Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 53. kapitola

Twins - 53. kapitolaČo sa dialo po tom, ako sa všetci dostali z lúky preč? To asi vieme. Táto časť z pohľadu Betty, Jacobovo rozhodnutie a všeličo iné. Čítajte!

Sedela som pred domom v La Push obklopená hádajúcou sa svorkou. Sam zasahoval každú jednu minútu, aby sa nepobili. Už som zistila, že vlk, ktorý neuvážene útočil spôsobom jeden na jedného, aj keď mal za zadkom celú svorku, bola Leah. Nechápem, prečo vôbec nechali nováčika bojovať.

Klepala som sa a sledovala, ako von vyšiel Billy. Bol zdrvený. Potichu som sa zase rozplakala.

„Musíme... počkať na doktora.“

„Vážne ho necháte liečiť tým upírom?!“ nepáčilo sa Leah.

„Leah, buď už ticho!“ reval po nej Paul.

„Ty buď ticho, nemal sa mi tam hrabať!“ kričala povýšene naspäť. Ale vôbec to neznelo presvedčivo.

„Všetci sklapnite, je to rozkaz!“ zakričal Sam. Ľútostivo pozeral na Billyho. „Leah, nabudúce s nami do konfliktu nejdeš, kým sa nenaučíš tímovej práci.“

Leah vyzerala, že vyletí z kože. Netušila som, čo má za problém, ale očividne by bola počula hocičo len nie to, čo jej Sam odkázal. Ale napriek hmatateľnému hnevu nikto ani nepípol až do príchodu Carlislea.

Aj to prebehlo veľmi potichu. Carlisle sa pozrel na Sama a na Billyho. Potom so Samom vošli dnu. A potom... veľa si nepamätám. Najprv sme počuli ako Jacob kričí. Niekto povedal, že mu Carlisle láme kosti, lebo nesprávne zrástli... Mala som už veľa ráz niečo zlomené. Bola to jedna z najhorších bolestí.

Z časti preto a z časti pre niečo iné som si k sebe silno tisla kolená a húpala som sa dopredu a dozadu. Keď som myslela, že Jacob už viac kričať nemôže, zareval tak, že som zase začala plakať. Seth ma hladkal po chrbte, ale nikoho iného som nevnímala. Napokon som zamdlela. Keď som otvorila oči, Seth ma jemne fackal a usmial sa na mňa. Bolo ticho. Mala som zimomriavky na celom tele a tuhla som, očakávala som ďalší hrôzostrašný výkrik. Ale nič, nič sa neozvalo. Keď som sa spamätala, videla som Bellu. Bolo mi to zrazu jedno. Bella na mňa len rýchlo pozrela a vošla hneď dnu do domu. Pozerala som za ňou.

„Jacob s ňou chce hovoriť. A máme ťa tu udržať, aby si paranoidne neutiekla, pretože s tebou chce hovoriť tiež,“ povedal Seth.

„Ja som druhá?“ povedala som náhodou nahlas. Seth sa zasmial.

„Nepodceňuj to,“ uškrnul sa. Kým bola Bella vnútri, Seth ma stihol upokojovať a naliať do mňa asi pol litra vody. Keď vyšla, na nikoho z nás sa ani nepozrela, nasadla do auta a odišla...

Nemala som čas riešiť Bellu. Rýchlo som prebehla k dverám a dva razy som zakopla. Vnútri na chodbe stál Carlisle a milo sa usmial.

„Bude v poriadku?“ spýtala som sa ho.

„On? Samozrejme. Už to mal sčasti zahojené. Ale potrebuje asi týždeň, možno dva.“

„Len dva týždne?“ vyvalila som oči. Carlisle sa usmial.

„Kiež by to každému pacientovi išlo tak rýchlo.“

Zachytila som ho za rukáv. „Ako to dopadlo... na lúke?“ spýtala som sa.

