Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 43. kapitola

Twins - 43. kapitolaSľúbila som vianočnú kapitolu skoro? A mala som pravdu! Prosím komentujte, názory sú pre mňa dôležité. Viem, že to vyzeralo všeliako, ale chcem, aby ste sa vyjadrili. Prajem každému pekné sviatky. :)

Prebrala som sa na veľkej bielej pohovke. Pri mne blkotal ohník a to ma priviedlo k myšlienke na Jacoba, ale u nich sme rozhodne neboli.

„Ako sa cítiš? Na, vypi to, prosím. Tekutiny ti pomôžu,“ ozval sa pri mne upokojujúci hlas Carlislea. Zľakla som ho. Sedel potichučky na vedľajšej pohovke spolu s Esme. Ospravedlňujúco na mňa pozreli. Samozrejme to nebola ich chyba, ale... nemohla som si pomôcť. Sú všetci príliš rýchli a... po tom, čo sa teraz stalo v lese, to pre mňa začína znamenať problém.

Začala som pomaly odpíjať a skutočne mi to robilo dobre. Keď sa otvorili dvere, dnu vbehla Bella, Edward a za nimi neochotne aj Jacob. Vyskočila som mu naproti, ale on ma zachytil a zanovito ma odniesol opäť na gauč.

„Tak, ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo.

„Fajn,“ klamala som.

„Prepáč, že som ťa nechal ísť k pijaviciam, ale mali sme prácu. Keďže niekto si tú svoju nespravil,“ posledné slová zavrčal a pozrel na Edwarda. Pozrela som tiež na neho. Mal celkom čierne oči a stále vyzeral vytočený až príliš na to, aby som sa s ním v jednej miestnosti cítila bezpečne.

„Nemali ste uniesť Bellu,“ odsekol Edward a privinul si spomínanú k sebe. Bella ho vďačne prijala, ale nespúšťala pohľad z nás. Alebo zo mňa?

„Uniesť! Nebuď smiešny! Bella sa náhodou výborne zabávala,“ vravel Jacob, ale neznelo to vôbec presvedčivo.

„Nikdy ťa nežiadala aby si ju vzal so sebou!“ zvýšil hlas Edward a nebezpečne sa pohol k Jakeovi. Ten vyskočil na rovné nohy, dokonca sa tváril sčasti potešene. Edwarda zachytil Carlisle a Esme mu začala šepky dohovárať. Aj Bella sa za ním natiahla. Edward však stále prebodával pohľadom Jacoba. Pritiahla som sa k nemu, ale on ma odstrčil.

„Betta, choď ďalej, nechcem, aby ti pijavica ublížila, keď mu dôjdu nervy.“

„Nič extrémne sa diať nebude,“ povedal jasne Carlisle. Lenže ja som sa skutočne bála. Edwardova neuveriteľná zúrivosť mi pripomínala Victoriu. Boli rovnaký. Kto mi zaručí, že nebudú jednať rovnako?

„Jacob, bolo by lepšie, keby ste s Edwardom išli von. Bette to vôbec nerobí dobre. Je v šoku,“ povedal. Jeho slová ku mne doľahli, ale ako keby ani neboli o mne. Jacob ma skontroloval a Edward prinútil Bellu, aby ho nechala a vyšiel von.

„Jasper, prosím, choďte s Emmettom s nimi,“ prehovoril zase Carlisle. Nebolo by na tom nič zvláštne až na to, že Jasper ani Emmett nikde v miestnosti ani na okolí neboli. Zamračila som sa, ale Carlisle vyzeral, že vie, čo robí. Predpokladám, že ho teda počuli, aj keď sú kdekoľvek v dome. Bella si tu teda veľa súkromia neužije. To je ešte strašidelnejšie...

Zase som klesla na pohovku a Jacob mi pustil ruku. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma do vlasov.

„Neboj, mám vonku flotilu,“ zašepkal a žmurkol. Musela som sa pousmiať. Vyvalila som sa ochotne na gauči a prijala znovu naplnený pohár od Esme. Bella sa pomaly posadila vedľa mňa. Naše pohľady sa stretli a zostali na sebe visieť.

„Uf, to je šialený deň,“ prehovorila najprv ona.

„Hej. Kam ťa to vlastne brali?“ zaujímala som sa.

„Ale... Paul len rád robí problémy. O nič dôležité nešlo. Billy sa domnieval, že ma Edward drží v klietke, a tak sa rozhodol, že ma proste zoberú na výlet. No, ak mám byť úprimná, som rada. Už dávno som chcela ísť do La Push. A priznajme si – Edward to preháňa,“ zdôverila sa mi.

„No toto, nevedela som, že si to uvedomuješ.“ Prekvapila ma. Zdvihla obočie a zasmiala sa.

