil veľa svojho času v práci. V podstate tam bol skoro stále. Ráno, keď som vstala a šla dole na raňajky, počula som už iba čapnutie vchodových dverí a následne zvuk motora jeho auta, ktoré opúšťalo príjazdovú cestu. A vracal sa večer, keď som líhala do postele. Preto som mala užší citový vzťah k svojej mamine. Ale potom som prišla na to, že môj otec je skvelý človek. Bol milý a dobrosrdečný. Tieto vlastnosti som zdedila po ňom. Teda myslím...

Keď nám dom v Los Angeles prestal vyhovovať z dôvodu, ktorý bol dostatočne veľký na to, aby sme odišli, a ním bolo to, že nám stále pripomínal mamku, rozhodli sme sa odsťahovať. Otec pochádza z malého mestečka Forks, ktoré sa nachádza v štáte Washington. Nikdy sme neprahli po tom, aby sme tam mohli bývať, nakoľko je to miesto známe tým, že tu väčšinu dní do roka prší, lenže vtedy nám prišlo ako výborný nápad odísť. A ja sa vlastne ani dnes nemôžem sťažovať, že sme sa takto rozhodli.  Predali sme náš starý dom a za získané peniaze si kúpili domček vo Forks, pretože ten, kde býval otec ako malý chlapec, s mamou predali ešte v časoch, keď som sa ja narodila, aby si mohli kúpiť byt v L.A.  Za zbytok, čo nám zostal, sme vymenili, prípadne dokúpili nové zariadenie. Nemohla som a ani sa nemôžem na Forks sťažovať. Mne osobne nevadí, že tu tak málo svieti slnko. Môj život sa odchodom mamky aj tak zamračil.

Viem, že aj otec mamku veľmi ľúbil a ešte stále aj ľúbi. A taktiež navždy bude. Rovnako ako aj ja. Niekoho tak dôležitého zo svojho srdca proste nevymažete. Lenže teraz, keď tu už nebola a o Charlieho sa nemal kto starať, zobrala som si na starosť jeho, aj celý chod domácnosti ja. Mama nás tak tragicky opustila, keď som mala len pätnásť. Prakticky som musela dospieť skôr. Ale nevadilo mi to. Naučila som sa brať život taký, aký je. So všetkými jeho nástrahami a problémami, aj keď niekedy je to ťažké. Mávala som aj poriadne depky, kvôli ktorým sa otec o mňa obával a dokonca zvažoval, že mi vybaví posedenie u psychológa. Vraj by som sa nemusela za takú návštevu hanbiť, pretože by to bolo celkom pochopiteľné z toho, čo som zažila. Ale nechcela som ísť. Vážne som sa nad sebou zamyslela a po čase som prišla na to, že život predsa musí ísť ďalej. Mamu som vrátiť nijakým spôsobom nedokázala, jednoducho som sa musela zmieriť so situáciou.  

Ďalej mi vo Forks nebolo tak zle preto, lebo som si tu našla skutočne dobrých priateľov. Ale hlavne jedného - Edwarda. Bol to môj najlepší priateľ, ktorému som sa nebála zdôveriť.

Mohla som mu povedať svoje tajomstvá a vedela som, že uňho budú v bezpečí. Keby som ho nemala, môj život by nebol taký ako teraz. Edward mi doňho vlial trochu svetla. Dobre, trochu viac. Vlastne vďaka nemu som to všetko zvládla.

„Ako bolo v práci?“ spýtala som sa ocka a zavesila som mu kabát na vešiak.

„Normálka.“

„Aha. No tak sa poď aspoň naraňajkovať,“ navrhla som mu a šla do kuchyne. Vybrala som z chladničky maslo a šunku. To bude musieť Charliemu ku šťastiu stačiť. Nemôže každý deň očakávať švédske stoly. Po prvé, mne by sa ich nechcelo pripravovať, a po druhé, naše peňaženky si to nemôžu dovoliť. Na túto domácnosť síce teraz zarábame už dvaja, nakoľko som ja tento rok zmaturovala a našla si prácu v malom, no celkom dobre zarábajúcom, obchode u Blackovcov, kvôli čomu som nesmierne šťastná. Konečne som niečo dokázala aj sama.

