Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 50. kapitola

Twins - 50. kapitolaTakže som späť aj s novou kapitolou. Betta ide konečne za Jacobom. Tak, ste zvedaví ako to dopadne? To vám prezradím v poviedke, tak šup čítať a zanechať názor. Ďakujem! :)

Sedela som pri raňajkách a snažila sa zjesť aspoň niečo z misky. Charlie ma ukradomky pozoroval a schovával sa pri tom za čítanie novín.

„Hm, ideš niekam?“ hodnotil môj outfit.

„Hej,“ kývla som a s posledným pokusom som raňajky vyhodila.

„Za Jacobom?“ hádal s úsmevom.

„Za Angelou,“ klamala som. Už mi liezlo na nervy ako sa ocko naparuje. Radšej keby sa spýtal Belly, prečo nenosí svoj starý prsteň, ktorý nedala z ruky dole asi desať rokov.

„Vážne?“ zamračil sa ocko.

„Uvidíme,“ usmiala som sa. Vzala som zo stoličky batoh a rozbehla sa von. Samozrejme som ledva utiekla Charlieho hnevu, ale predsa. Nasadla som do nákladiačiku a išla smer La Push. Pustila som si rádio, ale každá hlúpa pesnička ma robila ešte nervóznejšou, než som bola predtým. Nakoniec som preladila na rozhovor s veterinárom, ktorý vysvetľoval v nechutných detailoch ako sa presne kŕmia blchy v srsti zvierat. Bolo to presne to, čo som potrebovala na rozptýlenie.

Keď som zaparkovala, vypla som motor a zostala sedieť. Vydýchavala som sa, ale zrazu sa otvorili dvere a ku mne kráčal Jacob. Tváril sa nedočkavo. Rýchlo som vystúpila, tvárila som sa, že som ešte niečo hľadala v zásuvke. Podišla som Jacobovi oproti a zase sme len zastali a pozerali na seba.

„Ideš dnu? Alebo sa chceš ísť prejsť po pláži?“ navrhol hneď. Pozrela som na pláž. Bola zima, fúkal vietor a popŕchalo.

„Billy nie je doma,“ dodal. Tak to je jasná voľba. Vybrala som sa k domu a on ma nasledoval.

Cítila som sa ako keby som išla na mierové jednanie. V kuchyni som zasadla za stôl a Jake sa posadil oproti mne.

„Tak, máš niečo?“ spýtal sa. Vôbec sa nepozastavil nad tým, že som zakotvila v kuchyni. V jeho izbe bolo na mňa priveľa spomienok.

Teraz, keď oproti mne sedí a nehádame sa, cítim sa lepšie. Ako keby bolo všetko o stupeň lepšie, ako keby som sa vynorila z depresie. Napadlo mi, či to nemôžeme len tak zahodiť za hlavu a tváriť sa, že sa nič nestalo. Bola som unavená hádkami a odhadovaním čo vlastne Jake cíti ku komu... ale potom ma to zase zabolelo. Musíme sa o tom aspoň skúsiť porozprávať. Moje ego a moje emócie potrebujú otupiť, aby som mu dokázala odpustiť.

„Pochopila som to. Je to tak, ako som sa obávala.“ Jake si povzdychol.

„A hrá nejakú rolu to, že teba milujem naisto? Že si pre mňa dôležitá ty?“

„Chceš sa znovu vrátiť k možnosti s bojom?“ nadvihla som obočie.

„Toto nejde. Ale všetko ostatné, Betta, hocičo iné si povedz a máš to.“

„Lenže teraz neexistuje nič obdobné. Jake, ale ty už si priznal, že k nej niečo cítiš. Neviem, čo mám na to povedať. Neviem, čo mám robiť,“ vravela som a oči sa mi zaslzili. Jake po pohladkal po ruke. Bol horúci a mne naskočili zimomriavky.

„Je mi to ľúto. Po tom boji sa všetko dorieši, nič viac ti neviem sľúbiť,“ vysvetlil.

„Nezvládnem sa na to pozerať takto, Jake. Správal si sa tak čudne, to vždy kvôli nej? Keď si predstavím, že to všetko... a ja som vždy hľadala chybu v sebe. Nič si nepovedal, nechal si ma tápať a trpieť. A pritom si jej tajne telefonoval, Jake...“ zavzlykala som. Jake sa postavil a chcel ma objať, ale ja som mu to nedovolila. Postavila som sa prebehla na druhú stranu stola.

„Prepáč. Viem, že som ťa... zradil,“ vyslovil skormútene.