„Veď ma poznáš, neznášam tú prehnanú starostlivosť. Robí z Jacoba niečo extrémne nebezpečné a pritom je to len Jacob. Príliš sa bojí...“

„Hej no... ale on je ten pravý na vynášanie súdov,“ poznamenala som strnulo. Nemohla som si pomôcť. Bella natočila hlavu a zamyslene si ma premerala. Stisla pery, ale potom sa odhodlala prehovoriť.

„Vieš, mrzí ma, že si stretla Victoriu. Ale... Edward je iný. Oni všetci sú iní, Betta.“

„To znie ako keby si si bola istá,“ nadvihla som obočie. Bella pomaly, vážne prikývla.

„Som si istá. Poznám ich a poznám Edwarda. Áno, som zamilovaná, ale nie som slepá. Je v ňom niečo úžasné, čo ma priťahuje, ale zároveň je tam jeho povaha a to, čo skutočne je. A vôbec sa to nezhoduje s čímkoľvek, čo si mohla vidieť u Victorie.“

Chápala som Bellu. Sedela vedľa mňa a úprimne si vylievala pocity. Milovala ho bezmedzne a naplno. Ale ja som si o Edwardovi myslela svoje. Bol síce obetavý, ale myslím, že aj za svoju obeť vyžadoval priveľkú dať z Bellinej strany.

„Bells, je to teraz ťažšie. Najradšej by som už vypadla,“ priznala som. Bella prikývla.

„Mám šťastie, že som tých druhých upírov videla až dávno potom, ako som spoznala Cullenovcov,“ povedala na rovinu. „Ale asi je to pre teba dobré, že sa držíš ďalej,“ dodala.

„Určite,“ zamrmlala som jednoznačne. Vtedy sa otvorili dvere a Jacob kráčal ku mne s pobaveným výrazom.

„Ideme?“ spýtal sa milo. Nadšene som prikývla. Všimla som si, ako do miestnosti vošla Esme a placho si ma premerala. Ospravedlňujúco som sa na ňu pozrela. Bola nejakým spôsobom smutná a mne to bolo nevedno prečo ľúto.

„Ď-ďakujem,“ hlesla som a podala jej prázdny pohár. Pochopila môj úmysel a potešene sa usmiala, ale sklamanie v zlatých očiach jej plnej, materskej tváre zostalo aj naďalej. Ale to už, bohužiaľ, nie je moja chyba. Nemôžu byť ako my, lebo nie sú. Nemôžem sa tváriť, že sa ich nebojím, keď sa mi celý čas trasú kolená. A prečo to ju vlastne trápi? Je upírka! Zdá sa, že sú predsa len výnimky.

Až v La Push som si uvedomila, že Jacob celú cestu neprehovoril. Zazerala som z okna. Zrazu, keď som cítila takú úzkosť, začal mi ohromne chýbať Phoenix. A mama. To horúco, pri ktorom by som si teraz otvorila okienko a nechala svoju vyschnuté vlasy poletovať po kabíne, rozrážané vetrom. To ako by som zazerala na piesok s kaktusy všade naokolo. Až natoľko som sa zasnívala, že mi zostalo trochu zle od žalúdka, keď som sa znova prebrala do zeleného a mokrého Forks. Vzdychla som si. Jacob ma pohladkal po chrbte. Moje osobné slnko...

„Nie je ti dobre?“ hádal. Prikývla som, ale vyšla som z auta hneď na to. Nerada by som priznala, že mi je zle z Forks. Predsa som už povedala, že to ľutujem a nebudem Jakeovi kaziť náladu kvôli chvíľkovej slabosti.

Zdravili nás chlapci, zoradení na veľkých polenách pred domom. Sedeli skleslo a len zamrmlali pozdrav, niektorí zakývali. Tvárili sa pozorne a všetci si ma prezerali, ako keby som sa mala každú chvíľu zložiť. Len som sa tuhšie chytila Jacoba a kráčala. Rovnako neisto ako vždy. Vždy sa mohlo stať, že zletím na zem. Ale teraz som to nechcela viac ako kedy inokedy.

„Betta, v pohode?“ zvolal Paul.

„Daj jej pokoj,“ oplatil mu Jacob skôr, ako som stihla zareagovať.

Pozrela som na jedného aj druhého a nadvihla obočie. Paul sa prekvapivo stiahol a skutočne mi dal pokoj. Pozrel niekam na zem a dokonca sa trochu odtiahol, hoci sme stáli dosť ďaleko. Zamračene som pozerala na neho. Ostatní ma stále ostražito pozorovali.

„Č-čo sa deje?“ zastala som napokon. Jake ma ťahal k domu, ale ja som sa rozhodla pozviechať a vysloviť túto otázku. Jake ma nechal a na moje nemilé prekvapenie ma pustil.