„Ocko, prosím, umyješ a nakrájaš paradajky? Nájdeš ich v chladničke v dolnom ľavom šuplíku.“ Charlie na mňa zdvihol obočie. „Nehovor. To som nevedel, len včera som sa prisťahoval,“ odvetil sarkasticky, na čom sme sa nakoniec len zasmiali. No čo, nevedela som si pomôcť a stále som mu všetko vysvetľovala, aj keď to bolo zbytočné. Kým Charlie mieril do chladničky, ja som prekrojila tri rožky. Dva budú pre Charlieho a ja si vystačím aj s jedným.

„Príde dnes Edward?“ spýtal sa Charlie po chvíli ticha, pričom pohľad upieral na prezreté rajčiny. Pokrčila som ramenami.

„Neviem. Prečo?“

„Len tak sa pýtam,“ usmial sa Charlie. Zdvihla som na neho obočie. Všimol si to a zasmial sa. „Čo je? Prečo sa na mňa tak pozeráš?“ Len som pokrútila hlavou. Charlie mal Edwarda veľmi rád. Myslím, že viackrát si nás predstavoval už aj ako pár, ale k tomu nikdy nedošlo.

Niežeby Edward nebol pekný. Práve naopak. Bol. A až príliš. Zo začiatku som si aj ja predstavovala, že by sme spolu niečo mohli mať, ale Edward sa nikdy k ničomu nemal a ja som bola príliš hanblivá na to, aby som mu sama niečo navrhla. Po čase som však prišla k záveru, že to tak aj zostane. Nechcela som, aby sa náš vzťah nejako zmenil a takto mi to vyhovovalo. Edward tu bol pre mňa vždy, keď som ho potrebovala. Rovnako ako aj  ja pre neho.

„Paradajky sú nakrájané,“ vyhlásil Charlie a tým ma prebral zo zamyslenia.

„Fajn, osoľ ich a polož na stôl,“ odvetila som. Keď som natrela rožky a položila na ne šunku, spoločne s Charliem sme sa posadili k stolu a v pokoji sme sa naraňajkovali.

Otec si potom šiel ľahnúť, pretože mu takmer hlava padla do taniera a ja som spravila nejaké domáce práce. Hodila som do práčky veci na pranie, utrela som prach vo svojej izbe, riady som uložila do umývačky a ešte som Charliemu pripravila niečo na obed, aby keď sa zobudí, nebol hladný. Ja som sa poobede vybrala do práce.

Nebola to bohvieaká práca. Veľa som tam síce nezarábala, ale stále som sa upokojovala  myšlienkou, že je to lepšie ako nič. Aj tak som tam neplánovala zostať veľmi dlho. Ale ako som už spomínala, bola som čerstvá maturantka, tak som mohla byť vďačná za všetko, čo sa mi poskytlo.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil ma Jacob, keď som vstúpila dnu. Práve vykladal na regály nejaký tovar, ale hneď, ako ma zračil, to nechal tak a šiel za mnou.

„Ahoj.“

„Dnes si tu nejako skôr,“ skonštatoval.

Pozrela som sa na hodinky na zápästí, ktoré som dostala ako darček od Eda na posledné Vianoce. Boli presne dve hodiny, čas, na kedy som sem chodila skoro vždy. Vôbec som neprišla skôr. Prišlo mi to tak, akoby sa so mnou Jacob len chcel rozprávať a rozhodol sa pre túto, nie veľmi šťastnú, tému. Ale nechcela som ho uraziť, tak som povedala: „Hej, dnes sa mi chcelo z domu vypadnúť skôr.“

„Aha. No, mne to nevadí, som rád, že ťa vidím,“ usmial sa na mňa. Začervenala som sa a nesmelo sa pousmiala.

Za celý svoj život som to s mužmi nemala ľahké. Na niekoho, akoby sa „stálo v rade,“ ale o mňa sa teda nikdy nikto nebil. Doteraz som mala len jednu známosť, no, ak sa to tak dá nazvať,  a aj to, keď som mala päťnásť. Potom prišli vážnejšie problémy, než to, ako sa obliecť na rande. Odvtedy o mňa nikto, ako sa hovorí, ani len bicykel neoprel.

