Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 46. kapitola

Twins - 46. kapitolaĎakujem Vám za komentáre. Užite si kapču a tiež mi tu niečo nechajte, aby som vedela, že je záujem o pokráčko... :)

Vystúpila som z džípu hneď, ako sme zastavili. Doslova som vystrelila von z auta. Čistinkou ku mne už trielil Jake a chytil ma pevne za ruku. Nenávistne pozrel na džíp. Práve odtiaľ značne pomalšie a pokojnejšie vystupovala Bella, dvere jej pridržiaval jej princ.

„Jake, poď,“ poprosila som ho. Nemá zmysel stupňovať násilie mimo tréningu... aby sa to potom neodrazila na tom.

„Čo si tak utiekla?“ spýtal sa ma hravo a kráčali sme k svorke. Všetci premenení vo svojich vlčích podobách sa pohodlne rozvaľovalo v lístí.

„Ale... bolo to čudné,“ mykla som ramenom.

Odkedy som sa dozvedela, že ma na miesto stretnutia dovezie Edward, bola som celá nesvoja. Samozrejme, bola cesta dlhá a mučivá a ja som myslela ako naschvál na tie najväčšie somariny. Neuveriteľné... Bolo tak hrozné tam sedieť a uvedomovať si, že do mňa vidí ako keby som bola priehľadná a číta si všetko, čo mi napadne. Hnevala som sa za to... aj keď on za svoju schopnosť asi nemôže.

Zrazu sa na zadné postavil jeden z vlkov – Quil. Uhla som sa mu a on okolo mňa veselo poskakoval. Rozosmiala som sa spolu s Jakeom. Pohladkala som Quila po obrovskej, chlpatej hlave a on sa zase vyvalil do lístia. Bol rozkošný, ale musela som myslieť na to, že to bol stále obrovský vlk a nie zlaté šteniatko. Vyšla som vyššie k pekne položenému pníku a pozdravila aj zvyšok svorky. No potom som zbadala celú delegáciu. Cullenovci stáli pod previsom a preto ich nebolo hneď tak vidno. Nesmelo som im zakývala. Až potom som sa posadila a otočila sa im chrbtom. Konečne sa k nim pridal aj Edward, a potom sa začala zábava.

Carlisle mal úvodné slovo a ja som bola nútená otočiť sa k nim, aby som na neho mohla vidieť. Prekvapilo ma, keď rýchlo štafetu odovzdal práve Jasperovi. Ten bol očividne nesvoj z prítomnosti vlkov. Jedného po druhom si prezeral ako keby sa mali každú chvíľu odhodlať k útoku. Vôbec sa mi nepáčilo, keď na niektoré jeho slová reagovala svorka aktívnym hrabaním, zavíjaním, útočným štekotom a podobne. Tuhla som na mieste a v duchu sa modlila, aby sa nič nezvrtlo... A Jasper akoby mal rovnaké obavy.

Trvalo to len chvíľu, keď nám začal Jasper predvádzať konkrétne situácie, o ktorých predtým hovoril. Najprv začal na zvyšku svojej rodiny. Ani on, ani Sam nevyzerali nadšene z kontaktu. Preto si ako prvého vybral Emmetta. Vôbec sa nešetrili, ale mne to nejako veľmi nevadilo. A keď som videla Jaspera v akcii, zase som pochopila, ako som sa ho mohla zo začiatku tak báť.

Zrazu som si uvedomila, že celkom vzadu pri Alice stojí Bells. Stáli sme si oproti ako dva nepriateľské oddiely. Ona na jednej strane a ja na druhej. Ako je možné, že sme sa od seba dostali až tak ďaleko? Vtedy som zachytila aj Bellin pohľad a obe sme sa naraz usmiali. Táto situácia bola taká čudná.

Niečo ma silno štuchlo a ja som sa ledva udržala. Nikto si ma veľmi nevšímal, za čo som bola vďačná. Pozrela som na Jacoba, ktorý do mňa zrejme neúmyselne tak prisilno štuchol hlavou. Poškrabkala som ho na hlave, netušiac, o čo mu ide. No potom sa ukázalo, že mám nedostatok informácií.

