Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 52. kapitola

Twins - 52. kapitolaTak, tu ju máte. Dúfam, že sa bude páčiť! Nechajte koment. :-)

Seth pobehoval po skalách. Každú chvíľu som čakala, že sa pošmykne a spadne. Ale bol prekvapivo obratný na to, aký obrovský bol. Vyplazil jazyk a šantil celkom ako taký pes. Jake si prisadol a veľavýznamne na mňa pozrel. Odtrhla som pohľad od Setha a pozrela na neho.

„Och, nemôže si nejako ublížiť?“ uisťovala som sa. Jake pozrel na neho a zasmial sa.

„Máš pravdu, je trochu nešikovný, ale na teba nemá,“ podal dosť nahlas a Seth zavrčal. Potom Jake zmenil tón. „Už je pomaly čas,“ zamrmlal. Chvíľku som šrotovala. Mám ho žiadať, aby nešiel? Má to vôbec zmysel? Mám sa s ním lúčiť, alebo...

„Jake,“ ozvala sa Bella. Vybehla zo stanu len v tričku a celá sa klepala. Edward vyšiel pokojne za ňou a prehodil jej cez ramená bundu. Všetci sme pozerali na ňu a ona sa tvárila opatrne.
„Nemal by si tam ísť Jacob. Chcem, aby si bol v pohode,“ hovorila pomaly, lebo vážila každé slovko.

„Idem a vravím to naposledy. Prečo sa ma všetci snažíte pripraviť o takú skvelú príležitosť?“

„Príležitosť dať sa zabiť?“ vyhŕkla som. Bola som rada za to, že ho niekto ďalší presviedča, ale zároveň ma z vnútra žralo, že sa mu Bella takto prihovára.

„Moja voľba. Mohli by ste ma prestať otravovať,“ odvetil a postavil sa.

„Ja ťa podporujem,“ ozval sa úlisne Edward. To je pravda, bol by asi aj rád, ak by sa Jakea zbavil.

„Ty nemáš ani gule na to, aby si išiel pomôcť svojej rodine,“ štekol na neho Jake.

„Som tu s Bellou, ako si priala.“

„Vidíš, on nejde bojovať,“ povedala som zúfalo. Jacob sa roztriasol.

„Neporovnávaj ma s tou pijavicou. Už fakt musím ísť.“ Nedočkavo pozeral na mňa. Pomaly som sa postavila.

„Jake, prosím, prečo to robíš? Zvládnu to bez teba. Prosím, prosím, zostaň tu,“ pustila sa do neho Bella a chytila ho za zápästia.

„Bella, prosím,“ napomenul ju nahnevane. Ale ja som bola nahnevaná viac.

„Bella, prestaň robiť scény! Je to môj priateľ... bývalý. Ak má niekto právo tu šalieť, tak ja,“ zúrila som.

„Ale... ale ty sa k nemu nesprávaš tak! Mala by si ho donútiť zostať tu ako ja Edwarda. Aby bol v bezpečí...“ vravela opatrne. Zrejme mi nechcela nič vyčítať, len zúfalo potrebovala Jacoba na očiach. Ale to ja tiež a oveľa viac ako ona... alebo nie? Keď nad tým uvažujem, ktovie čo k nemu vlastne cíti. Prečo sa tak bojí a prečo sa nespráva aspoň trochu slušne, keď vidí v akej situácií sme?

„Bella pusť ma, už musím ísť,“ zavrčal Jacob, ignorujúc náš spor o neho. Ako dve školáčky...

„Jake, takto sa správala vždy? Privlastňuje si ťa a je to tvoja chyba, ak si jej to dovolil!“ osopila som sa na neho. Ktovie ako vyzerali ich schôdzky. Bolo mi z toho zle.

„Aj ty prestaň hysterčiť. Bella má len výčitky svedomia...“ poznamenal. Bella sa začervenala a pustila mu ruku. Nikto nič nevravel a ja som pozrela na Edwarda. On jediný mi môže povedať čo sa stalo.

„Musím odísť. Chcel som sa rozlúčiť, ale nestíham. Poďakuj sa Belle,“ pozrel na mňa Jake. Pozerala som sa ako odchádza. Bola som taká nahnevaná, že sa mi v hlave spriadali šialené plány. Otočila som sa na Edwarda.

„O čom hovoril?“ zavrčala som nahnevane. Edward sa pozrel na zlomenú Bellu s láskou v očiach. Tá opatrne zdvihla hlavu a prikývla.

„Keď sa dozvedeli o boji, Bella si uzurpovala Jakeov telefón a neprestajne ho presviedčala, aby bojovať nešiel. Vymyslela kopu príbehov. Ani ja som nevedel o čo ide, prečítal som si to až na našom treťom tréningu v Jakeovej hlave. Bolo mu jej ľúto a myslí si, že je do neho Bella zaľúbená. Napadlo ho...“ odmlčal sa, zase pozrel na Bellu. Sklopila hlavu a raz kývla. Vedela som, že príde zlá správa a rozhodla som sa za každých okolností zostať pokojná.

„Rozmýšľal nad tým, ako to využiť. Napadlo ho, že ju odláka odo mňa... Stretli sa a on chcel zistiť, čo všetko Bella chce. Sľúbil jej, že nepôjde bojovať – nie naozaj, klamal jej.“ Zamračil sa, ako keby to bol ten najväčší hriech. „Ona mu na oplátku mala sľúbiť, že sa nedá premeniť na upíra. Zjednávali vek a dohodli sa na štyridsiadke. Snažil sa ju jednoducho odradiť od toho, aby bola so mnou. Ale potom ho nahnevala, keď od podmienok odstúpila. Vybrala si mňa,“ dokončil hrdo.

 

Chladný vzduch bol zrazu veľmi príjemný. Keď som stála vonku dosť dlho, otupil ma. Bolo to príjemné a ja som čakala, že každú chvíľu odpadnem. Z lesa sa ozvalo dlhé, bolestné zavitie. Seth na neho odpovedal tiež.
Tú časť mi ale Jake nepovedal. Musela som urobiť rýchlo niečo, čím sa mu pomstím. Nedodržal ani jeden svoj hlúpy sľub a ja som mu dlžala pomstu. Prosil ma, aby som zostala tu?

„Alice ich vidí. Za pár sekúnd sa začne boj,“ prehovoril Edward. Bella stále pri ňom a zamyslene načúvala. Seth sebou šklbal a očividne ho ničilo, ako všetkých len pozoruje. Pomaly som sa postavila a išla sa prejsť. Nemohla som tam viac vydržať.

Šla som až k jazierku, kde sme s Jacobom včera sedeli. Potom som sa rozhodla. Zapla som si kabát a rozbehla som sa do lesa. Aj keby ma Edward začul a naháňal, je mi to jedno. Nebudem tam, pretože Jake nerobí nič o čo ho žiadam ja. Celkovo som sem vôbec nemala chodiť. Nemala som byť slušná a nemala som dúfať. Mala som si zbaliť veci a vypadnúť na Floridu. Žiaden studený, zlý sneh, žiadne nebezpečenstvo okrem úpalu by mi nehrozilo. A Jake si bojuje koľko chce.

Netušila som ani kam ma nohy nesú a napadlo ma, že sa možno stratím, ale za to ako bude Jacob nahnevaný to stojí. Koľkokrát sa nahneval pre nič za nič! Tak ak ho to baví, rada mu dám zámienku.

Prekročila som drobný potôčik a šmykla sa na jednom kameni. Samozrejme som spadla do neho. Prečo tu v zime tečie voda? Neuveriteľné, celé džínsy mokré v tejto zime, to vôbec nie je dobré. Pozbierala som sa a šeptom som si nadávala. Otočila som sa, že budem pokračovať. Predo mnou niekto stál. Nahlas som zhíkla a zase som sa potkla a spadla naspäť do vody. Lenže to bol momentálne môj menší problém. Chlap predo mnou bol určite upír. Navyše upír s očami takej farby, aké ich mala Victoria. Zvedavo naklonil hlavu a sledoval ako hlúpo sa snažím vypotácať z potoku von. Čo je najhoršie na týchto upíroch? Nemôžete robiť vôbec nič. Utekať nemá cenu. Môžete len čakať, či vás zabijú, alebo to spravia potom ako vás umučia.

Zrazu som dúfala, že ma Edward počuje. Moja smrť by bola Jacoba nahnevala asi viac ako som plánovala...

„Kto je to?!“ ozval sa rozrušene muž. Bol mladý a skutočne krásny, ale očividne labilný.

„Zase ty?!“ zasyčal hlas nado mnou. Nemusela som tam ani zdesene otáčať hlavu. Bola to jednoznačne Victoria. Stuhla, zachytená na strome a premietala. Mala som pocit, že ak teraz niečo urobí, tak to nebude rozhovor ako predtým. Rozmýšľa, čo so mnou. Ako rýchlo by ma vedela zabiť?

Zdvihla krásnu hlavu k svojmu priateľovi.

„Dokážem to?“ spýtala sa. Čo má dokázať? Myslím, že zabiť by ma dokázal bez problémov. Lepšie povedané, mala som pocit že ma skôr nedokáže nezabiť. Aj ten muž vyzeral, že sa ledva držal. V niečom mi pripomínal Jaspera. Ale toho by som tu teraz videla radšej.

„Určite. Pred pár hodinami si sa kŕmila...“ povedal povzbudzujúco. Prišlo mi z toho zle. Vedela som si predstaviť jej kŕmenie. Žalúdok mi nepríjemne bublal. Muž ma prebodával pohľadom a ja som sa na neho nezvládla pozerať. Inštinkty mi radili bežať, ale mozog vedel, že to by možno situáciu len zhoršilo. Muž sa pomaly, krokmi, približoval a ja som zostala ako zakorenená. Zato Victoria sa už nesústredila na nás. Najprv sedela na vetve nad nami a robila niečo ako dozor. Pozorne sledovala každý jeho pohyb. Lenže teraz sebou trhla a pozerala do korún stromov. Ani neviem ako, muž bol preč. A Victoria stála predo mnou. Do lesíka pribehla Bella. Celkom sama. Ako náhle ju Victoria zbadala, ako keby zabudla, že so mnou mala plány. Zúrivo zavrčala, ale namiesto toho, aby po nej išla, pozerala sa všade okolo a pozorne načúvala.

Bella len tak stála a vyplašene na ňu pozerala. Čakala. Kde, do čerta, je Edward? Stáli sme tam snáď minútu. Na upírov strašne dlhý čas... Potom sa Victoria šialene usmiala a otočila sa ku mne. Cúvla som.

„Edward, vylez. Inak premením to dvojča,“ zašepkala sladkým hláskom. Schmatla ma za zápästie a pritiahla ma k sebe. Spadla som na kolená a obila si ich o skaly. Zaúpela som potichu, sadistickej Victorii sa to páčilo.

„Som tu,“ ozval sa Edward. Prekvapivo sa vynoril za mnou a teda naproti Belle a nie pri nej ako sme všetci čakali. Vitoria ma odhodila ako kus handry. Edward ma stihol zachytiť, inak by som hlavou dopadla na kamene. Ledva som sa zvrtla, aby som šokovane pozrela Belliným smerom. Srdce mi vynechalo pár úderov. A potom sa rozbúchalo a na tvári sa mi zjavil úsmev. Jasné, že ma tu Edward zachytáva. Nechápala som, ako mohol nechať Victoriu vrhnúť sa na Bellu.
Lenže Victoriu dokonale zrazil k zemi Seth. Vôbec sa mi nepáčilo, že sme ho do toho zatiahli.

„Je tu ten druhý,“ vyhŕkla som. Keby náhodou. Ten muž nebol nikde vidieť, ale vedela som, že sa môže zrazu objaviť vedľa mňa. Lenže on vykročil spoza stromu pred nami a zoširoka sa na Edwarda usmial.

„Ahoj,“ povedal. Edward si ma pritiahol nezvyklo blízko k sebe. Najradšej by som sa odhrnula, pretože to hraničilo s niečím iným ako s ochranou.

„Nechaj nás. Ja a moja Bella sme nikomu neublížili,“ povedal Edward prosebne. Objal ma pevne okolo pása. Muž pozrel na mňa.

„Ahoj, Bella, asi sa vidíme naposledy,“ zašepkal. Došlo mi, prečo ma Edward mačká ako hračku. A vyšlo mu to. Ten muž si myslí, že ja som Bella. Skontrolovala som Setha, ktorý si s Victoriu zatiaľ dobre poradil. Lenže okrem Setha bola Bella celkom bez ochrany. Vedela som, že som sem nemala chodiť. Edward nás nestihne ochrániť obe.

„Bella, bež,“ zvolal Edward a posotil ma smerom hlbšie do lesa. Netušila som, čo má v pláne, ale neostávalo mi iné, než spolupracovať. Dúfala som, že ma nechce len tak obetovať. Určite má stratégiu. Ale napriek tejto viere som sa bála teraz oveľa viac ako keď som bola sama s Victoriou.

Bežala som hlúpo sa podkýňajúc. Mala som chuť sa obzrieť a napokon som tak spravila. Muž ležal na lopatkách a Edward práve prebehol k Belle, aby od nej odsotil Victoriu presne včas. Uvedomila som si, že Seth leží medzi mnou a tým mužom. Nehýbal sa.

„Seth!“ zvolala som. Muž okamžite pozrel na mňa a zase sa zoširoka usmial. Vybral sa priamo ku mne a prekračoval Sethovo telo. Zhrozene som to sledovala. Ale Seth sa zrazu pohol, chytil upíra za nohu a mohutne potriasal hlavou. Zrazu noha padla vedľa nich a Seth ho rovnako uhryzol do ruky a zase trhal. Muž reval a udieral Setha päsťou do hlavy. Ale Seth bol dosť zúrivý. A muž naopak zúfalý. Vedela som, že Seth má pravdepodobne vyhraté. Neverila by som, že sa dá upír takto zlikvidovať, ak by som to nevidela na vlastné oči. Keď muž reval Victoriino meno, zhrozila sa, keď zbadala naokolo jeho končatiny. Zaspätkovala.

„Neutečieš...“ povedal Edward. Victoria sa drzo uškrnula. Toľkokrát už im ubzikla...
„Nikdy ho nepomstíš.“

Victoria zavrčala zúrivejšie ako som to kedy videla koho urobiť. Ale stále sa zmietala v neistote. Spomenula som si, prečo sa toto vlastne deje. Zabudla som na jej motív, popri svojich problémoch.

„James,“ hlesla som polohlasne. Len to tak zo mňa vyletelo, keď som uvažovala. Bolo to skoro dojímavé, keby sa nechystala drasticky zavraždiť moju sestru. Victoria ma výborne počula a rozzúrene sa vrhla ku mne. Trvalo by jej to celé asi tri sekundy. Ale ukázala Edwardovi chrbát. Zrejme už bola pokorená prehrou, ktorá ju čakala. Edward bol razom pri nej. Ani neviem ako, ležala nehybne na zemi. Ani netuším ako ju zabil, lebo som na sekundu inštinktívne privrela oči. A už to bolo.

Ozvalo sa lesom ďalšie zúfalé zavitie. Rýchlo som vybehla, aby som videla Setha. Zdal sa v poriadku.

„Stalo sa niečo na lúke?“ zhrozila sa Bella.

„Je koniec. Ale máme návštevu. Seth, vezmi Bettu,“ prikázal Edward.

Na Sethovom chrbte som som si tuho zaborila hlavu do jeho kožuchu a premietala som. Po tom, čo som práve videla, som potrebovala veľa času na upokojenie. Mám v žilách toľko adrenalínu, že asi za chvíľu dostanem infarkt...

Dobehli sme na lúku. Všade horeli páchnuce hromady. Nerada som zistila, že v niektorých boli viditeľné časti tiel. Opäť sa mi prevrátil žalúdok.

„Musíš odísť, Betta,“ povedal Carlisle, ktorý sa pri nás zrazu objavil.

„Dobre,“ prijala som rýchlo. Prezrela som si Cullenovcov. Nikto nechýbal. Z nejakého dôvodu sa mi uľavilo. Ani som si nevšimla ako a bol pri mne Jake. Tuho ma stískal.

„Edward!“ reval, keď ma objímal. Odtiahla som sa. Jacob ma pevne držal za pás a znechutene sledoval menovaného.

„Ako si to predstavuješ?! Prečo si presvedčil toho upíra, že ona je Bella? Že to ju má zabiť? Chceš, aby som ti odtrhol hlavu?!“ zúril Jake. Edward bol tiež dosť viditešne nahnevaný.

„Bol to jediný spôsob ako obe udržať živé. Len som ich poplietol,“ zavrčal cez zuby.

„Teraz na toto nie je vhodná chvíľa,“ ozval sa pokojne Carlisle a postavil sa medzi nich.

„Máme šťastie, že tam bol Seth. Inak by si ju asi predhodil tej ryšavej,“ rozčuľoval sa ďalej Jake.

„Ak si si nevšimol, išlo mi o dobro oboch!“ tvrdil Edward. Zdalo sa, že sa ho také obvinenie celkom dotklo.

„Vravím ti, bolo to naposledy, čo som ti ju zveril! Nečakaj poďakovanie,“ útočil stále Jake.

„Vďaka bohu. Aspoň ju nemusím hľadať po lesoch,“ zamrmlal Edward marzene. Bella do neho slabo udrela a stisla pery. Ospravedlňujúco na ňu pozrel. Jake už-už chcel niečo odpovedať, ale všetci okrem mňa a Belly otočili hlavy dopredu. Jake tiež. Prechádzal sa tam menší, zato štíhlejší vlk z dlhou srsťou. Zrazu sa zvrtol a rozbehol sa oproti mužovi. Ďalší upír?

Jake už pri mne nebol. Bežal cez lúku a premenil sa. Bol v sekunde pri nich, ale upír sa zbavil na chvíľku prvého vlka a Jacoba odrazil silno dozadu. Ten vlk, ktorého som nepoznala, zaštekal a hodil sa na upíra. Upír však vyskočil a dopadol na chrbát vlka. Zaprel sa rukami, ale zrazu ho Jacob zrazil zase na zem. Lenže aj jemu samému sa podlomili nohy a zaryl ňufák do zeme. Upír bol nad ním v momente a lúkou sa ozvalo praskanie. Asi dve sekundy potom sa na upíra vrhlo asi päť ďalších vlkov. Upír ma už ale nezaujímal. Rozbehla som sa tam, Jacob sa premenil späť na človeka. Okamžite sa mi do očí natlačili slzy. Bol na tom veľmi zle. Od oka som videla, že leží v takej skrútenej polohe, až som sa čudovala, že dýcha. Nevnímal ma. Bol v agónii.

Ostatní boli hneď pri ňom a vzali ho preč.

„Musíte rýchlo ísť, Betta, bež s nimi! Prídem ako náhle budem môcť!“ Počula som Carlislea. Zbadala som Sethovu tvár, ale inak som nevnímala. Viem, že ma niekto zdvihol a niesol preč.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 52. kapitola:

 1
24.01.2012 [15:15]

ada1987 Emoticon

4. Hejly
22.01.2012 [16:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. elizme
22.01.2012 [11:16]

perfektné, veľmi sa teším na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

22.01.2012 [9:13]

Annie115 Emoticon Emoticon Emoticon Luxusní ;))

1. Peabody
21.01.2012 [22:49]

úžasné, fakt už nemám čo iné k tomu dodať Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!