Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 44. kapitola

Twins - 44. kapitolaAhoj! Tak je tu ďalšia kapča, tak komentujte, vyjadrujte názory, nešetrite kritikou. Ďakujem za neochvejnú priazeň niektorých z vás, ktorí si počkali. :) Túto kapitolu venujem práve im! Pekné čítanie.

Stála som v obývačke a snažila sa vyzerať normálne, keď ocko hľadal spúšť na foťáku. Ako inak, odfotil to už dva razy zle. Potreboval však fotku z našej maturity. A viem, že ak by ju neposlal mame, počúvali by sme o tom do konca života.

„Bella, poď sem ešte!“ zavolal na Bellu. Vyšli s Edwardom z kuchyne. „Choďte tam všetci!“ navrhol ocko. Edward sa od Belly ťahal a ona ho nechápavo ťahala za rukáv. Keď si to ocko všimol, mračil sa.

„Poď, Edward, ocko povedal všetci...“

„Ehm, ja som myslel Jacoba,“ opravil sa ocko. Edwarda to očividne ani neurazilo, zato Jacob sa veselo rozosmial a vyskočil z gauča. Objal ma okolo ramien. Pozrela som na neho, keď nás už ocko cvakol. Škoda, že nemá dlhé vlasy, vtedy by to bol viac Jacob ako takto.

„Môžeme vyraziť? Alice nás už čaká,“ pripomenul nám Edward.

„Jasné,“ povedal Jacob detinským hláskom. Charlie sa pri odchode otočil späť.

„Jake, čo máš proti Alice?“ spýtal sa. Všetci sme zostali stáť. Ocko asi nechápal, čo také povedal. „No, nepozeraj tak na mňa, aj minule som vás počul. Prestaň na ňu štekať Jake, je to milé dievča,“ ukázal na neho ocko prstom. Jake chvíľu habkal. Asi si nebol istý, či vôbec môže niečo povedať. Dokonca sa zúfalo chytil za hlavu a pozrel na mňa.

„Ehm,“ začala som, ale ocko to myslel vážne. Stále na nás zazeral a bol si na sto percent istý.

„Ale no tak. Taký veľký chlap, mal by si ju chrániť. Veď vieš aká je maličká a krehká,“ mračil sa ocko ešte tuhšie.

„Maličká, zato otravná a neznesiteľná,“ zasmial sa Edward.

„Za toto ti odtrhne hlavu,“ pridala sa Bella veselo.

„Bodaj by,“ zamrmlal Jake a otočil sa radšej už na odchod.

Než sme vyšli von, Bella so sebou vytiahla vešiak. Pozrela som na ňu. Ospravedlňujúco pokrčila ramenami.

„Šaty od Alice,“ hlesla. „Vraj jej nemám kaziť oslavu svojím džínsami a botaskami,“ vysvetlila. Pozrela som sa na seba. Keď som zhodila maturitný habit, oči mi pomaly skĺzli po tmavomodrom tričku, svetlých džínsach a pristáli na čiernych botaskách.

„Ehm, ty si výnimka. Sú radi, že ťa tam vôbec dostali,“ opravila sa.

„Jasné,“ kývla som a vybrala sa rýchlo k autu. Pomyslela som si, že aj tak odídem, ak sa mi tam nebude páčiť.

„Bavte sa!“ kýval nám ocko. Veru, už nás pobavil on, tak to ideme dokončiť...

 

Ak Alice povedala, že výzdoba bude veľmi veľká, a že sa na nej snažila, mala pravdu. A ak povedala, že príde každý, netušila som, že to skutočne znamená každý.

Neuveriteľné davy. Zdravili sa mi ľudia, o ktorých som ani nevedela, že ich poznám. Napokon aj takí, ktorí sa mi predtým nezvykli zdraviť. Najprv mi bolo ľúto, že som si ich všetkým nepamätala. Ale náhodne som sa dopočula, ako jedno dievča vysvetľuje kamarátke, že tam sú len vďaka pozvánke od Belly Swanovej. Napokon si ma asi s Bellou poplietli a preto mi teraz všetci lezú do zadku...