„Pridáte sa?“ ozval sa ľúbezne Jasperov hlas. Nemyslel to asi zle, ale vyzeral natešený. A také slovo je aj slabé pre opis výrazu na Emmettovej tvári. Striaslo ma zase, keď som si predstavila, ako zápasia aj s vlkmi...
Musela som sa premáhať, aby som nezakričala nesúhlas. Bola by som smiešna, ale takto sa skutočne cítim.

Len som sa ošívala na mieste a vlci si zadelili Cullenovcov. Sam si vzal Jaspera a mne odľahlo, že po ňom nešiel Jake. Paul mal Emmetta a obaja mali asi rovnakú radosť. Myslím, že nie je správne nechať práve ich dvoch zápasiť proti sebe. Paul je výbušný a Emmett, podľa toho, čo o ňom viem, tiež nepatrí medzi pokojné povahy. Bála som sa, aby sa to z cvičenia nepremietlo v ozajstný boj.

Až potom som si všimla, koho si vybral Jacob. Dokonca som sa zasmiala. Maličká Alice sa na neho usmievala širokým, pološialeným úsmevom. Och, preboha... oni sú blázni.

Bella sa štverala do kopca ku mne a Edward si ani pri najmenšom nevšímal Embryho, svojho protivníka, ale kontroloval každý Bellin neopatrný, nešikovný pohyb. Asi by sa vybral zachytiť ju, ak by spadla. Kľakla som si a natiahla sa za ňou. Vďačne sa ma chytila a už som ju vytiahla hore. Sadli sme si na pník.

Súboj už v niektorých dvojiciach začal, inde po sebe škaredo zazerali. Rosalie vyzerala, že sa Quila nechce ani dotknúť. Znechutene sa od neho odťahovala, ak sa náhodou priblížil na výpad. Carlisle už bol dva razy na lopatkách, keď sa Quil začal blázniť. Rosalie s ním vôbec nebojovala a on okolo nej lietal ako taký fučiaci balón, ledva som to stíhala sledovať. Rose sa len uhýbala a uskakovala, mračila sa na neho a prskala. Napokon ju Quil zvládol obísť a chytil ju vzadu za bundu. Potiahol a vzduchom sa ozvalo trhanie látky. Len dve sekundy zabrali Rosalie, kým si strhla zničené oblečenie a so zúrivým vrčaním sa na Quila konečne vrhla.

Teraz už bojoval každý. Najzapálenejšie prekvapivo práve Rose, dokonca nemali ani na príliš drastického Paula s Emmettom. Jacob ma milo prekvapil. Jeho boj s Alice nebol násilný ani trochu. Vyzeralo to skôr ako tanec. Prvých desať minút sa ju Jake snažil chytiť, ale ona okolo neho takmer poletovala ako malá víla. Jeho taktika sa potom zmenila. Alice sa vybrala na pravo, on na ľavú stranu. Zrazu sa Alice vybrala dopredu a on bol pri nej a len ju štuchol ňufákom do vlasov. Keď ho zas chytila ona, silno ho potiahla za ucho, či za chvost. Ich „boj“ vyzeral ako smiešna naháňačka.

Napokon som pozerala už len na nich a obe s Bellou sme sa rehotali ako pominuté. A Jake a Alice boli aj poslední, ktorí skončili. Carlisle ich musel poprosiť, aby to už zabalili. Posledné kolo vyhral Jacob. Predbehol Alice a chvostom jej švacol do tváre. Bolo to len tak-tak, ale trafil ju. Alice však vyzerala oveľa nahnevanejšie, ako by sa dalo čakať. Zrejme ju jeho vytrvalosť a prebratá taktika urazila.

„Alice nie je zvyknutá, že by ju niekto oklamal. Väčšinou vidí dopredu čo sa stane. Jake ju musel nejako popliesť,“ pošepla mi Bella s chichotom. Usmiala som sa spokojná.

„Bolo to výborné. Všetko je v poriadku, však?“ prehovoril Carlisle nadšene. Pozrel na Emmetta. Ten pohľadom prebodával Paula.

„Skvelé,“ odvetil Emmett sarkasticky.

„Hlavne nezabudnime, prečo tu sme, priatelia. Chceme zastaviť novorodených,“ pripomínal Carlisle. Dúfam, že to osobne vysvetlí aj Emmettovi. „Ak súhlasíte, Sam, dovolím si to tu rozpustiť.“

Sam zaštekal. Postavil sa na všetky štyri a rozbehol sa hneď lesom preč. Jake pribehol ku mne. Pohladkala som ho po hlave. Ani som si nevšimla, že je Bells pri nás, keď pribehol Edward a pritiahol si ju bližšie. Jake stiahol aj mňa na stranu, zrejme sa mu nepáčilo, ako rýchlo sa k nám Edward dostal. Nebolo to však také obratné, ako keby bol človek, a ja som stratila rovnováhu a skotúľala sa dole previsom.

„Au,“ zaúpela som na zemi, držiac si hlavu.

„Si v poriadku?“ Bol pri mne prvý Carlisle. Neprijala som jeho ruku a postavila som sa sama, aj keď som to vyzeralo smiešne. Jake s kňučaním prišiel ku mne.

„To ti ďakujem, myslíš, že sa nezvládam dokaličiť sama?“ srandovala som. Jake zakňučal. Potľapkala som ho po kožuchu a on sa rozbehol do lesa. Bola som rada, keď prišiel už v ľudskej podobe.

„Prepáč, Betts, skutočne som netušil...“

„To je v poho, máš tu auto?“ To ma trápilo viac. Naspäť som s Edwardom ísť nechcela. Jake auto našťastie mal.

Až po ceste domov som si uvedomila, že to je skutočne silný zážitok. Nedokázala som na to prestať myslieť. Ako všetci prirýchlo, obratne a dokonale koordinovane nacvičovali... bolo to zaujímavé a fascinujúce sledovať. Cítila som sa, ako keby som si pozrela úžasný, silný film a nedokázala ho dostať z hlavy... alebo keď si zamilujete knihu a uvažujete podľa hlavnej postavy. Pretože časť príbehu sa silno zakorenila do vás.

„Je ti dobre?“ spýtal sa Jake a zabudol pozerať na cestu.

„Prečo?“

„Zazeráš z okna tak neprítomne. Neohlúpla si trošku tým pádom na hlavu?“ uťahoval si zo mňa.

„Ak áno, môžeš za to ty.“

„Vynahradím ti to,“ sľúbil šibalsky. Iste... vynahradí.

„Bol si fakt dobrý, ako si to natrel Alice,“ priznala som. Jacob si hryzol do pery.

„Nerád priznávam, že tá malá opica je fakt dobrá. Dala mi skutočne zabrať.“ Naraz, ako keby si ju začal trochu vážiť. No, aspoň o to menej hrozí, že sa boj spoločne zvrhne na boj proti sebe.

„Nebála si sa?“

„Len keď som sa dívala na Paula,“ pokrčila som ramenom.

„To je totálny magor. Celý čas ma vyrušoval tými svojim hovadinami. A ani Sam sa nevedel sústrediť na toho vojačika kvôli nemu,“ vysvetlil. Upútalo ma, čo povedal.

„Jasper bol skutočne vojak? Sever proti Juhu? To je úžasné... musí excelovať z dejepisu...“

„Hm, hej určite ho dejepis berie,“ odfrkol Jake.

Konečne sme dorazili do La Push. Vlastne sme sa ani nedohodli, či ideme k nám, alebo k nim. Dúfala som, že sa na mňa Jake nevykašle a nepôjde si vybavovať veci ohľadom svorky. Tak to bola bežná prax už nejaký čas.
Keď som si vyhrabávala veci a vykopávala pri tom dvere, začula som tupý úder. Pozrela som ta akurát keď sa Jake škaredo pozeral na dvere, ktoré sa od neho odrazili a zase sa zabuchli. Keď mi to došlo, zakryla som si ústa rukou a zhíkla som. Jake zdvihol obočia a spýtavo na mňa cez sklo pozeral. Pomaličky som pootvorila dvere a keď uhol, vystúpila som.

„Och, Jacob, prepáč, udrela som ťa?“ spýtala som sa stále vystrašene.

„Zničila si mi dvere!“ odvetil a snažil sa hovoriť normálne. Nahla som sa k nemu a on ma netrpezlivo nechal, aby som mu skontrolovala sánku a líce.

„Nič ti nie je,“ skonštatovala som šeptom.

„Mne nie,“ povedal nervózne. Pozrela som rýchlo na dvere auta. Bola tam malá, zato divne ohnutá priehlbinka.

„Ako to, že tebe sa nič... to nie je možné,“ krútila som hlavou. Jake prevrátil oči a nervózne, omnoho silnejšie, zabuchol dvere. Vybral sa k domu a ja som bežala vedľa neho, aby som mu stačila.

„Čo si robil na mojej strane pri dverách?“ nechápala som. Muselo sa ho to dotknúť, celé toto auto stvoril celkom sám v garáži a netrvalo mu to vôbec krátko.

„Chcel som byť džentlmen a otvoriť ti dvere, ale to sa nevypláca,“ zavrčal namrzene.

„Och, a prečo, preboha?!“

„No, proste preto. Chcel som byť slušný,“ pokrčil divoko ramenami.

„Ale, prosím ťa, nechaj si tie Cullenovské maniere,“ podpichla som ho. Ale on sa len drsne uškrnul a dobre že nevyrazil dvere do kuchyne. Na Billyho sa len zamračil a hneď si to razil ku chladničke.

Posadila som sa za stôl, keďže v okolí chladničky bolo miesto asi na pol Jacoba, už som sa tam nevošla. Sledovala som, ako buchnutím schytil tácku a hádzal na ňu, predpokladám, hlava-nehlava jedlo. Pretože také kombinácie by nenapadli nikoho...

Keď tresol tácku na stôl, vyskočila som pre nôž a vrátila sa k s toastami. Začala som natierať jeden za druhým a ukladať ich na seba.

„Čo robíš?“

„Robím ti jedlo,“ odvetila som milo. Jacob zdvihol obočie.

„Dokážem si urobiť jedlo,“ pripomenul mi vážne. Nepovedala som na to radšej nič a podala mu pripravený toast. „Prečo to robíš?“

„Chcem... neviem, jednoducho ti chcem urobiť jedlo,“ odvetila som placho. Jake bol dosť trvalo naštvaný. Uvedomujem si, že to auto pre neho znamená veľa, ale veď ten kúsok na dverách sa iste dá spraviť.
Jacob odo mňa prevzal jeden toast a zošrotoval ho v sekunde.

Keď sa Jake najedol, ľahol si do postele a mračil sa von oknom. Unavene som si sadla vedľa postele a pohladkala som ho po hlave.

„Jake, je mi to ľúto. Ale opravíme to. Neboj sa, budeme zase tráviť chvíľku v garáži ako predtým...“

Naraz sa Jake strhol a pozrel na mňa.

„Nič nebude ako predtým, už to pochop,“ zasyčal.

„Čo je s tebou?“

„Asi som... unavený.“

„Dobre, nechám ťa teda odpočinúť si. Idem domov,“ postavila som sa. Hlúpo som čakala, že ma zastaví a prinúti zostať. A že sa trošku dá dokopy. Ale on len zavrel oči a zostal ležať.

„Ahoj, teda,“ hlesla som.

„Papa,“ odvetil Jake viac-menej milo. Radšej som si vzala svoje veci a vypratala sa do kuchyne. Billy zdvihol oči od krížovky a zažmurkal. Určite niečo vedel, alebo práve naopak, nechápal. Každopádne, povie mne on ak sa niečo deje? Nie, vykašle sa na mňa a nechá ma sa tu strápňovať. Tak nech nečaká...

„Jake bude spať. Pozdravuje vás Char... ocko,“ povedala som a tvárila sa, že sa nič nedeje. Samozrejme sa veľavravne usmial a žmurkol na mňa. Pokrčila som ramenami a už bez slova odišla. Billy mi liezol na nervy vždy, keď sme sa Jacobom pohádali. Je neuveriteľne pokojný a vyrovnaný, najradšej by som ho...

Takto to ďalej nepôjde. Musím vypadnúť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 46. kapitola:

 1
3. Peabody
02.01.2012 [0:22]

no som zvedavá čo Jakovi sadlo zase na nos Emoticon teším sa na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon super kapitola Emoticon

2. elizme
01.01.2012 [15:52]

Janeline, toto bolo fakt krásne opísané. Tí vlci, ako bojovali s Cullenovcami... A hádka Betty a Jacoba, veľmi sa teším na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Hejly
31.12.2011 [22:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!