Jakovi som na jeho poznámku neodpovedala, ale radšej som sa pobrala prezliecť. Potom mi celú službu už nič na tú tému nepovedal. Rozprávali sme sa len o hlúpostiach. Jake tiež nemal mamu, rovnako ako ja. Lenže tá jeho zomrela pri pôrode, takže ju nikdy nepoznal a svojim spôsobom to mal ľahšie než ja.

Keď som už končila zmenu, vzala som si kabelku a šla zamknúť. Bola som uťahaná ako pes. Dnes bol vážne namáhavý deň. Mali sme veľa zákazníkov, pretože už bolo obdobie, kedy sa ľudia začínajú pomaly vyberať do prírody. A keďže sme boli jediný takýto obchod v okolí a ľuďom sa nechcelo trepať niekam ďaleko, prišli k nám.

„Nechceš odvoz?“ ozval sa za mnou Jakov hlas.

„Nie, netreba, nemám to domov ďaleko.“ Akoby to nevedel...

„Ja viem, ale chápeš, nikdy nevieš, či na teba z nejakého rohu nevyskočí nejaký úchyl, alebo tak,“ nevzdával sa Jacob nádeje. Hm, ešte som nepočula o tom, že by sa vo Forks nachádzal nejaký úchyl, alebo niečo podobné. Myslím, že by ma o tom Charlie informoval, pretože by mal určite nejaké správy.

Jediné nebezpečenstvo, ktoré mohlo byť v tomto meste, boli upíri. Lenže o nich nikto okrem mňa nevedel, a vedela som, že tí by nikomu neublížili. Práve Edward a jeho rodina skrývali toto tajomstvo. Práve môj najlepší priateľ. Dozvedela som sa to v deň svojich sedemnástich narodenín. Najprv som bola vystrašená. Keď mi Edward povedal, že v prípade, že mi to vadí, pokojne ma už nikto nebude z jeho rodiny otravovať a odídu - vrátane jeho -,  pocítila som nesmiernu bolesť, pretože som si život bez neho nevedela predstaviť. Bol mojou neoddeliteľnou súčasťou.  A on to vedel.

Naučila som sa žiť s týmto poznaním, že nie je normálny človek. Nebolo to také ťažké. Edward sa správal tak, ako aj predtým a mne vôbec nevadilo, že má niečo cez sto rokov. Rozumela som si s ním oveľa lepšie, než s nejakým moderným deckom, ktoré počúva tie hopsacie pesničky a robí sa extra cool. Hej, vždy som bola iná a ťažko som si hľadala niekoho, kto by bol na tej istej vlne, čo ja.

„Jake, naozaj netreba,“ odvetila som pevným hlasom.

„No dobre.“

„Ahoj,“ povedala som, keď sme tam stáli ako takí debilkovia a ani jeden z nás sa k ničomu nemal. Obdarila som ho nesmelým úsmevom a rýchlo som sa odtiaľ pratala preč. Chcela som byť čo najskôr doma a zaliezť do postele. Síce bolo len niečo okolo ôsmej, doľahla na mňa únava. Keď som prišla domov, otec bol znova v práci na nočnej. Povzdychla som si a poriadne pozamykala dvere na tri zámky. Mala som potom lepší pocit. Napustila som si plnú vaňu vody a slastne vydýchla, keď som celé telo namočila do horúcej vody. Po uvoľňujúcom kúpeli som sa obliekla do pyžama s Mickey mousom – nesmejte sa! – a vlasy si poriadne prečesala kefou. Keď som zbehla po schodoch dolu do obývačky, ozvalo sa zaklopanie na dvere. Stuhla som a srdce sa mi rozbúchalo. Váhavým krokom som sa pobrala k dverám, pričom som zhlboka dýchala. Kto by to mohol byť? Mám alebo nemám otvoriť?

„Kto je?“ pípla som.