„Čo sa s tebou stalo? Prečo nie si ako predtým?“ Medzi slovami som vzlykala a oči som mala plné sĺz. Jake sa napriamil a tváril sa dotknuto.

„Som presne taký, aký mám byť. Toto som ja, Betta! Ak ti toto nevyhovuje, tak ti nevyhovujem vlastne ja.“  Lenže ja som krútila hlavou.

„Ty si iný. Než si sa stal súčasťou svorky...“

„To sa nedá vziať naspäť!“ pripomenul mi nahnevane. Sklapla som a snažila sa upokojiť.

„V tom prípade...“ odmlčala som sa. Jake rázne prikývol a sklopil hlavu. Oprel sa o stoličku.

„Viem, chápem. Dobre, súhlasím s tým. Čakal som to už dávno, myslel som, že keď sa budem správať ako idiot, urobíš to a potom by som sa poučil. Potom by som si konečne vyjasnil čo je tá vec s Bellou. Ale ty si to neurobila. A teraz je to skutočne moja vina. Ale nebudem ti to brať. Už asi dva mesiace som sa s tým zmieroval každý deň. Neboj sa, nebudem robiť problémy,“ upokojoval ma. Sám bol dosť vykoľajený a ja som nechápala o čom hovorí.

„Čože?“

„No, ja len... súhlasím s rozchodom.“

Srdce sa mi rozbúchalo a hlava zatočila. Nikdy predtým som nad rozchodom ako takým neuvažovala. Napadlo mi to len keď som zvažovala ponuku presťahovať sa k mame, ale nakoniec som si musela priznať, že odlúčenie nepripadá do úvahy. Ani prinajmenšom som toto nechcela navrhnúť, ani som len na niečo také nepomyslela. Práve teraz potrebujem mať Jacoba pri sebe a nikdy by som ho neposlala preč, aj keby urobil čokoľvek zlé.

„Á-áno,“ hlesla som. Nemohla som uveriť, že on sa už dva mesiace vyrovnáva s naším rozchodom. Že vlastne chcel aby sme sa rozišli len kvôli tomu, že si chcel vyjasniť city k Belle. Áno, pravdepodobne to bolo sčasti pre dobro vzťahu, ale... neverím, že to robil hlavne kvôli tomu. Pretože bolo tisíc lepších a jednoduchších spôsobov, ako to urobiť, keby chcel len naše dobro. Lenže tie spôsoby nezahrňovali jeho lásku k mojej sestre.

Zrazu som sa skutočne nahnevala. Idem sa zblázniť za niekým, kto je taký hlúpy, že sa zamiluje do mojej sestry? Veď to sa hodí tak na úroveň Mikea Newtona, ale Jake... To dokazuje, aký iný je od premeny. Ktovie čo všetko zažíva od tej doby. Aké veci ho už dlhú dobu formujú.

Ozvalo sa klopanie. Všimla som si až vtedy, že Jake zdvihol hlavu, ktorú mal položenú v dlaniach. Oči mal celkom červené. Vybral sa otvoriť a ja som schmatla svoju tašku. Bola som taká nahnevaná a zúfalá, až som sa bála, že po ceste prekotím auto, alebo niečo podobné.

Vybehla som von cez otvorené dvere. Zabrzdila som pred Jacobom a potom sme sa od seba obaja odtiahli. Stále mal vlhké oči a bol červený v tvári. Bolo mi ho ľúto, ale vedela som, že by som mala ľutovať seba. Bolelo ma na hrudi a hlava sa mi stále krútila.

„Ehm, ahoj,“ ozvalo sa nesmelo. Pozrela som ta. Ani som si neuvedomila, že niekto klopať musel, však? Lenže spoznala som len Quila. Vedľa neho stála staršia žena, ktorú som už zrejme niekde videla, ďalej vysoká, mladá žena, ktorá si prekrížila ruky na prsiach a mračila sa na mňa a vedľa nej mladý, asi ako ja vysoký chlapec. Horko-ťažko som v ňom spoznala Setha. Malého Setha, ktorý už nebol tak malý. On sa naopak usmieval a vyzeral byť bezstarostný až som mu nenormálne závidela. Najdlhšie som spočinula pohľadom na ňom. Pripomínal mi Jacoba, predtým, než sa premenil. Taký jednoduchý, milý chlapec.

„Betta, toto sú Clearwaterovci,“ povedal Jake keď si odkašľal.

„Ahoj,“ kýval mi hneď ten najmenší chalan. „Ja som Seth!“ A podával mi ruku. Prekvapene som ju prijala a donútila sa k pokriveniu pier, ktoré malo pripomínať úsmev.

„Betta, vyrástla si. Pamätáš si na mňa?“ prihovorila sa mi známa žena. Musela to byť manželka Harryho Clearwatera, ale na meno som si nevedela spomenúť. Vedela som, že sa s mojím otcom poznala.

„Sue,“ usmiala sa zdvorilo. Prikývla som. Jasné, Sue. Dokonca nedávno mi ju ocko spomínal, len mi nedošlo, že ide o tú istú osobu. Vlastne nedávno zosnul jej manžel, zároveň priateľ môjho ocka. Preto ten smutný výraz a múdre oči mala jasné, ale predsa zamyslené.

„Isteže, Sue. Otec vás často spomína,“ povedala som zdvorilo. Sue sa usmiala.

„Toto je moja dcéra Leah,“ predstavila mi dievča, ktoré sa stále na mňa zaujato mračilo.

„Leah, samozrejme, máš nový účes,“ tresla som prvé, čo mi napadlo. Leah som si predsa pamätala z poslednej oslavy. Lenže vtedy vyzerala inak. Bola asi o pätnásť centimetrov nižšia a mala ženskejšiu postavu. Teraz bola vysoká, veľmi štíhla a husté čierne vlasy vymenila za krátky, obyčajný zostrih. Zahľadela som sa na ňu a musela som pozrieť aj na Setha. Bol síce nižší ako Jacob, ale zato na svojom primladom tele mal viac svalstva ako je na chlapca bežné. Pozrela som sa na nich a porovnávala ich s Jacobom. Potom mi to skutočne došlo. Prikryla som si rukou ústa. Leah sa podráždene zvrtla a obišla Quilla k domu. Seth sa zarehotal a Sue sa len chápavo usmiala. Quill prevrátil oči.

„Prepáčte, nenapadlo mi...“ ospravedlnila som sa rýchlo.

„To je v poriadku,“ ozvala sa Sue.

„V poho Betta, neboj sa. Je to super,“ tešil sa Seth. Neveriacky som na neho pozrela. Mala som chuť spýtať sa, koľko má rokov, ale prišlo mi to ponižujúce voči nemu. Zrazu som dúfala, že nový členovia svorky nebudú bojovať. Veď tento chlapec nemal isto viac ako pätnásť rokov. Je to len dieťa...

„Ideš s nami na čaj?“ ozvala sa zase Sue. Zažmurkala som. Na chvíľku som  sa cítila ako doma, ale potom som si uvedomila realitu.

„Nie, ja už... neprídem,“ vytrepala som. Hnevala som sa na svoj mozog, že skladá slová tak okato. Prehodila som si batoh cez rameno a odzdravila sa všetkým. Bolesť ma naplnila, keď som kráčala k autu. Ako keby som strácala niečo dôležité. Okrem Jacoba strácam aj kamarátov. Strácam svorku. Čo ak sa zmenia ďalšie veci? Viac sem nepatrím. Nemám už dôvod navštíviť La Push...

Vraciam sa do svojho života, kde prestali figurovať ochranársky vlci a zostali v ňom už len upíri. A keď bude po všetkom, Bella oznámi ockovi, že si Edwarda berie a vypadnú. A to bude koniec tejto éry. Všetko, čo Forks robilo Forksom a tvorilo to môj život, všetko zmizne. A ja odídem. Pôjdem k mame.

Stratí sa táto kapitola môjho života? Zostane v mojej hlave. Mala by som si začať písať denník, nechcem na nič z toho zabudnúť. Budem niekedy taká stará, že si to budem pliesť so snom? A kde bude vtedy Jake? A Bella? Slzy mi zase vyhŕkli. Utrela som si tvár a snažila sa sústrediť na cestu. Na možno poslednú cestu z La Push. Zanedlho bude po všetkom a ja odídem dosť ďaleko na to, aby som sa už nevrátila.

A to bude koniec môjho príbehu.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 50. kapitola:

 1
14.01.2012 [13:43]

Annie115 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Peabody
13.01.2012 [20:53]

úžasné ako vždy Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 13.01.2012 [18:41]

:-O Dúfam, že ale toto nie je naozajstný koniec príbehu Betty. Takže Betta a Jake sa rozišli, ale za takú hlúposť? Som zvedavá, ako to nakoniec dopadne s Bettou, prosím, rýchlo pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Hejly
13.01.2012 [15:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

13.01.2012 [13:09]

ada1987 Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!