„Uf, teraz je podobať sa na Bellu horšie ako obyčajne,“ sťažovala som sa Jacobovi.

„Chceš vypadnúť?“ spýtal sa.

„Čoskoro, len pozdravím Esme a Carlislea, aby ma videli, a potom sa vytratíme,“ vysvetlila som mu môj plán. Nechápal prečo je to pre mňa dôležité, ale nesťažoval sa. Jake videl ako všetci chlapci obskakujú svoje partnerky a potom na mňa zmätene pozrel.

„Betts, nechceš punč?“ Pozrela som na neho. Nechápal ani čo robí a ja som sa musela smiať. „Čo je, všetci tu chodia pre punč, asi je veľmi dobrý,“ bránil sa.

„Nie, je to zvyk ako dostať svoju partnerku do postele,“ oplatila som mu.

„Hm, máte zvláštne zvyky,“ poznamenal. Zrazu ma niekto silno poklopal po ramene.

„Betta, ahoj! Ako sa máš? Som rád, že ťa tu vidím. Vyzeráš výborne, nedáš si punč?“ vysypal na mňa Mike Newton a podával mi veľký plastový pohár až príliš naplnený punčom. Škoda, že Mike nevie ako ironicky jeho vystúpenie vyznelo po našom rozhovore. A preto nechápe, prečo na neho Jake tak škaredo zazerá. Prijala som pohár, ktorý mi stále strkal do ruky.

„Nejdeš si zatancovať?“ usmial sa.

„No, vieš...“ koktala som. Pravda bola taká, že tanec neznášam. Vždy sa pri ňom zraním, strápnim alebo zraním ľudí okolo seba, niekedy všetko zároveň. A k tomu sa cítim trápne, keď tancujem.

„Ale ideš,“ povedal. Zle si vysvetlil moju zdráhavosť. Vytrhol mi darovaný punč, položil ho na stolík a ťahal ma na parket. Samozrejme som to nečakala a ako ma potiahol, stihla som sa dva razy potknúť a bola by som spadla, keby ma Mike nebol ledva zachytil.

„Och, sorry!“ smial sa. Pozrela som sa lepšie na neho.

„Mike, ty si opitý?“ hádala som. A tak aj bolo. Trochu z neho tiahol alkohol, ale ten bol aj v punči, preto mi to nedošlo skôr. Mal aj lesklé, sklené oči a preto som sa od neho odtiahla. Lenže Mike bol „úplne v pohode“ a rehotal sa na celé kolo. To vysvetľuje jeho odvahu, ktorou oplýval.

„Mike, ty si pil, prosím ťa, bež na vzduch, trochu sa daj dokopy,“ radila som mu a snažila sa uniknúť. Ale silno ma držal za ruky a krútil hlavou.

„Tak poď so mnou.“ A už ma ťahal stredom cez parket.

„Betta!“ Počula som Jacoba a zazrela som ako šokovane na mňa pozerá. Mike ma pretiahol davom až k verande a vyšli sme na chladný vzduch. Začal sa rehotať a ja som si konečne vytrhla ruky. Dvere silno za nami zabuchol a hluk hudby a vravy utíchol. Hneď mi naskákala husia koža a nebolo to iba z hudby.

„Ehm, nejaký problém?“ ozval sa niekto. Konečne som si všimla, že na konci verandy stoja ľudia. A samozrejme boli to Cullenovci. Carlisle, Emmett, Japer a Alice. Stáli všetci blízko seba. Ako keby sme ich vyrušili v debate.

„Ehm, nie,“ pokrútila som rýchlo hlavou. Mike sa zamračil do diaľky.

„Jéj, to je pán Cullen!“ zvolal a zdrapil ma za zápästie, ťahal ma so sebou k nim. Potľapkal Carlislea po ramene. „Fakt doktor! Ste super. Toto je najlepšia párty v mojom živote!“ dušoval sa Mike.

