Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 47. kapitola

03.01.2012 (14:45) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 891×

Doma som sa neobťažovala vysvetľovať ockovi každý detail o tom, kde je Jake, prečo nie sme spolu, kedy budeme spolu a bla, bla, bla...

Ešte aj on ma musí hnevať?

Vybehla som rýchlo do izby a počula, ako za mnou ocko volá, ale bolo mi to teraz fuk. Sadla som si na posteľ a natiahla sa pod ňu pre pokladničku. Prsteň mi cinkol o kovový okraj a ja som náhlivo otvorila veko. Vysypala som jej obsah na posteľ a počítala.

Prekvapilo ma, že som mala ušetrených skoro deväťsto dolárov. I keď, skoro päťsto som mala zo svojej brigády ako čašníčka a zvyšné by sa u mňa boli i tak nazbierali. A to som nijak výnimočne nešetrila.

Zavrela som dvere do izby a predychávala napätie, ktoré ma naplnilo pri predstavách, na ktoré som sa pripravila. Zdvihla som telefón a vytočila číslo. Musela som sa posadiť, ale ako náhle som to spravila, mala som potrebu sa pohybovať, a tak som začala prechádzať hore-dole po izbe. Konečne sa ozvalo trknutie a počula som v pozadí zvuky.

„Áno?“ ozval sa veľmi šťastný hlas.

„Mami, to som ja, Betta,“ vysypala som.

„Och, Betta zlatko, ahoj! Som veľmi rada, že voláš, miláčik. Ako sa máš? Ako je vo Washingtone? Určite hnusne, že?“

„Ehm... hej,“ priznala som s pohľadom na tmavú oblohu.

„A prečo voláš, dievčatko, dúfam, že Bella je v poriadku,“ povedala hneď.

„No, hej, Bella je v poriadku,“ neodpustila som si odfrnutie.

„Čo sa stalo?“

„Nič, nič. Je presne taká, ako si ju videla keď bola zdravá,“ ubezpečila som ju rýchlo.

„Aha, to bola milá irónia, zlatko. Tak, ako sa ti tam darí?“

„Ehm... celkom dobre, mami... a ako sa darí vám?“

„Výborne, ale... to je na dlhšie, preto sa divím, že voláš. Nenapísala si mi ani jediný e-mail odkedy ste odišli,“ kárala ma.

„Ja viem, no popravde sa chcem niečo spýtať,“ priznala som konečne. Renée len hmkla a vôbec mi tým nepomohla. „Ehm, mami, budú teraz prázdniny a napadlo mi, že by som mohla prísť. Samozrejme len keď... môžem,“ odmlčala som sa. Srdce sa mi rozbehlo o preteky a každá stotina trvala pridlho.

„Jasné bejby! Dáme si dámsku jazdu!“ smiala sa mama ako typická pubertiačka, ktorú mala v krvi.

„V-vážne?“ jachtala som.

„Čo je to za otázku? Len sa musím pozrieť, ako to vyzerá teraz na účte, kúpim ti letenku, kedy začínajú prázdniny? Príde aj Bella?“ sypala jedno za druhým mama. Musela som jej skočiť do reči.

„Belle som to nevravela a letenku si kupujem zo svojich peňazí, mami. Stačí, keď ma prídete vyzdvihnúť na letisko,“ presviedčala som ju.

„Musím zavolať Belle,“ zamrmlala mama.

„Mami, letenku si kúpim sama, jasné?“

„Ale ty... daj pokoj,“ odbila ma. Teraz prišla časť, ktorú musíme prežívať vždy. Napokon som ale prinútila Renée sľúbiť, že mi letenku nekúpi.

„A Bella?“

„Dám jej vedieť,“ sľúbila som na oplátku ja. Netuším ako to prevediem, ale keď už som to navrhla, budem musieť.

„Dobre, zlatko, teším sa na teba ako malá!“ lúčila sa mama. Ako inak ako „malá“ by sa mohla moja šialená, zbesnená matka tešiť? Musela som sa nahlas zasmiať. Zrazu som sa cítila dobre a bola som uvoľnená.

Vybrala som sa oznámiť to ockovi, ktorý niečo také nečakal. Zato to dobre prijal. Aj on ma začal presviedčať, aby som istotne zobrala Bellu so sebou. Pre istotu som si už telefonicky zakúpila letenku. Mali dosť času, aby mi ju poslali poštou, budem tak istejšia.

Bella sa tiež dostavila spolu so svojím anjelom a ocko jej hneď povedal, čo je vo veci.