„No... sme radi, že si OK,“ povedal prvý Quill. Veľmi opatrne pri tom zazeral na Jacoba. Pozrela som na neho. So zaťatými päsťami stál nehybne za mnou.

„Ale... čo je vám všetkým? Stalo sa niečo?“ spresnila som otázku.

„Nestalo sa dosť?“ nechápal Jared.

„Čo?“

„Betts,“ Jacob mi položil ruku na rameno, „tá vec v lese je dosť zlá...“

„Ale... stala sa mne,“ oponovala som.

„Pche! Si naša kamarátka! A Jakeova baba, myslíš, že je nám to ukradnuté?“

„Nie nie... ďakujem, je to milé... od vás. Ale myslím, že to nakoniec nedopadlo vôbec zle. Teda, zachránili ste ma. Za čo, mimochodom, ďakujem,“ napadlo mi zrazu.

„Náhoda,“ hlesol Paul a zavŕtaný pohľad od zeme nezdvihol. Chvíľu trvalo, kým mi došli jeho slová. Zachytila som sa pevnejšie Jacoba.

„Vy ste ma našli,“ tvrdila som. Jacob tuho spojil viečka. Krátko pokrútil hlavou.

„Niesli sme Bellu na hranicu a chytili sme stopu tej psychopatky. Dokonca sme sa skoro obrátili. Je dobrá v schovávaní sa. Takmer sa jej podarilo zmiasť nás. Našťastie sme sa rozdelili.“

Tieto vysvetlenia boli viac, ako som chcela počuť.

„Nikomu nenapadlo, že...“ odmlčala som sa. Všetci, dokonca aj Paul, na mňa pozreli.

„Betta?“ oslovil ma Sam. Jediný nesedel na brvnách, ale opieral sa na ich boku.

„Ja len... chcem si ísť už oddýchnuť,“ povedala som.

„Vravel som to.“ Počula som Paula znechutene povedať. Otočila som sa. Musela som pamätať, že toto je stále Jacobova svorka a moji kamaráti. Zachránili ma a je jedno ako a prečo. Urobili to. Ak by mohli, urobili by to, nemohli predsa vedieť... Ale prečo každý stráži Bellu? A mňa... nie.

Podráždene som si chytila hlavu, ale myšlienka sa už nedala zastaviť. Som ohromný sebec.

„Nechcela som, aby to nejako vyznelo... len som unavená. Tak, trochu sa rozveseľte, prosím. Aj mne bude veselšie. O nič predsa nejde,“ snažila som sa splietať.

„O nič!“ ozvalo sa niekoľko podráždených hlasov. Už som sa radšej zberala k Jacobovmu domu. Všimla som si až pri ňom, že Billy vyšiel na terasu a zrejme nás už nejakú chvíľu počúval. Pozdravila som sa mu a on mal rovnakú náladu ako všetci.

Ochotne som si zaliezla do Jacobovej postele a zabalila som sa do chladivých perín. Len kúsok hlavy mi vykúkal. Jake si sadol ku mne a starostlivo na mňa pozrel.

„Prosím, len ty nie,“ ozvala som sa. Jake si vzdychol a privinul si ma k sebe. Hladil ma horúcou rukou po vlasoch.
„Neverím, že si ma nechal u Cullenovcov,“ povedala som na zmenu témy.

„Hm, veď už si tam aj tak bola...“ povedal len tak. Stuhla som. Celkom som zabudla na môj a Pualov plán. Preto sa Paul tak zožiera? Jake konečne bol vo vlčej podobe spolu s ním a všetko vie. „Nehnevám sa,“ povedal milo. Zdvihla som pohľad k nemu.

„Ako to?“

„Lebo... už chápem, že sú aj horšie veci a...“ odmlčal sa. Počula som ako naprázdno prehltol a zvedavo mu pozrela do tváre.

„A?“ dožadovala som sa.

„A... nechcem byť ako ten hlupák Cullen. Preboha...“ komentoval a prevrátil oči. Musela som sa zasmiať. Bodaj by si aj Edward uvedomil to, čo Jacob. Ale to už je len Bellina starosť.

Po desiatich minútach som uverila tvrdeniu, že som v šoku. Tuho som zaspala na Jacobovi a nič na svete ma nemohlo vyrušiť...

 

Keď som prišla domov, prekvapená som zistila, že ocko o všetkom vedel. Neveľmi som sa tešila na zdĺhavé vysvetľovanie. Ale Jake všetko vysvetlil ockovi po telefóne kým som spala.