„Ehm... Mike,“ snažila som sa ho upokojiť. Až zajtra vytriezvie, určite bude poriadne zahanbený za svoje správanie k dôstojnému Carlisleovi. No nepočúval ma.

„Čo keby si si šiel dať prechádzku?“ navrhol Emmett hraným, milým tónom.

„Jasné! Dám si, dám... ty si tiež riadny frajer. Všetky baby po tebe idú, vieš to? Ale veď tá tvoja... úha!“ Mikea sa už nedalo zastaviť. Odstúpila som, lebo na môj vkus bol pri upíroch príliš blízko. Bolo mi ho ľúto, keďže zajtra sa bude chcieť prepadnúť pod zem. Ale skutočne sa mi s ním nechcelo hádať a tušila som, že by to ani dobre nebolo dopadlo.

Lenže ako som odstúpila, vymanila som sa z dosahu jeho ruky a on si všimol, že som tam, na čo asi medzičasom zabudol.

„Betts, moja, Betts,“ začal ma objímať. To už mi bolo skutočne nepríjemné, najmä keď som ho nevedela od seba odlepiť a pozerala som sa na pobaveného Emmetta. Majú toľko sily a nemôžu mi ani pomôcť? Ja by som rada vypadla z ich tajnej schôdze, nech ide o čo chce. Oslovila som Mikea niekoľkokrát veľmi pokojne. Nechcela som robiť scénu. Mike ma objal silno okolo pása a tohu ma stískal. Zaboril si hlavu do mojich vlasov a nahlas vdychoval. Veľmi nepríjemne mi to pripomenulo, ako ma odchytili tí chlapi v meste a...
Konečne sa Jasper odhodlal pomôcť. Vykročil k nám a chytil Mikea za sako.

Vtom sa vynoril na verande aj Jake. Mike si ho, bohužiaľ, nevšimol. Jasper odstúpil a dobre urobil. Jake bol v sekunde pri nás, jednou rukou Mikea odo mňa odtrhol a posotil dozadu, lenže Mike stratil rovnováhu a spadol na chrbát. Carlisle mu hneď pomáhal vstať.

„O čo ide? Kto si?“ ukazoval Mike rozrušene na Jacoba. Jake už mal nervy očividne v kýbli, a tak som ho silno držala, hoci by mi to nebolo nič platné. Bola som vďačná, keď sa konečne niekto z upírov rozhodol opitého Mikea odniesť.

„Čo je ten chlap zač? Preboha, ja ho raz zabijem,“ nadával Jake.

„On za to nemôže...“ zastala som sa ho. Aj keď som bola na Mikea nahnevaná dosť ja sama.

„Už môžeme?“ pozrel mi Jake do očí. Prikývla som. Chytil ma za ruku a ja som si premyslela, ako sa rozlúčim, keď zrazu pribehla Alice. Nevšimla som si, kedy zmizla, ale teraz sa už vôbec sa nehrala na človeka. Upírou rýchlosťou bola zrazu pri nás. Jasper bol hneď vedľa nej. Za ňou pribehla Bella aj s Edwardom. Alice vyplašene pozrela na Carlislea.

„Už idú!“ povedala. Situácia sa náhle obrátila. Všetci Cullenovci sa zrazu prestali tváriť ako nevinne sa baviaci ľudia. Nehorázne zvážneli a vypočuli si detaily.

„Čože? O čo tu, do pekla, ide? Aká armáda?“ rozčuľoval sa Jake. Zrejme mal dojem, že sa ho to týka. Nechala som ho. Nepáčilo sa mi to ale chcela som vedieť viac. Bella bola veľmi vystrašená.

„Armáda novorodených upírov...  armáda, ktorá prišla pre Bellu,“ vysvetlil Carlisle. A všetko dávalo zmysel.

„Ehm... armáda,“ hlesla som. Nikto mi nevenoval pozornosť. Ale slovo armáda... mi nesedelo. Prišlo mi to ako výprava za trójskou Helenou, alebo niečo také. Kto chcel Bellu tak strašne dostať, že vytvoril na tento účel armádu? Sú všetci upíri takí prehnaní?