„Ou, to je... super nápad,“ ocenila prekvapene a pozrela na mňa. Prikývla som.

„Bella, ty už letenku máš,“ pripomenul jej Edward. Všetci sme na neho prekvapene otočili hlavy, vrátane Belly.

„Carlisleov a Esmin dar, pamätáš? Na tvoje osemnáste narodeniny,“ vysvetlil. Bella vydýchla.

„Iste, toto...“

„Bella dostala darčekom letenku na Floridu?“ divil sa ocko. Edward s úsmevom prikývol.

„No, toto... to je skutočne veľmi pekné od Edwardových rodičov. Bella, v tom prípade ideš, však?“

„Ehm hej, Betts si vezme druhú,“ prikývla Bella.

„Ty máš dve?“ spýtal sa ocko. Naraz sa mu tento darček akoby nezdal taký dobrý.

„Ja už... teraz som si letenku kúpila,“ priznala som zničene a zahryzla si do pery.

„Ach, no, tak poď ty!“ ožila Bella, hľadiac na Edwarda.

„Edward?“ zamračil sa ocko. Bella pritakala a zvedavo pozerala na opýtaného.

„Predsa tú jednu nevyhodíme, pôjdeš?“ dodala Bella a upierala pohľad na Edwarda.

„Ako si praješ,“ povedal jej milo.

„Bože,“ sykla som. Presne vtedy ocko povedal: „Výborne!“ s takým sarkazmom, až to zabolelo. Bella na nás zamračene pozrela. Musí mi Edward ničiť každý výlet?

Každopádne, kvôli horúcemu slnku a horúcim maminým objatiam by som v tejto chvíli pretrpela snáď všetko.
Už som sa nemohla dočkať.

Jacob mi telefón nezdvihol, za čo som bola výnimočne rada. Nechala som mu odkaz, že odchádzam za mamou, aby nemal ďalší dôvod zachovať sa ku mne zle. Bella prechádzala okolo a snažila sa rozpamätať, čo ešte k mame berieme. Pozrela na mňa ako som nervózne vysypala pár slov na Jakeov odkazovač a sledovala ma, až kým som nepoložila.

„Čo?“ usmiala som sa.

„Ehm... Jake nevie, že ideš?“

„No, bude vedieť, ako náhle svoj zadok nasmeruje domov,“ odvetila som jednoducho. Prekvapilo ma, že Bella ide riešiť akurát toto pri všetkom tom strese čo počas balenia máme.

„A je teraz niekde so Samom?“

„Netuším, nezdôveril sa.“

„Aha... vy si takéto veľké plány nevravíte dopredu?“ vyzvedala ďalej. Zamračila som sa na ňu, ale to jej za odpoveď nestačilo. Kde sa podel Bellin takt?

„No, len včera mi to napadlo a Jake nemal dobrú náladu, takže nie.“

„Pohádali ste sa?“ hádala placho. Pokrčila som ramenami a zamestnávala sa balením jedla, ktoré aj tak nezjeme.

„Hej, trochu, asi,“ odvetila som nesmelo. Bella vzdychla.

„Čo sa stalo?“ Konečne som na ňu pozrela.

„Bells, čo máš za problém? Robíš poradkyňu na plný úväzok?“ Bella rýchlo pokrútila hlavou.

„Prepáč, prepáč. Ja len, že som si sama všimla a aj Edward vravel... no, ja len...“ Nechápala som, prečo sa Bella stará o náš vzťah. Očividne nebola schopná postarať sa ani o ten svoj. Ale aspoň sa nehádajú...

„Proste je iný. Má časté zmeny nálad, hovorí z cesty a niekedy s ním nie je možné komunikovať. Preto odchádzam. Potrebujem pauzu,“ priznala som konečne. Bella vyvalila oči. Vyzerala fakt prekvapene a ľútostivo. Možno chcela niečo povedať, ale pomaly sa za ňou zjavil Edward a objal ju okolo pása. Vďačne sa o neho oprela a ja som sa vytratila z kuchyne, kým bol čas.

Na letisku mi došiel jeden milý fakt, ktorý som si predtým neuvedomila. Ja budem mať od Edwarda pokoj celý let! Samozrejme, moja letenka bola do druhej triedy, aby vyšla čo najlacnejšie. A samozrejmé je aj to, že žiadny Cullen by nemohol letieť inak ako v prvej triede. Možno ešte v súkromnom triskáči...