Lenže doma to aj tak nebolo ideálne. Keď som vybehla po schodoch, skoro som sa zrazila s Alice. Samozrejme, že by k tomu nedošlo, keďže ona o mne vedela skôr než som sa rozhodla ísť hore, ale aj tak. Strašne som sa zľakla a keď som si uvedomila, že je to len ďalší upír, zase mi nebolo práve najlepšie. Jake sa predo mňa okamžite postavil. Zachytila som ho, keď sa vo dverách objavila Bella a vyľakane na to pozerala. Edward vedľa nej zostal pokojný.

„To nebude treba, Jake,“ dohovárala som mu šeptom, aby to ocko nezbadal.

„Mohla by si brať ohľad na to, čo sa jej stalo,“ vyštekol na Alice.

„Pst!“ spustili sme s Bellou unisono. Pomaly ma vzal za ruku a škaredo pozeral na Alice.

„A ty by si tiež mohla uvážiť, či je to pre tvoju sestru dobré. Nemôžeš mať normálne návštevy?“ dodal potichšie a prebodával pohľadom Bellu. Zalapala po dychu, no nič nepovedala, len s padnutou sánkou dosť škaredo zazerala na Jacoba. Položila som mu ruku na líce a konečne na mňa pozrel.

„Upokoj sa, prosím. Bella smie mať návštevy aké chce,“ pripomenula som mu. Otrávene niečo zamrmlal. Keď som sa pozrela na Bellu, vyzerala veľmi zranene. Edward ju hladkal po vlasoch, ale márne. Zazerala smutne na zem. Jedine Alice sa stále tvárila rovnako. Odkašľala si. Ocko sa akurát prihrnul k schodisku a pozeral na nás hore.

„Prepáč, Betta. Nechcela som ťa vyľakať. Chcem sa spýtať, či sa nehneváš, keď už som dostala slovo,“ spýtala sa anjelsky milo. Jacoba tým, samozrejme, zhodila, ale jemu to bolo jedno.

„Nie, jasné, že nie.“ Nebola to jej chyba. Jacob pri mne nesúhlasne pokrútil hlavou.

„A som tu predovšetkým odôvodnene. Na,“ natiahla pomaly ruku. Stihla som si to všimnúť a ocenila som jej snahu nevyľakať ma. Prijala som veľkú obálku. A keď som ju otvorila, jej slová, ktoré zatiaľ štebotala, začali dávať zmysel.

„Tak... ehm, prídeš?“ spýtala sa so zúfalou prosbou. V rukách som zvierala novučičké, prekrásne a veselé pozvánky na maturitný večierok.

„Uf, maturita... je to u vás,“ konštatovala som po prečítaní. Alice náhle prikývla a začala nadšene o tom, ako vyzdobuje dom a pripravuje sa. Zvolila inú taktiku. Nevravela mi o akú honosnosť a slávu ide (samozrejme to mi bolo jasné), ale spomínala, ako na tom celej rodine záleží a ako sa na to všetci tešia a pripravujú.

„Esme miluje varenie, a aj jej to skvele ide a urobí pohostenie. Rose mi pomôže s výzdobou. Samozrejme vieš, že stále platí moja ponuka – ak by si nemala čo na seba...“

„Mám čo na seba,“ skočila som jej do reči. Sklapla v okamihu a vyvaľovala na mňa obrovské oči.

„Ide tam každý zo školy,“ pripomenul Edward jemne.

„Tým ma chceš odradiť alebo...?“ Veľká spoločnosť ma práve nelákala.

„Len chcem naznačiť, že bude zvláštne, ak sa neukážeš a Bella áno. Ľudia si radi domýšľajú,“ vysvetlil. Hovoril to s jemným úsmevom, mierne pobavený. Jacob pri mne sa celý napol a ja som ho reflexne upokojovala. Čo s ním dnes je?

„Prestaň sa jej vyhrážať!“ varoval Edwarda zúrivo. Edward prevrátil oči.

„Zle si ma pochopil,“ povedal unudene. Jacoba to ešte väčšmi rozohnilo, a tak som ho tlačila k dverám svojej izby.

„Betta!“ zvolala Alice a zamávala pozvánkami.

„Ehm... hej, asi sa ukážeme...“ povedala som rýchlo. Len nech už sme dnu.

„Kto my?“ otočil sa na mňa Jacob zamračene.

„Necháš ma ísť samú do upírej kobky?“ zažmurkala som na oko zarazene. Po chvíli sa zasmial a hnev bol preč.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 43. kapitola:

 1
3. elizme
26.12.2011 [20:27]

Konečne som si nala čas prečítať ďalšie kapitoly a ohromila si ma. Hroznr, hrozne moc sa teším na Ďalšiu kapitolu, som zvedavá na ten maturitný večierok Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. ema
26.12.2011 [16:18]

Emoticon Emoticon

1. Peabody
26.12.2011 [12:42]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!