„Nad očakávania. Všetko je vybavené, Betta. Ty aj Bella ste už v bezpečí. Nemáš sa čoho báť,“ upokojoval ma. Pozeral mi priamo do očí, tie jeho plné mieru a láskavosti a jagavé, farby jantáru. Sklopila som pohľad.

„Ďakujem,“ povedala som úprimne. Už som musela vidieť Jacoba. Pomaly som otvorila dvere. Ležal na posteli a bol celkom zafáčovaný.

„Och, nepozeraj sa tak ľútostivo,“ prevrátil oči. Muselo ho to hrozne bolieť. Vedela som, že je len sarkastický, ale bol celkom mokrý od potu a nehorázne zničený. Hlas mal zlomený a bol unavený.

Prišla som k nemu a kľakla si nad neho. Usmial sa.

„Odkopol som Bellu,“ pošepkal.

„Prosím?“ zarazila som sa. Momentálne som zabudla, že Bella existuje. Bolo mi ukradnuté aj keby mi teraz povedal, že s Bellou spal. Keď som ho takto videla, tieto „drobnosti“ sa stratili v pozadí.

„No, poslal som ju preč. Už som si to ujasnil a potreboval som jej to vysvetliť. Ona nech si robí čo chce, má upíra. Vybrala si. A ja som si vybral teba,“ povedal.

„Jake, odpočiň si,“ pohladkala som ho po čele a ruka mi zostala celkom mokrá.

„Nie, musím ti to povedať,“ zadržal ma celkom ospalo, ale odhodlane. „Nechcel som ti ublížiť. A to, čo dnes predviedla Bella v horách, to bolo príliš. Nepáčilo sa mi to, lebo si na to mala právo ty, presne ako si povedala. A ja chcem, aby si na to mala právo len ty. Chcem, aby si bola v tomto jediná, Betta. A potom... keď som videl cez Setha ako ten Edward rieši problémy, napadla mi hrozná vec, za ktorú sa hanbím. Radšej ona ako ty... Ale pochopil som vďaka tomu, že si musím vybrať. Že ti nemôžem povedať, aby si počkala, než sa rozhodnem... A preto som sa rozhodol definitívne pre teba. Ak môžeš, prepáč mi, že som si nevedel vybrať hneď. Asi potrebujem spadnúť na hubu, aby som...“

„Jake, dobre. Vážim si to, ale momentálne som mimo. Úplne. Memorujem a budem o tom rozmýšľať, keď sa mi mozog vráti na obežnú dráhu. Okej? Prosím ťa spi.“ Položila som mu prsty na pery. Jemne mi ich pobozkal a zavrel oči. Zrejme v sekunde zaspal.

Potichučky som vyšla von. Hneď sa na mňa vrhol Seth.

„Tak čo ako? Ste spolu?“

„Pst, Jake spí. Seth, potrebujem byť chvíľu sama,“ povedala som opatrne. Skutočne som potrebovala vypnúť, ale bolo mi ľúto Setha. Bol to dobrý chlapec a za dnešok mu veľa dĺžim.

„Ideme na pláž?“ spýtal sa milo.

„Seth, ja idem na pláž.“ Zasmiala som sa príliš zničene, než aby to znelo pravo. Zbadala som Billyho ako pozerá na oceán. Už sa zotmelo. Pomaly som ho obišla.

„Ehm... Billy. Mohla by som tu dnes zostať? V noci? Chcela by som...“

„Isteže. Aspoň ho postrážiš,“ prerušil ma. Našťastie ma nenechal dopovedať, lebo ani netuším, ako by som tú vetu dokončila. Pomaly som sa vydala k pláži. Sledovala som vlny a snažila som sa vsiaknuť fakt, že je všetko v poriadku.

Po hodine sa nezmenilo nič. Pridala som do klusu a behala po pláži. Mala som chuť na nejakú fyzickú aktivitu, čo u mňa nebýva zvykom. Zaškvŕkalo mi v žalúdku. Keď som sa potichu vkradla do kuchyne, Billy sa usmieval spoza stola aj s hrnčekom čaju.

„Volal som Charliemu,“ povedal.

„Och, preboha, celkom som zabudla,“ priznala som. „Ďakujem.“

„Nemáš zač. Ale zajtra ťa chce vidieť. Príde sem za tebou.“ To znamená, že Billy pre mňa konečne spravil niečo pozitívne. Zrejme Charliemu povedal presne také veci, ktoré spôsobia, že ma bude ľutovať a nebude sa na mňa hnevať.

„Ďakujem, Billy.“

„Dáš si toast?“ spýtal sa veselo.

„Ehm, jasné,“ potešila som sa.

„Super, tak sprav aj mne,“ zaškeril sa.

Spať som išla až o štvrtej ráno, ale aj tak som zaspávala pol hodinu. Dúfam, že to bude na ďalší deň lepšie.

 

Zobudila som sa na slnko, ktoré mi svietilo do očí. Pretiahla som si deku cez hlavu, ale ako náhle som už raz otvorila oči, všimla som si, že spím u Jacoba na podlahe a všetko mi došlo. A spánok už nemal šancu prísť. Odhodila som deku a musela som sa usmiať. Teplé slnko mi skutočne urobilo dobrú náladu za akýchkoľvek okolností. Pretočila som sa za budíkom, aby som skontrolovala koľko hodín som spala. Jake bol hore. S jemným úsmevom na perách ma pozoroval.

„Och, ahoj, nezobudila som ťa?“ zľakla som sa.

„Prosím ťa... ja som hore už hodinu.“

„Čože? Prečo si ma nezobudil. Nechceš niečo priniesť? Nemáš bolesti?“ Rýchlo som sa posadila a snažila sa hodiť strapaté, neposlušné vlasy dozadu.

„Upokoj sa,“ odpovedal Jake. Ale nepokračoval. Popratala som po sebe deky a karimatku a vyhrnula som na okne závesy. Jake ma len pozoroval.

„Tak, si hladný?“

„Ako vlk,“ zažartoval. Pousmiala som sa, ale veľmi mi do smiechu nebolo. Jake tam ležal od hlavy po päty zafáčovaný ako múmia a ja som vôbec netušila, ako mu je. Bol príliš tichý. Bála som sa, že ja sa o neho nebudem vedieť starať, pretože sa mi nikdy neprizná s tým, ako sa skutočne cíti.

„Dáš si vajíčka?“

„Nezabudni na slaninu,“ pritakal. Usmiala som sa. Zdalo sa, že chuť do jedla mu vôbec nechýba. Obliekla som si bundu, pretože v tomto dome bolo v kuchyni chladno. Vyšla sa potichučky, ale Billy už čakal v kuchyni na svojom obvyklom mieste. Spolu s ockom.

„Ahoj, nečakala som ťa tak... koľko je vlastne hodín?“ vítala som ho prekvapene.

„Osem, Betts. Ako sa má?“ kývol ocko hlavou do boku. Bol akýsi strnulý a opatrný.

„Ehm... ťažko povedať...“ vzdychla som.

„Je mi skvele!“ zreval z izby Jake. Prevrátila som oči. Niežeby mi to radosť nerobilo. Ale vedela som, že sa určite tak skvelo nemá.

Usmažila som mu desať vajíčok a asi pol kila slaniny. Billy trval na takýchto dávkach a tvrdil, že Jake má každý deň takéto raňajky. Pri pohľade ne tú kopu jedla som čakala, že sa najeme všetci. Odniesla som to na veľkej tácke k Jacobovi. Vyzeral o niečo lepšie, keď sa k nemu dostala vôňa jedla a požiadal ma, aby som mu to „celé nasypala do úst“.

„Mám ťa kŕmiť?“ spýtala som sa ochotne.

„Nebudem radšej hýbať rukami, aj keď nebolia. Ale zajtra už by to mohlo ísť,“ tešil sa. Radšej som sa nevyjadrovala a nedávala som najavo svoje zdesenie.

Naberala som veľké kúsky praženice a pláty opečenej slaninky a oni všetky, komplet plný tanier, napokon skutočne zmizli v Jacobovi.

„Výborné! Ďakujem ti. Nebolo to trápne?“ staral sa zrazu. Keď sa už najedol, asi začal uvažovať inak.

„Čo?“ nechápala som. Veď som mu už varila, varievam aj pre Charlieho a príde mi to v poriadku.

„No, že ma musíš kŕmiť,“ povedal trochu dotknuto. Pokrútila som hlavou.

„Len mi dovoľ priniesť ti servítku,“ podpichla som ho. Automaticky zdvihol ľavú ruku a utrel si ústa. Až keď ju pokladal, trochu sykol bolesťou.

„Jacob! To nerob! Počul si doktora Cullena! Bude sa ti to hojiť dva týždne!“ vravela som rýchlo a možno až príliš nahlas.

„Iba rebrá, Betta, a nekrič tak. Charlie,“ pošepkal. Začervenala som sa a zozbierala taniere aby som sa zamestnala. Keď som ich vynášala z izby, Jake sa spýtal: „A čo bude na obed?“

„Asi kari!“ odpovedal mu Billy.

„Betta varí lepšie ako ty!“ smial sa mu Jacob. Zdá sa mi to, alebo mu doktor dal niečo na náladu o čom nevieme?

„Ale Betta je hosť, nie tvoja obsluha,“ vrátil mu to Billy. Nechápavo a dosť zhrozene som sa tvárila na taniere, keď som ich umývala. Priniesla som Jacobovi veľký krígeľ koly a on ho celý vyprázdnil.

„Ako sa ti vlastne spalo?“ spýtala som sa potichu a kľakla si k posteli.

„Hm... šlo to. Ale som uležaný. Idem sa prevaliť,“ vyhlásil. Nestihla som ho zastaviť a už sa zaprel a pretočil sa na bok. Teraz už nemohol predstierať nič. Bolestivo skríkol a v tvári mal všetku krv. Vydýchaval to.

„Jake! Nezlomilo sa niečo?“ zaúpela som. Pozrel na mňa.

„Nie, preboha, len tie rebrá ma trochu pichajú,“ uškrnul sa.

„Mohol by si k tomu, prosím, pristupovať aspoň trochu zodpovedne?“ kárala som ho.

„Jasné, sorry. Čo budeme vlastne dnes robiť? Ja som imobilný, budeš sa nudiť,“ premýšľal nahlas.

„Ty chceš, aby som tu zostala?“ spýtala som sa. Jacob nadvihol obočie.

„Hádam tu nebudem ležať ako taká doska sám. A niekto mi musí navariť,“ vysvetlil s úsmevom.

„Vtipné. Vážne veľmi vtipné,“ okomentovala som. Jake zjedol vtipnú kašu.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 53. kapitola:

 1
24.01.2012 [15:19]

ada1987 Emoticon

5. Lola
22.01.2012 [20:19]

Supeeer. :) Bohužel to tak nebude napořád co? Když ynecháme Bettu, tak se celá povídka řídí událostmi v knize, takže je jasné, že se Jake otiskne do Renesmee. :(

4. Peabody
22.01.2012 [16:31]

perfektné Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Hejly
22.01.2012 [16:16]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.01.2012 [14:53]

Annie115 Emoticon Emoticon Emoticon

1. elizme
22.01.2012 [14:37]

Krásne, ani si nevieš predstaviť, aká som rada, že sa Betta s Jacobom pomerili. Ale neviem prečo, táto časť sa mi zdala byť trochu unáhlená, tak trochu aj tá predošlá. No nič, aj tak sa mi to veľlmi páčilo a stršne sa teším na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!