„Musíme sa začať pripravovať.“ Počula som niečí hlas. Keď som znova zdvihla hlavu, bol pri nás aj Embry a Quil, ktorých som si nevšimla prísť.

„Takže, teraz tu bude behať niekoľko neskrotených a krvilačných upírov?“ spýtal sa Embry rozčúlene.

„Takí sú všetci,“ zavrčal Jake cez zuby.

A Carlisle odpovedal: „Vyzerá to tak. Alice videla, že sa rozhodli prísť sem.“ Ako mohol byť stále taký pokojný?

„Všetci prídu zabiť Bellu?“ uisťoval sa Jacob. Zamračene som na Bellu pozrela a ona s obavami pozerala tiež práve na mňa. „Dobre. Máte plán?“

„Budeme bojovať,“ povedal chladne Jasper. Jacob krátko prikývol.

„Pomôžeme vám. Zabijeme tie beštie,“ povedal Jake rovnako pokojne. Keď mi došli jeho slová, zvrtla som sa a šokovane na neho pozrela. Bella nahlas zalapala po dychu.

„Čože?“ vyhŕkla som. Jake na mňa ľútostivo pozrel.

„Jacob, to nemôžeš,“ ozvala sa Bella.

„Nepýtal som sa ťa,“ odbil ju Jake.

„A mňa?!“ dupla som nahnevane nohou. Pozrel na mňa zase takým pohľadom.

„Budem v pohode,“ vysvetlil mi. Samozrejme...

„Prečo to robíš?“ hnevala sa aj Bella.

„Pre teba určite nie. Ak si si nevšimla, trochu sa podobáte. Raz už sme na to skoro doplatili,“ povedal Belle zostra.

Otočil hlavu zase ku mne a pohladil mi jeden prameň vlasov. Bella konečne sklapla, keď ju uzemnil. A ja som sa urazene pozrela na zem, aby nikto nevidel slzy v mojich očiach. Tak hlúpo zapieral. Ak by mu išlo predovšetkým o mňa, nikdy by takto neriskoval. Vie, že zomriem od strachu, kým budú niekde bojovať s kopou nových upírov? A vie, že ak sa mu niečo stane... Ušiel mi jeden tichý vzlyk. Niekto ma k sebe pritiahol, ja som horko-ťažko vnímala okolie. Sústredila som sa na to, aby som sa nerozplakala a vzalo to všetko moje úsilie. Uvedomovala som si, že len dávajú niečo odkazovať Samovi. A tiež sa dohadujú na tréningoch.

Samozrejme, že ide aj o Bellu. Inak by sme sa šli niekam schovať a bola by som v bezpečí. Len toľko som priznala, keď som sedela zničene na sedadle spolujazdca a Jacob do mňa celú cestu rýpal. Objala som si kolená a pípla som, čo si myslím.

„Ach, Betta! Ty si ako decko. Veď to nie je pravda! Chcem sa toho raz a navždy zbaviť. Neverím im, kým nebudem na vlastné oči vidieť, ako všetky tie potvory zdochýnajú!“ kričal a auto sa len tak otriasalo. To bola posledná kvapka. Nahlas som sa rozplakala. Jake bol taký surový, zároveň bol nahnevaný a vystavuje sa nebezpečenstvu. Bellu niekto chce opäť zabiť a ja som údajne v nebezpečenstve tiež. Niekto príde za nami do Forks... ďalší upíri. Rovnako, alebo ešte viac, šialení ako Victoria... je toho na mňa príliš.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 44. kapitola:

 1
29.12.2011 [12:16]

zuzinecckaaJaj, Jacob je zase moc... Ochranářský a hlavně já já já. Hm... Uvidíme, jak se to vyvine v další kapitole... Na kterou se už těším Emoticon Emoticon Emoticon

1. Peabody
28.12.2011 [21:54]

perfektné, teším sa na ďalšiu kapitolu a som rada že prispievaš tak často Emoticon je to pekná poviedka Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!