Bella mi zakývala a nasledovala milú a krásnu letušku. Mňa prevzala staršia, zato ostrieľanejšie pôsobiaca letuška a doviedla ma k môjmu miestu. Vôbec to nebolo zlé. Vedľa mňa posadili chlapa, nejakého pána v strednom veku, lenže ten si zanedlho odsadol na iné miesto, keďže mal strach z lietania a letuška mu našla vyhovujúce miesto.

Pustila som si hudbu a schovala prehrávač tak, aby ho nemohla obsluha lietadla vidieť. Zavrela som oči a konečne sa uvoľnila. Už ma čaká len mama. Teším sa na ňu ako nikdy. Mamička, moja milá, dobrá, milujúca matka. Bude určite štebotať ako vtáčik a bude mať plány na štyridsať osem hodín za deň. S ňou vypnem tak ako nikdy.

Zrazu ma niekto jemne poťukal na ruke. Otvorila som oči a pripravovala si ospravedlnenie, myslela som, že letuška predsa zbadala slúchadlá. Lenže nie, Bella mi zakývala. Vytiahla som si teda slúchadlá z uší a posunula sa, aby sa Bella popri mne vmestila. Sadla si na voľné sedadlo pri okne a opatrne na mňa pozrela.

„Čo je v prvej triede zle? Chýbala ti obyčajnosť?“ doberala som si ju.

„To nie, je tam fajn,“ sklopila pohľad.

„Tak čo je, Edward zvracia?“ zasmiala som sa. Bella pokrútila hlavou. Predpokladám, že Edward nemôže robiť takú ľudskú vec ako zvracať...

„Prišla som za tebou... chcem sa porozprávať,“ povedala. Zamyslela som, nad čím by sa Bells chcela zhovárať? Zrazu mi došlo, že naposledy sme sa skutočne o niečom rozprávali pred odchodom z Phoenixu. Ale to už sú tri roky!

„No, neboj sa, mame nepoviem o vašich zásnubách,“ hádala som pomaly. Bella pokrútila hlavou.

„Ešte nie je čas... ale chcem s tebou hovoriť o Jacobovi,“ vyklopila nervózne. Zažmurkala som. Myslela som si, že prednáška z rána už stačila.

„Ehm, Bells, neviem prečo sa hádame, ale myslím, že nech už sú tvoje schopnosti psychoterapeutky neviem aké dobré, nepomôžeš mi. Alebo o čo ti ide...“ zamrmlala som namrzene. Začínalo ma to celé znervózňovať. Najradšej by som jej povedala nech do toho nestrká nos. Ale ona ma prekvapila.

„Ja viem prečo sa hádate.“ Doširoka som roztvorila oči a zmĺkla. Bella sa oprela a hľadela na plešivú hlavu chlapa sediaceho pred ňou.

„Stalo sa niečo a... nedávno som si uvedomila, že je možné, že o tom nevieš. Teda, čakala som, že ti Jake všetko povie a vysvetlí. Ale až dnes ráno som sa spýtala Edwarda a ten vraví, že o ničom nevieš. Je to nefér a preto... ti to poviem ja. Netušila som, že Jake ti to nepovedal a ani neviem prečo...“

„O čo ide?“ skočila som jej do reči. Bella sa nadýchla.

„Pamätáš si, ako sme pracovali na motorkách?“ Prikývla som. Naraz sa mojím vnútrom rozbehlo dusné, silné pálenie. Pevne som stlačila opierky a počúvala. Vedela som, že Bella sa nemýli. Skutočne ma malo napadnúť, že Jake má pre všetky svoje výlevy dôvod.

„Potom sme sa ešte stretli, to vieš... no a potom sa vrátil Edward. Jake chodil často k nám, kontroloval, či sa nedeje niečo zlé, veď vieš, ako preháňa okolo Cullenovcov. A jednoducho... predtým sa stávali také veci, pri ktorých som si bola istá, že... medzi nami niečo je. Napríklad keď sme sa dotkli alebo sme boli príliš blízko. Lenže vrátil sa Edward,“ zopakovala ako keby to bola najjasnejšia vec na svete. Hovorila veľmi pomaly a opatrne.
„A ja ho milujem najviac na svete. Len jednoducho, s Jakom sme sa potom zhovárali a vysvitlo, že aj on ku mne cíti niečo viac. Lenže si bol stále istý tým, že miluje teba. Lenže ty si ho v tej dobe odmietala a bolo to pre neho ťažké. Ale...“ odmlčala sa. Sledovala pozorne moju reakciu.

