Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 51. kapitola

Twins - 51. kapitolaTak, tu to máte. Pokračovania ešte budú. Neviem koľko, ale určite už nie tak veľa. Predsa len, vyše 50 kapitol - to je dosť, nie? Budem sa snažiť držať sa veci a pomaly tento príbeh dokončiť. Ale o tom potom. Čaká nás ešte kúsok cesty. Užite si pokračovanie. :)

Nasledujúce dni boli ešte ťažšie, než som si dokázala predstaviť. Síce som prišla domov so silnou vôľou povzniesť sa na to, no naštartoval to hneď ocko.

Potrebovala som sa zamestnať, a tak som varila večeru, keď prišiel z práce. Hneď sa začal naparovať ako ráno, oprel sa o linku a otvoril si pivo.

„Tak čo, bola si s Jacobom? Stretol som Sue,“ informoval ma. Len som v tichosti prikývla a nakladala mu poriadnu dávku kuraciny. „A? Niečo nové?“

Zdvihla som hlavu. No, nového bolo dosť, len som si nebola istá, či mám o tom ocka informovať. Pozorne sa pozrel na môj výraz a zostal sklesnutý. Odstrčil pivo a vzdychol si.

„Ach, nedali ste to do poriadku? No nič, daj mu čas. Skús to trebárs za týždeň a uvidíš...“ Lenže jeho slová útechy ma tak rozľútostili, že som sa okamžite rozplakala. Nebude žiadne „za týždeň“. Nebude žiadna druhá šanca a ani ho neuvidím. A ocko je nešťastný, bolo mi ho ľúto. Ale vôbec nevie čo sa stalo.

Ocko šokovane pozoroval ako som sa zlomila a utiekla do izby. Našťastie za mnou nešiel. Možno mu to poradila Bella, za to jej dlžím.

A odvtedy sa to so mnou vlieklo stále. Bolo pre mňa ťažké sa na niečo sústrediť. Celý deň som sa rozľútostila nad každou drobnosťou a nemohla som ani uveriť, aká citlivá osoba sa zo mňa stala. Ďalšou fázou bolo ležanie na posteli a mrnčanie nad roztrhnutým náramkom, ktorý som si zo zlosti pri sprchovaní strhla. Dar od Jacoba, ktorý ma urobil tak šťastnou, ma teraz ničil. Najprv som sa nahnevala a neuvážene som si ho drasticky trhala z ruky a potom, keď som zbadala, že je nadobro zničený, bola som mimo. Mala som zmiešané pocity okolo hlúpeho náramku.

Nebola som schopná hovoriť o Jacobovi, vyslovovať jeho meno a veci, čo s ním úzko súviseli niekoľko dní bez toho, aby som sa nepremenila na ľudskú fontánu. Takže som neprijímala mamine telefonáty. Len do mailu som ju poprosila, aby ma s tým nemučila.

Aj v škole si začali všímať, že sa správam čudne. Jessica sa ma po týždni začala strániť. Angela bola naopak často v tichosti pri mne. Napadlo mi, že ja vlastne nemám žiadnych kamarátov. Boli by tu. Angie bola super baba a vždy som si s ňou rozumela. Len nebola taká aktívna ako Jess a nikdy ma nikam nevolala a nepripomínala sa mi a ja som na ňu jednoducho zabudla popri svojich iných kamarátoch... Bolo mi trápne prísť za ňou teraz, keď som na ňu dosť kašľala. Tak som len vpíjala jej príjemnú spoločnosť a potichu trpela za svoje problémy.

V škole som si spomenula aj Na Mikea Newtona, ale z nejakého dôvodu som jeho kamarátstvo, hoci som v neho verila, nechcela využiť. Neustále mi niečo na ňom pripomínalo časy s Jacobom. To sa už nebudem schopná stretávať z nikým zo svojich starých známych?

Ťažké to bolo najmä, keď som vedela, že Bella ide s Edwardom na tréning. Mávali ich pravidelne a ja som vždy vedela, kedy presne tam idú. Keď som si predstavila, že Bella uvidí Jacoba, že sa s ním možno bude rozprávať, že ho uvidí smiať sa a šantiť s ostatnými vlkmi... moja úzkosť sa vrátila. A držala sa ešte dva dni po každom tréningu. Aj tak mám pocit, že som len prežívala.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a ja som zahodila Kto chytá v žite, keďže som si uvedomila, že do nej aj tak len zazerám a nečítam.

„No,“ odvetila som drsne. Sedela som v starých teplákoch na posteli, mala som na sebe vyťahané, staré mamine tričko. Vlasy som si neučesala už dva dni a bolo mi to celé úplne jedno.

„Máme nové informácie,“ prehovoril Edward, ktorý hneď prešiel dnu a zavrel za sebou dvere. Samozrejme s ním bola moja sestrička a nepekne sa na mňa pozerala.

„Aké?“ nechápala som.

„O útoku. Prídu za dva dni. Plán je dohodnutý a evakuácia teba a Belly nastane už zajtra,“ vysypal pokojne. Nadvihla som obočie.

„O čom to rozprávaš?“ zívla som. Edward by ma asi najradšej vykopol oknom, súdiac podľa jeho výzoru. Bella to radšej prebrala za neho. Takže asi nebol dvakrát taký pokojný, ako vyzeral.

„Jasper má plán. Navedú novorodených na moju stopu a pritom nás schovajú do hôr, úplne mimo miesta stretu. Tam ich vyriadia a nám nehrozí žiadne nebezpečenstvo,“ vysvetlila opatrne.

„Prečo to množné číslo?“ spýtala som sa ledabolo a natiahla sa na posteli. Edward sa pohol k dverám, ale Bella ho zachytila a prosebne na neho pozrela. Nedočkavo zvesil ramená a zostal stáť. Uškrnula som sa nad nimi, nech už išlo o hocičo.

„Je dôležité aby si sa schovala aj ty. Besniacim novým upírom môže pripadať náš pach povedome. Nemôžeme riskovať, že sa niekto z tej veľkej skupiny zapletie v lese a náhodou narazí na tvoju stopu. Musíme ťa mať pod kontrolou,“ vysvetlila rovnako trpezlivo Bells.

„Nemyslím, Bella. Fakt nemám v pláne mrznúť v horách kvôli tvojim nápadníkom,“ odbila som ju. Neprišla som si v nebezpečenstve.

„Je to dôležité. Jasper si to myslí tiež. A aj...“ Odmlčala sa a sklopila pohľad.

„Aj Jacob,“ doplnil Edward chladne. Nepríjemne ma pichlo v boku a na hrudi.

„Pche, nech mi to povie osobne,“ odvetila som sarkasticky. Snažila som sa asi seba aj ich presvedčiť, že to so mnou nič nerobí. Lenže Edward sa vyplietol Belle, konečne otvoril dvere a odstúpil. Jak som sa tak rozťahovala na posteli, myšlienkami celkom inde, mierne som nadskočila. Do miestnosti vošiel Jacob. Živý, zdravý, rovnaký a dobre vyzerajúci Jacob. Mal len o niečo dlhšie vlasy, skoro po ramená. Vyvalila som oči. Moje emócie ani nevedeli, čo majú robiť. Necítila som nič.

„Jake,“ vydýchla som a podoprela sa rukami, nech sa tam tak hlúpo nerozvaľujem.

„Betta, ahoj,“ usmial sa sklesnuto. „Požiadali ma aby som prišiel pre istotu, keby si robila drahoty. Tak som vedel, že ma určite využijú,“ zasrandoval smutne. Len som vyvaľovala oči a čakala. „Pôjdeš, prosím, do hôr s Bellou a Edwardom? Chcem, aby si bola v bezpečí. Prosím.“

On sa tu objaví po vyše mesiaci a chce odo mňa niečo? No, vlastne možno nemám dôvod hnevať sa. Ale hnevám sa poriadne!

„D-dobre,“ hlesla som. Napriek všetkému som musela splniť jeho prianie. Cítila som už teraz, že to strašne oľutujem. Mala som chuť mu nejako ublížiť a nie poslúchať ho ako také šteňa.

„Určite?“ uisťoval sa nádejne. Skoro to vyzeralo, ako by čakal, že ma bude musieť viac presviedčať. Ale ja mu nedám už viac...

„Hej, budem tam. Zaobstaraj mi spacák,“ kývla som na Edwarda. Stisla som knihu a otvoril si ju. Tvárila som sa, ako keby som tam bola sama. Jacob rýchlo odišiel a ja som sa robila, že čítam. Ale počúvala som ako vybehol na chodbu a každý jeho krok po schodoch mi zovieral srdce. Zabuchnutie dverí a už len ticho...

„Ďakujem,“ počula som šepnúť Bellu. Odišli. Môj hnev sa zmenil v zúfalstvo. A ja som zase celú noc len slzila... cítila som sa bezradne a hlúpo. Netuším, čo bude potom. Zdvihla som telefón a snažila sa neznieť plačlivo.

„Mami, ahoj. Budúci týždeň sa k tebe sťahujem,“ vysypala som do slúchadla. Konečne som sa cítila aspoň trochu schopne.

  

„Pripravená?“

„Jasné, mám deku, časopisy a zmrzlinu. Môžeme začať kempovať,“ zamrmlala som ironicky. Edward sa uškrnul. Odviezol nás niekam ďaleko do lesa a keď zastal, čakala som, čo bude ďalej. Nemala som poňatie o ich pláne. Ale ak ma niekto donúti šliapať na vrchol hory, tak sa dám dobrovoľne zožrať upírom.

Keď sa objavili Quilleti, začala som ľutovať, že som sa o priebehu plánu neinformovala skôr. Sam, Paul, mladý Seth a samozrejme Jacob. Prišiel sa pozrieť či som prišla, alebo skontrolovať svoju drahú Bellu. Odvrátila som sa, lenže ma milo prekvapil Seth. Jediný sa správal ako keby mu Edward a ani Jasper vôbec neprekážali. A to som nemohla vyhlásiť predsa ani ja...

„Čau, Betta, ako sa máš?“ vyhŕkol a prišiel ku mne. Od Edwarda stál asi tam krok a len sa pokojne a milo usmieval. Šokovane som na neho pozrela.

„Ahoj... Seth, ty ideš s nami do hôr?“ Zrazu sa mi to zdalo ako výborná alternatíva.

„Hej, Sam ma nechce nechať bojovať,“ prevrátil oči.

„Chvalabohu,“ zamrmlala som a on sa zaškeril. Lenže potom sa už mlčky dohodli. Paul pribehol k Belle, chytil ju na ruky a vyhadzoval si ju do náručia. Edward ho zadržal a zavrčal na neho. Paul provokoval ďalej a musel zasiahnuť Sam. Sledovala som, o čo im ide.

„Betta, smiem?“ pristúpil Jake.

„Čo akože?“ nechápala som. Seth sa zasmial nad mojím výrazom.

„Musíme vás odniesť až hore,“ vysvetlil Jake odmerane. Zatiaľ sa už Paul rozbehol aj s Bellou v náručí preč. Neveriacky som za nimi pozerala.

„To ma akože budeš brať?“ vyprskla som.

„Máš postreh,“ odbil ma Jake. Seth si ho zamračene premeral. Ten chalan sa mi fakt páči.

„A mám aj nohy!“ sťažovala som sa. Edward nasadol do džípu a odišiel. Okrem nás tam  boli už len Sam a Seth.

„Ty si myslíš, že by si to vyšla sama? Toľko času nemáme.“

„Nemôže ma niesť Seth?“

„Seth je malý, neuniesol by ten tvoj zadok, tak šup,“ odvetil pokojne Jake. Akosi mi vystrelila ruka a dopadla na jeho líce. Jedna vec je, že kvôli nemu celé dni plačem ako decko, ale z môjho zadku si nikto strieľať nebude!

Seth sa rozrehotal a ustúpil bližšie ku mne. Jake prevrátil oči. Samozrejme, ruka ma hrozne bolela. Sam nás upozornil na čas.

„Sľúbila si, že nebudeš robiť drahoty,“ pripomenul mi Jake.

„To som nesľúbila,“ opravila som ho a natiahla ruky. Jake si ma hneď vyhodil na chrbát a rozbehol sa. Najprv mi to bolo ľúto, že ma musí ťahať so sebou do kopca a podobne. Ale keďže sa po desiatich minútach ani nezadýchal, upokojila som sa. Seth sa premenil a bežal niekoľko metrov pred nami. Občas som zazrela jeho srsť medzi stromami.

„Ideš bojovať?“ spýtala som sa.

„Áno. Budem s vami len do zajtra,“ povedal stroho.

„Výborne, budeme si opekať,“ poznamenala som.

„Éra táborákov skončila,“ povedal zas on. Až mi prišlo zle. Prečo je taký krutý?

„A čo ak sa ti niečo stane? Počas boja?“

„Tak čo už... tebe  to môže byť jedno...“ zamumlal.

„No počkaj, a to už prečo?“

„Ty si myslíš, že milujem tvoju sestru nie? A teda pochybuješ o mojej láske k tebe.“

„To je najhlúpejšie vysvetlenie na svete,“ zvolala som nahnevane. „To, že si to myslím, neznamená, že to popiera tvoje city ku mne. A aj keby som si myslela, že ma nemáš rád, nemení to nič na tom, čo cítim ja,“ vysypala som.

„Nemudruj,“ odbil ma chladne. Jedných veľkým skokom preskočil dva metre široký potok. Bola som radšej ticho, keď sa správa ako idiot.

„A prečo si nechcela, aby som ťa niesol ja?“ nadhodil po chvíli.

„Nezdá sa ti to čudné? Nechápem, prečo Sam nevybral niekoho iného,“ sťažovala som sa. Sam skutočne mohol byť trochu empatický.

„To... som chcel ja,“ priznal Jake.

„Prečo?“ zaujímala som sa okamžite. Každá blbosť vo mne škrtala novú a novú iskierku nádeje. A to je zlé, lebo čím viac pozitívnych emócii si odžijem, tým viac plaču si to vyberie. Tým dlhšie budem za Jacobom trpieť.

„Chcel som ťa vidieť ešte pred bojom.“

„Prečo?“

„No, pre istotu. Keby niečo...“ zamrmlal opatrne. Rozpálilo ma to do biela. Silno som ho udrela po chrbte a zase som si necítila ruku. „Si skutočne taká hlúpa, alebo ti nedochádza, že si tú ruku raz takto zlomíš?“ zavrčal na mňa. Zase sa mi zaslzili oči. Zrazu sa mi predstava stretu s novorodenými, pokojne so samotnou Victoriou, nezdala vôbec taká negatívna...

„Čo si ticho? Vrav niečo,“ ozval sa Jake.

„A na čo, keď sa so mnou bavíš ako...?“ nevedela som, ako to nazvať. Ale ubližovalo mi to. Jake spomalil a potom zastavil. Hneď som sa pustila a odišla od neho čo najďalej. Pozrel na mňa a tváril sa ľútostivo.

„Sorry,“ húkol. Pokrútila som hlavou.

„Prečo si taký hrubý a chladný? O čo ti ide?“ vravela som a snažila sa zadržať vzlyky. Ale mala som na krajíčku. Na toto nie som absolútne pripravená. A ešte si za to ponesiem následky.

Jake hodnú chvíľu hľadel do zeme. Až potom sa nadýchol a pozeral do korún stromov.

„Ja len... snažím sa byť zlý. Chcem, aby si videla, že ti nemusí byť za mnou ľúto. Chcem, aby si sa cítila lepšie,“ prehovoril normálne. Uľavilo sa mi, keď som to počula. Aj tak vypadla jedna neudržateľná slza.

„Si fakt idiot...“ zamrmlala som. Jake sa zasmial. Jeho smiech bol taký chlapčenský a otvorený ako to bývalo kedysi so všetkým.

„Chcel som ti to uľahčiť. Uvedomujem si, že je to nevhod, ale pijavice sa na čas nepýtajú. Musíme to pretrpieť, tak ako si to praješ?“ spýtal sa starostlivo. Zdá sa, že mu predsa len na mne záleží. Pomaly som nesmelo pristúpila a pozerala na neho. Cítila som sa lepšie. Nemohla som si pomôcť, ale v duchu som sa rozplývala nad tým, ako dobre Jake vyzerá s dlhšími vlasmi. Priblížila som sa k nemu na meter a dúfala som, že ucítim teraz jeho teplo. Keď ma niesol, nebolo to ono. Nebol to môj Jacob.

„Neviem, netuším,“ povedala som. Prečo si sa len musel so mnou rozísť? Nenechal si ma vybrať, dal si jasne najavo, že to chceš.

„Tak fajn, budeme kamaráti,“ navrhol. Pozrela som na neho a neudržala som slzy. Správal sa presne ako keď som ho spoznala a bolo to také milé... Možnože vzťah nie je pre nás. Možno sme spolu nikdy nemali začať chodiť. A bolo by všetko v poriadku.

Jacob natiahol ruku a ja som ju prijala. Jeho horúca pokožka a ten dotyk ako by vibroval. Spôsobilo to zase na chvíľku stav bez tiaže. Slzy sa mi rozliali po lícach a ani neviem ako, Jake bol pri mne a jednou rukou mi slzy zotrel. Len chvíľku som pozerala na neho a vedela som, že ho musím pobozkať. Prečo si to robím stále horšie a horšie? Mali ma radšej zožrať...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 51. kapitola:

 1
5. Peabody
17.01.2012 [17:32]

zas a znovu perektné, som veľmi zvedavá na koniec tejto poviedky, ale nemusel by byť tak skoro Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. elizme
16.01.2012 [21:08]

Krásne a hlavne také precítené. Neviem, ale mám taký pocit, že to medzi nimi nakoniec dopadne celkom dobre, ale môžem sa mýliť... tak preto veľmi prosím, ďaľšiu kapitolku :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

15.01.2012 [19:17]

Annie115 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Hejly
15.01.2012 [19:16]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Zdenuše
15.01.2012 [18:49]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!