„Násilník, zločinec a sériový vrah,“ ozvalo sa spoza dverí dramatickým hlasom a ja som pretočila oči. Srdce sa mi spomalilo a nahodilo normálny rytmus. Odomkla som a stretla sa s pobaveným Edwardovým pohľadom.

„Myslela som, že sa vrátiš až zajtra,“ povedala som a ustúpila z dverí, aby vošiel dnu.

„To bol pôvodný plán, ale nakoniec sme sa stihli vrátiť skôr,“ povedal, kým sa vyzúval a kabát si potom zavesil na vešiak.

„Som rada, že si tu,“ zahundrala som a objala som ho. Popri jeho výške som vyzerala tak maličká... Edward ma jemne objal. „Aj ja som rád, že ťa vidím. A toto tvoje pyžamo zbožňujem,“ zasmial sa a poriadne si ma premeral od hlavy po päty.

„Ja viem,“ vydýchla som a znova som musela prevrátiť oči. Nakoniec som sa predsa len zasmiala.

„A ako vlastne bolo na love?“ spýtala som sa, keď sme si sadli na gauč v obývačke. Edward bol u nás prakticky ako doma.

„Celkom dobre. Mal som pumu a dokonca aj méďu,“ uznanlivo pokýval hlavou. Zasmiala som sa. „Chudák Emm, berieš mu jeho flek.“ Cullenovci sa živili len krvou zvierat. Lov ľudí sa im protivil, chceli byť ako normálni ľudia a keď to nešlo, proste sa to snažili kompenzovať takto, že odopreli svoju prirodzenú stravu a vydali sa na inú, aj keď podstatne ťažšiu cestu.  

„No,“ spustil Ed po chvíli a tak rýchlo, že som sa ani len nenazdala, vybehol z obývačky a do pár sekúnd bol späť aj s nejakou podivnou taškou. Premerala som si ju neveriackym pohľadom.

„Čo to je... toto?“ Našpúlila som pery a prstom som ukazovala na tašku. Edward prešiel už normálnym ľudským krokom opäť k sedačke a posadil sa.

„Takže, dnes si spravíme filmový večer,“ informoval ma a pozrel na mňa. Váhavo som prikývla. „Film vyberieš ty z tých, čo máte doma... máte nejaké DVD- čka, nie?...“ zamračil sa na mňa, na čo som len znova prikývla. „Fajn, tak som to plánoval. Ja som priniesol lem chipsy a popcorn... Hm, a aj kola tu je,“ pokračoval a všetky veci, čo vymenoval, položil na konferenčný stolík.

„To mám akože zjesť sama?“ spýtala som sa vystrašene. Edward sa zamračil. „No, asi hej. Prepáč, ale ja si nedám, z dôvodu ľahko pochopiteľného,“ sladko sa na mňa usmial. Neubránila som sa úsmevu.

„Možno by si sa dnes mohol prekonať,“ podpichla som ho a vstala som zo sedačky. Schytila som popcorn a mierila s ním do kuchyne, aby som ho dala do mikrovlnky.

„Bella?“ zahučal Ed z obývačky.

„No?“ zahundrala som potichu. Vedela som, že ma vďaka extra citlivému sluchu bude počuť. Prešla som k linke a zo skrinky som vybrala misu, do ktorej som sa chystala vysypať popcorn.

„Aký film chceš pozerať?“

Len som sa pousmiala a jemne si zahryzla do pery. Ten sa mu bude určite páčiť...

 

***

 

„Maria, láska, tak strašne ťa milujem. Ty si pre mňa celý  svet,“ spustil Tom, pričom zrak upieral na svoju milovanú.

„Neverím, že som s týmto súhlasil,“ zahundral Edward, keď Maria dojato vydýchla.

„Pst!“ sykla som a vložila som si do úst ďalšie chipsy. Popri mojom chrúmaní mi z očí stekali slzy. Keď som sa čudovala, či mám všetok ten „náklad“, čo Ed priniesol, zjesť sama, bola som na omyle. Nebol to taký veľký problém. Popcorn bola pre môj žalúdok desaťminútová záležitosť a chipsy som si nechala na neskôr, no už aj s tými som sa takmer zadrhla, aké boli chutné.

„Viem, že som možno trúfalý, ale ja už nemôžem čakať. Možno nebudeš súhlasiť s mojim návrhom, možno sa ti budem javiť ako najväčší blázon, ale...“

„Kedy to končí?“ šepol Edward a teatrálne si zakryl ústa, akože zíva.

„Ticho, nemôžem sa sústrediť!“

„Veď si to už videla stokrát!“ Jeho reči som ignorovala, sústredila som sa len na úžasného Toma, ktorý si momentálne kľakal na jedno koleno. Edward niečo nezrozumiteľné zahundral.

„Vezmeš si ma?“

„Určite!“ vykríkol Edward a ja som ľakom nadskočila. Ihneď sa na mňa vystrašene pozrel. „Prepáč, prepáč, už mlčím, to mi len tak vyletelo.“ Pretočila som oči a znova sa zapozerala na obrazovku.

„Och, Tom, ja neviem, čo mám povedať. Ja...“ na ústa si priložila ruku a z očí sa jej vygúľali slzy.

„Už sa vyjadri, preboha.“ Edward sa rozvaľoval na gauči, pričom sa chrbtom opieral o moje kolená. Teraz si prekrížil prsty na oboch rukách, akoby sa modlil a pohľad uprel na plafón alias do neba. Hodila som po ňom chips, aby sklapol.

„Samozrejme, že si ťa vezmem. Ach, tak ťa milujem.“ Tom sa naplno rozosmial, navliekol jej na prst ten skvost, ktorý kúpil ešte tak dávno v tom drahom obchode a poriadne ju vystískal v náručí. Objímali sa a bozkávali pri zapadajúcom slnku, pričom stáli na pláži a to celej atmosfére dodávalo na romantike. Kamera sa od nich stále vzďaľovala, až sme sa akoby vzniesli nad more a objavil sa nápis: The end.

„Volajte sláva a tri dni sa radujte!“ vypískol Edward, keď sa objavili prvé titulky. Ja som si poutierala slzy a vysmrkala sa.

„Prečo plačeš?“ spýtal sa Ed.

„Od dojatia. To bolo tak romantické.“ Ách, kiežby som aj ja stretla takého Toma. Edward si hlasno povzdychol.

„Hm, to teda... Myslím, že už v živote s tebou nebudem nič pozerať.“

„Nebuď hnusný. Nevieš oceniť dobrý film,“ hádala som sa.

„Moja zlatá, tak ja sa ešte zľutujem a niečo si s tebou pozriem, ale to budem vyberať ja,“ prehlásil pevným hlasom a jemne do mňa štuchol.

„Fajn, platí,“ odvetila som, pričom som si zívla. Odrazu ma pochytila strašná únava a mne sa začali zatvárať oči. Už aj počas filmu som si uvedomovala miernu únavu, ale teraz to na mňa doľahlo úplne. 

„Bež spinkať,“ prehovoril Ed.

„Uhm,“ prikývla som. Nechcelo sa mi vôbec prejsť do mojej izby, tak som sa rozhodla, že zostanem v obývačke na gauči. No čo, raz to vydržím.

„Belli, počkaj, odnesiem ťa,“ boli posledné slová, ktoré som počula predtým, než si ma Ed zdvihol na ruky. Vnímala som jemné otrasy, ako ma niesol hore po schodoch a potom už len to, ako ma položil do perín.

„Zostaneš tu?“ zašomrala som. Spoly som už bola v ríši snov.

„Samozrejme, nenechám ťa tu samú. Kto ťa ochráni lepšie, než upír?“ Neodpovedala som, toto mi stačilo. Cítila som sa v bezpečí. Nikto by mi nemohol ublížiť, to by nikdy nedopustil. Dámy a páni, zoznámte sa. Toto je Edward Cullen, upír a zároveň môj najlepší priateľ, ktorého by som nevymenila za nič na svete.


Ak sa niekto dostal až sem, gratulujem! Smajlo V každom prípade vám chcem týmto predstaviť moju novú poviedku a radšej dopredu upozorňujem, že pôjde o čistú oddychovku bez nejakej väčšej akcie a epického zakončenia. Smajlo

Dúfam, že sa nájdu aj takí, ktorým to nebude príliš prekážať. Poviedku som síce plánovala začať vydávať až neskôr, ale vzhľadom na to, že kapitoly budú pravdepodobne vychádzať len raz do týždňa, som sa rozhodla takto.  Smajlo

Bola by som veľmi rada, ak by sa našli nejaké dobré dušičky a nechali mi tu pár písmeniek, čo si o tom zatiaľ myslia. Ale nezabúdajte: Ešte sa len rozbiehame. Smajlo


Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ty patríš ku mne! - 1. kapitola:

 1 2 3   Další »
23. galka301
02.11.2012 [15:46]

Emoticon Emoticon Emoticon

22. mmonik
24.10.2012 [7:49]

mmonik Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.09.2012 [21:23]

RobertKristenjeeeeeej Emoticon Emoticon ked si na konci Sweet napisala, ze si davas pauzu, tak som si myslela, ze to bude taky mesiac. ale ty si nesklamala a ides rzchlo Emoticon Emoticon krasny napad a krasne napisane a krasne vsetko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

03.09.2012 [14:47]

daslli141 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.
Smazat | Upravit | 02.09.2012 [20:03]

Úžasné! Emoticon Konečně jsem se po Sweetheart dostala k další tvé tvorbě. A jsem samozřejmě opět naprosto unešená. Emoticon A to jsem teprve na začátku! Emoticon Co budu dělat v dalších kapitolách? Možná si přes pokoj udělám pár přemetů. Emoticon A to mi věř, že já jsem na gymnastiku úplné dřevo! Takže jestli si u toho něco zlomím tak mně máš na svědomí! Emoticon Ale teď zpět k tématu. Emoticon
Tvoje povídky jsou něco neuvěřitelného a já se pokaždé těším na jakoukoliv z nich. Emoticon Zamilovala jsem si jak tvůj styl psaní tak tvé temáta na povídky samotné. Emoticon Emoticon Jsi prostě naprosto úžasná autorka, která mně vždy dokáže překvapit něčím novým. Emoticon Emoticon Jediné co mě v perexu mírně odrazovalo od čtení byl Jacob. Opravdu ho zrovna moc nemusím a tak doufám že nebude až tak častým aktérem. Emoticon Emoticon
Mnohem raději bych viděla nějakou romantiku mezi Edwardem a Bells. Emoticon Emoticon I když myslím že to všechno na mně teprve čeká a myslím, že ve tvém podání se nebudu stačit divit. Tak skvostná tahle další poivídka bezpochcyby bude. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Takže tahle kapitola se nadá ozančit jinak něž jako dokonalost!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
Smekám ti, patří ti má hluboká poklona. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.09.2012 [15:17]

kikuskaJessy, keď som si prečítala perex, priznám sa, nechcelo sa mi veľmi k čítaniu tejto poviedky. Jacoba nemusím a vždy ma dokáže poriadne odradiť, ale potom som uvidela tvoje meno a začali sa vo mne odohrávať vnútorné boje. Už som si stihla všimnúť, že píšeš naozaj dokonalo a veľmi pútavo a proste som si povedala, že kvôli Jacobovi sa jedného skvostného diela nevzdám. A prečítala som si to! No a úprimne - je to dokonalé! Nič iné som od teba ani nečakala, ale fakt zo bolo lepšie než som čakala a mňa teraz šialene mrzí, že kapitoly budú pribúdať len raz týždenne. Nerozmyslíš si to ešte?
Ale na druhú stranu začína škola a ja nebudem mať čas čítať. Emoticon Čo už no...
Jessy, nádhera. Dokonalé a ja oddychové poviedky úplne zbožňujem. Emoticon

02.09.2012 [11:01]