„Takže mi vravíš, že Jacoba miluješ, ale miluješ aj Edwarda?“ vyprskla som. Zrejme sa po nás pozerali ľudia. Bella mi zachytila ruky, ktorými som divoko zamávala vo vzduchu a tíšila ma.

„Nie tak... ja Edwarda milujem. Za nič na svete by som ho nevymenila. Jake je môj výborný kamarát a skvelý človek. A možno že som sa trošku zaľúbila, alebo skôr len zapozerala... ale je to preč,“ vzlykla. Vytrhla som si ruky z jej zovretia a odtiahla sa najviac, čo mi to operadlo dovoľovalo.

„Nezľahčuj to!“ povedala som piskľavo. Bella sklopila pohľad. Bolo až neuveriteľné ako sa všetko zmenilo počas jednej minúty. Zrazu mi bolo zle a Bella ma iritovala ako nič. Zrazu sa rozhodne povedať mi o tom, že môj priateľ a ona... práve teraz? Keď sa snažím na všetko zabudnúť príde a...

„Je mi to ľúto, ale stalo sa to, keď si s ním ešte nebola, chápeš? Netušila som, že ti to nepovedal...“

„To je jedno. Ako je to teraz, to chcem počuť!“ Bella pochopila zrejme presne na čo sa jej pýtam. Znovu som sa pokúsila uvelebiť a ignorovala som tupú bolesť v hrudi a v žalúdku.

„No... Jake má asi výčitky. Stále si ma drží ďaleko. Zhovárala som sa s ním potom, čo sme vám oznámili, že sa s Edwardom budeme brať. Boli sme spolu len chvíľku. Priznal, že niečo cíti, ale ubezpečil ma, že to je len pominuteľné oproti tomu, čo má s tebou, Betta!“ zdôrazňovala moja sestra. Nemôžem uveriť, že to, čo mi tu vraví je pravda.

„A čo všetko sa medzi vami stalo?“

„Skoro nič. Vždy, keď sme sa dostali príliš blízko, spamätali sme sa. Ja som len smútila za Edwardom a Jacob zase za tebou. Podľa mňa sa to stalo len preto, že vyzeráme rovnako. Len si vynahrádzal, čo nemohol mať. Ale...“

„Ale toto je len tvoja domnienka,“ pripomenula som jej.

„Aj Edward si to myslí,“ povedala. Edward... ten si môže trhnúť nohou. „A raz...“ pokračovala opatrne, „po tom ako vedel, že sme zasnúbený, povedal mi, či to náhodou nerobím na truc. Bál sa, že si vyberiem zle. Ubezpečila som ho, že Edward je jasná voľba a on prikývol a neriešil to. Lenže teraz, keď sme kdekoľvek spolu, mám pocit ako keby to nemal celkom urovnané v hlave. Príliš ma odstrkuje, ako keby sa hneval, ale keď mi volá, tak...“

„On ti zvykne telefonovať?“ vydýchla som. Oľutovala som svoju reakciu, najradšej by som to prešla len mlčaním, ale zabolelo to. Mala som pocit, že vnímam spomalene. Preto som reagovala až príliš prehnane.

„Len občas. Pýta sa na Edwarda a... celkom sa ani nebavíme, och viem, že to znie zle. Ale skutočne v tom nič nie je. Musela by si to prežiť, aby si chápala, že to nie je žiadny vzťah...“

Naraz som sa postavila. Bella sa ma pokúsila zachytiť za zápästie, ale ja som sa jej násilím vykrútila. Bolestne si stlačila prsty a pozerala za mnou. Len som vletela na záchod. Tam som sa konečne mohla rozplakať.
Cítila som sa kvôli tomu hlúpo. Plačem v lietadle, na toalete. Pritom by som mala byť silná a nezávislá a buď sa tomu logicky postaviť, alebo si aspoň porevať v lietadle. Nemusím sa predsa schovávať, mám nárok na emócie.

Napriek tomu tu teraz kľačím a snažím sa tlmiť vzlyky do papierových vreckoviek. Jake miluje Bellu? Alebo ju má rád? Ako sa vôbec dá mať rád viac ako jedného človeka? Ja by som nemohla milovať nikoho iného ako Jakea... a on... ktovie ako to je. To vysvetľuje jeho správanie k Belle, aj to, prečo mal často nevysvetliteľne zlú náladu.

Pilot oznámil pristátie. Rýchlo som sa poutierala a vstúpila do kabíny.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 47. kapitola: