Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 45. kapitola

Twins - 45. kapitolaAhojte! Takže pridávam ďalšiu, už 45. kapitolu. Budem rada za každý komentár, ale musím sa posťažovať. Viem, že si to zaslúžim za tie pauzy, ale aj tak si myslím, že by ste už mohli začať naplno komentovať. A preto prosím každého, kto poviedku otvorí, o komentár. Akýkoľvek! Ďakujem. :)

Bolo také zvláštne byť doma. Jacob ma nechal v noci samú. Asi si myslel, že sa hnevám. Ale zároveň viem, že musel ísť za povinnosťami.

 Nevedela som, čo od nervozity skôr spraviť. Od skorého rána som pobehovala po dome. Vyleštila som každý kút už aj tak čistej kuchyne, vyprala všetko čo sa dalo a vyvešala to vonku, kde bolo prekvapivo pekné počasie. S týmto objavom som sa dokopala po práce vnútri domu aj von. Niežeby sa obvykle v záhrade nedalo niečo robiť. Ale toto bol rozdiel. V maminej záhrade to len kvitlo... a tu?

Napokon som čistila okolie domu, hrabala som lístie a potom som sa rozhodla ísť vyleštiť špinavú schránku na listy. Celkom ju ošpliechalo blato pri silných dažďoch a jej niekdajšia biela farba bola len zriedka vidieť. Priniesla som si von všetko potrebné a v gumových rukaviciach som sa o schránku starala. Dokonca sa objavilo aj pár slnečných lúčov.

Akurát som sa trochu upokojila, keď sa ozvalo trúbenie. Čakala som Billyho Blacka, dokonca aj ocka, ale nie. Bol to Mike Newton. Nepomohla som si a zúfalo sa zatvárila hneď ako som ho zbadala. Zamračil sa a odstavil auto na príjazdovej ceste. Vybral sa ku mne. Tváril sa vážne a ani mi z diaľky nekýval. Súcitne a trochu zničene som na neho pozrela. Stále sa mi nepozdravil, len mi zazeral do tváre.

„Som idiot, ja viem,“ prehovoril chrapľavo. Zažmurkala som a nechala mu radšej priestor. Chytil sa za zátylok a jednou rukou si ho masíroval. „Dostalo sa ku mne, čo sa včera stalo,“ povedal zase po chvíli. Prikývla som. Mike si sťažka vzdychol. „Dobre, klamem. Pamätám si, čo sa stalo. Bol som len trochu opitý a zvyčajne fakt nepijem, takže to spravilo divy. Betts, je mi to ľúto...“

Rýchlo som pokrútila hlavou. „Nemusíš sa...“

„Ale musím,“ skočil mi rázne do reči. „Som blbec, ja to viem! Mrzí ma to a... fakt sa hanbím!“

„Ja viem. Mike, nič si z toho nerob.“

„Ako si z toho nemám nič robiť? Správal som sa ako somár!“ Zrazu som mu musela skutočne odpustiť. Bol úplne zúfalý, nervózne sa zvíjal a bolo mi ho strašne ľúto.

„Dobre, už si nenadávaj, prosím ťa. Chceš čaj?“ Zrazu sa Mike zasekol a neurčito na mňa pozrel. Prikývla som a ukázala na dom. Zdalo sa, že nechápe.

„Ty ma pozývaš k vám dnu?“ spýtal sa.

„Už to asi tak bude,“ musela som sa usmiať. Vykročila som k domu a sledovala, ako neisto kráča za mnou. Pri dverách ešte zastal.

„Po tom, čo som včera urobil sa ma nebojíš pozvať dnu?“ Chudák Mike, musel si to vyčítať celú noc. Tak som aspoň nemala sama hroznú noc...

„Mike, musíš pochopiť význam slova nie. Inak si zlatý chlapec,“ povedala som a ešte väčšmi pootvorila dvere. Mike konečne vošiel.

„Je ťažké chápať nie, keď chceš počuť len áno,“ ozval sa keď sedel v kuchyni a ja som zalievala čaj. Vyvalila som oči, našťastie som mu bola chrbtom. Keby som vedela, že sa o tomto bude chcieť baviť, nikdy by som ho dnu nepozvala. Ani keby ho zrazilo auto, alebo hocičo...

„Mike,“ hlesla som zúfalo. Oprela som sa o linku, stále otočená chrbtom k nemu.

„Dobre, dobre chápem. Prepáč, nechcel som, aby to tak vyznelo. Ukáž, pomôžem ti,“ rozbehol sa ku mne. Ja som samozrejme spanikárila a nervózne sa držiac linky som nadskočila a prevrátila na seba obsah svojej šálky.

„Au, au, do šľaka!“ rozkričala som sa. Po kuchyni sa ďalej niesol môj sykot. Celú ruku som si obarila. Mike konal rýchlejšie ako ja. Okamžite sa načiahol k dresu a pustil ľadovú vodu. Ruku mi do nej podstrčil. Najprv to dosť bolelo, ale po chvíli som sa upokojila. Uvedomila som si, že ma Mike zase drží a podopiera. Samozrejme to teraz bolo nevinné, ale ja som sa i tak odtiahla. Pochopil a bez slova odo mňa ustúpil.

„Nechaj to tak aspoň minútu,“ pripomenul mi a zostal stáť až pri chladničke.

„Ďakujem,“ vyslovila som prekvapene. Zasmial sa.

„Nemáš za čo.“

Keď ma Mike odprevadil k lekárničke, vybral krém a obväz a ruku mi ošetril. Musela som sa zasmiať. Som skutočne taká nešikovná?

„Poď, posaď sa tu, prinesiem ti čaj,“ ponúkol mi kreslo v obývačke.

„Nie, ďakujem. Už čaj nechcem ani vidieť,“ prskla som. Mike sa rozosmial a dobehol si aspoň pre svoj čaj. Položil ho na šírku stola odo mňa a ja som sa uškrnula. Sedel naproti mne a dával mi očividne veľa priestoru. Bolo fajn nebyť sama. Zrazu som už toľko nemyslela na včerajšie záležitosti ohľadne upírov a cítila som sa lepšie. Mike bol ako kamarát super.

„Vieš, rozmýšľal som nad tým,“ začala. Usmiala som sa. „Nebudem o tom stále hovoriť, len to chcem teraz spresniť,“ varoval ma. Zostala som ticho. Mike sa nadýchol. „Vieš, mám o teba... záujem, to vieš... no, a, ehm... ty nie. Ale to je v poriadku. Tak fajn, budeme kamaráti. Prisahám, teraz skutočne. Nebudem robiť tie smiešne veci, aj tak som sa len strápňoval. Budeme kamoši ako si to navrhovala...“ Neurčito na mňa pozrel. Ja som mu do tváre pozerať nevydržala. Tak som sa sústredila na kreslo.

„Mike. Ja... nezmení sa to. Nechcem ťa držať v nádeji. Ja aj tak niekoho mám a...“

„Ja viem,“ odsekol. Pozrela som na neho. Tváril sa skutočne chápavo a otvorene.

„Ehm, neviem, čo na to povedať,“ priznala som.

„To je tvoja vec. Nie si povinná robiť nič. Máš tu kamoša ak budeš niečo potrebovať,“ dodal. Potom sa natiahol a spýtal sa, či smie zapnúť telku. Keď tam dal šport, napadlo mi, že to myslel vážne. Nesnaží sa robiť dojem. No, ak je to pravda, a dokáže to, bola by som skutočne veľmi rada. Ale dá sa tomu veriť? Ak je zaľúbený, asi nie...
Ale on nie je zaľúbený, ako by mohol, ani ma nepozná...

Nakoniec sa z dopoludnia s Mikeom stal príjemný čas. Správal sa normálne, aj keď dole zišli Bella a Edward za ručičky. Všetci na seba síce zazerali a Mike bol viditeľne nesvoj, ale ďalej sa vyvaľoval v obývačke. Pomáhal mi z obedom, keďže trúbe, horúcej vode a ohňu sa moja pravá ruka oblúkom vyhýbala, potrebovala som práve jeho ruky.

Keď sa doma objavil ocko, boli už štyri poobede. Mike sa slušne pozdravil a ocko tiež zazeral. Samozrejme, odkedy sme sa sem s Bellou nasťahovali, iná návšteva ako Cullenovci a Jacob tu nebola.
Mike odišiel hneď po ockovom príchode, asi nechcel zavadzať šerifovi. A mne bolo dokonca ľúto, že obchádza.

„A príď zase,“ povedala som na rozlúčku. Mike zdvihol obočie.

„Máš moje číslo,“ odvetil a kráčal pokojne k autu. Je skutočne možné, aby bol Mike Newton tak v pohode? Prečo s tým nezačal hneď?!

Netrvalo dlho a z nepríjemných otázok ma vyrušil Jacob. Prešla som šťastne otvoriť. No ako som ho zbadala, mračil sa. Len kývol a nahrnul sa dnu. Aký rozdiel...
Kráčala som za ním a šli sme rovno do mojej izby.

„Dnes tu tiež nebudem. Máme ten tréning,“ začal hneď.

„Viem, idem s vami,“ povedala som ledabolo. Jacob stuhol.

„A na to si kde prišla?“ spýtal sa zarazene.

„Bella ide,“ oponovala som detinsky.

„Ale ty nie si Bella,“ povedal mi.

„No počkaj, ak ide ona, prečo by som nemohla ísť ja?“

„Ak by bolo po mojom, nešla by ani ona,“ prskol nahnevane.

„Ale ja idem,“ hnevala som sa. Pozrel zamračene na mňa.

„Nie je to vhodné. Nechcem, aby sa ti niečo...“

„Nič sa nestane Belle, nič sa nestane mne,“ oponovala som.

„Hej? Takže aj Bella má popálenú ruku?“ doťahoval si ma.

„Obarenú,“ opravil som ho potichu. Konečne som ho obmäkčila. Pristúpil ku mne a položil mi ruky okolo krku.

„Betta, nerád by som ťa tam videl, vieš?“

„A budete cvičiť do rána?“

„Asi áno,“ pokrčil nedbalo ramenami.

„Nechcem byť sama,“ šepla som. Jake si ma privinul a objímal ma. Po chvíli sa odtiahol a zamračil sa.

„Ty... mala si tu niekoho cudzieho?“ spýtal sa. Prevrátila som oči. To musí všetko vždy vedieť? Nemôžem mať ani piaď súkromia?

„Hej, návštevu. Počuj, čo ak sem príde Victoria, kým budete cvičiť?“ napadlo mi náhle ako ho presvedčiť. Zamračil sa pobúrene, ako keby som povedala veľmi neslušnú nadávku. Po chvíli sa usmial.

„Kto tu bol? Angela?“ hádal. Bol blízko. Ako vedel, že niekto zo školy? Vlastne, iných kamarátov nemám.

„Prečo sa pýtaš?“ ohradila som sa. Zrazu sa mi nepáčila predstava, že by som mu musela vysvetľovať ako sa Mike zmenil.

„Kto to bol?“ zamračil sa. Pokrčila som ramenami. Jake chvíľu váhal, ale potom si ma zrazu vyšvihol na chrbát ani neviem ako a rozbehol sa k posteli. Pri nej si ma pretočil a keď sa hodil na posteľ, už ma pevne stískal v náručí.

„Prezradíš mi, kto tu bol?“ šteklil ma. Pod nátlakom som priznala.

„Mike,“ hlesla som a sledovala reakciu. Najprv mi asi neveril, ale keď som si držala vážny výraz, rozhneval sa.

„Čo tu chcel ten... zabijem ho.“ Zrazu bol na nohách. Celý sa klepal a vôbec si nevšímal, že som na ňom visela ako také nešikovné mača. A zdá sa, že som ho ani vôbec nezaťažovala.

„Jake, počkaj, vysvetlím ti...“

„Ja to chápem,“ povedal pomedzi zuby a pohol sa vpred.

„Kam ideš?“ kričala som, keď bo pri okne. Snažil sa striasť sa ma, ale márne, držala som sa veľmi pevne. „Prosím, prosím, len pár viet!“ prosíkala som. Vešala som sa mu okolo krku a začala som ho bozkávať, aby som si získala pozornosť. Keď som mu vtisla bozk na pery, na líce a na krk, konečne zastal a narovnal sa. Konečne som z neho zliezla a postavila sa na svoje nohy.

„Uf, s tebou to vôbec nie je ľahké,“ vydýchla som si.

„So mnou? Ty  sa po mne štveráš ako opica,“ smial sa mi. Chytil ma na šiji a za bradu. Pozorne sa mi pozrel do tváre a konečne sa naklonil, aby ma pobozkal. Pri všetkom tom strese, Jacobovom neustálom hneve a výbuchoch sme celkom zabudli na toto...

A svoju daň si to vybralo tiež. Všetky nevyužité bozky a dotyky sa náhle dostali k slovu a my sme sa stratili vo svojom svete. Trvalo dlho, než som si ja osobne uvedomila, že sme iste zabili minimálne pol hodiny iba maznaním sa. Konečne som sa od Jakea odtrhla a pery som si takmer necítila. Spokojne som ho objala a on si ma vytiahol na seba a uvelebil sa na chrbte. Až potom sme pokračovali v téme. Konečne som mu vysvetlila Mikeovu zmenu a to, že tomu verím.

„Fajn, ale nebudeš s ním často,“ varoval ma.

„No, ak dnes večer nebudem mať plány, budem musieť zavolať jemu,“ vydierala som ho nevinným hláskom. Zamračil sa a tuhšie ma objal.

„Fajn. Choď tam, ale ak nejakého upíra roztrhám na kusy, nevyčítaj mi to,“ povedal. Striaslo ma pri tej predstave. Zdá sa, že sa mám na čo tešiť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 45. kapitola:

 1
3. elizme
31.12.2011 [16:37]

ahoj, minulú kapitolu som zabudla okomentovat, tak mi to prepac :) Toto je super kapitola, ako sa udobrila Betta aj s mikom, aj s Jakeom. Velme, velmi sa tesim na dalsiu kapitolu :) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Hejly
31.12.2011 [14:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Peabody
30.12.2011 [22:45]

super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon tento Mike sa mi páči Emoticon mohli by sa z nich stať kamoši, ale len kamoši, každopádne je to na tebe a máš perfektnú fantáziu tak sa teším na pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!