GCullenKonečne sa to tu objavilo!!! Emoticon
Je pravda, že som túto poviedku už čítala a dostala sa k nej tvrdým vydieraním, a následne ti podala aj svoj názor. Dnes sa ale vyjadrím znova.
Prichádza priznanie - Ja blbá som tú poviedku prehliadla!!! Verila by si??? No, ale už aj to napravujem a komentujem.
V tvojom zhrnku je informácia o tejto poviedke a ako som sa potom od teba dozvedela, bude to oddychovka. Mno... O tom by sa dalo polemizovať. Predsa len trojuholník Bella-Edward-Jacob, nemusí nakoniec ako oddychovka dopadnúť. Hlavne v tom prípade, ak sa bude bojovať o lásku.
Začíname tým, že Bella a Edward majú priateľský vzťah, dlho budovaný a nikajo zvlášť (ZATIAĽ!!!!!) to medzi nimi neiskrí. Je otázkou, či si aspoň jeden z nich uvedomuje, že medzi nimi je a bude niečo viac??? Dúfam, že to v kútiku duše vedia obaja. Ak to pôjde tým smerom, že to v sebe postupne budú odhaľovať, bude to skvelé. Ale opäť vyvstáva otázka- Jacob!!!
Zdá sa, že v tejto poviedke, ako aj v klasike TS, je to osoba, ktorá pôjde po Belle, v zmysle zviesť ju a získať pre seba. Ak to tak bude, a ja sa obávam, že áno, potom Jacoba už teraz nemám rada. Vlastne ja ho nemám rada už dlho.(Hlboko zakorenené pocity z TS!)
Zmenila si názov poviedky. Neviem, čo ťa k tomu viedlo, ale povedala si, že sa ti to k tomu lepšie hodí. Teraz ma napadá, názov Ty patríš ku mne, je jasné, že sa jedná o Bellu, ale otázka je, koho to bude argument!!! Jacobov alebo Edwardov. Ani v jednom prípade sa mi to nepáči. Ak to bude tvrdiť Jacob, bude to o tom, že bude Bellu presviedčať, že je pre ňu ten lepší. Ale ak to bude tvrdiť Edward, bude to horšie. Neviem prečo, ale mám ten pocit.
Ok, na záver želám tejto skvelej "vraj pohodovej a oddychovej" poviedke veľa nadšených a poctivo komentujúcich čitateľov, a aby mala toľko a ešte viac fanúšikov, ako tie tvoje ostatné.
Teším sa na pohodové čítanie.
Emoticon Emoticon Emoticon

01.09.2012 [23:22]

BellaSwanCullen8úžasné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15. Kim
01.09.2012 [15:47]

KimJessíčku, původně jsem si tuhle povídku chtěla nechat až na později, jen co přelouskám SH, ale jaksi jsem neodolala a pustila se do toho. Emoticon
Tenhle nápad jsem nejdřív viděla na tvém shrnutí a zalíbil se mi. Komu by se taky nelíbila povídka o Edwardovi a Belle jako nejlepších přátelích, kteří se do sebe postupně zamilují, že? Emoticon Teda já doufám, že to skončí takhle, protože jestli ne, tak si mě nepřej. Emoticon
Bellu a Edwarda nebudu rozebírat, k tomu snad ani nemám dodat. Oni jsou jedoduše perfektní a sladcí. Tvůj Edward je úžasný, moc se mi líbila ta scéna se sledováním filmu. Emoticon Já bych přesně takovýho parťáka k televizi potřebovala, sama ráda takhle komentuju průběh filmu a nemám bohužel s kým. Emoticon
Zatímco je Edward naprosto dokonalej, Jaboc je jak osina v zadku. Emoticon Už teď je mi jasný, že ho tady budu nenávidět a proto doufám, že mu Edward rozbije hubu a tak dále a tak dále... Emoticon Emoticon
Jsem zlá, já to vím a jsem na sebe pyšná. Emoticon
Jessy, další super povídka od tebe, ale to mě vlastně už vůbec nepřekvapuje. Emoticon
Tleskám, těším se na další kapitolu a v průběhu příštího týdne konečně dolouskám SH. Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.09.2012 [12:23]

EmpressZaujímavý začiatok Emoticon Som zvedavá na pokračovanie Emoticon Emoticon

 1 2 3   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!