Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 41. kapitola

Twins - 41. kapitolaAhojte! Znovu som si našla čas a dopísala kúsok poviedky. Nechávam ju však otvorenú - zato mi prepáčte. Prajem pekné čítanie. Dúfam, že sa jej potešíte aspoň tak, ako tej predtým. :)

Vedela som, že Paul svoju časť dohody dodržal, pretože Jacob sa ma len zamyslene vypytoval, kde som bola a prečo som nebola doma, ako som mala v pláne. Rozhodla som sa pre klamstvo. Síce veľmi nerada, ale nezahodím už aj tak sľúbenú láskavosť pre Paula. Vedela som, že mám vyhraté minimálne do chvíľky, než sa spolu ocitnú premenení a budú mať čas rozoberať to.

Sedela som Jacobovi na kolenách a sledovala nudný zápas. Charlie nebol doma a Bella bola, samozrejme, s Edwardom. Pochybujem, že sa od nej vôbec vzdialil aspoň na malý kúsoček, odkedy sa znova uvideli. Jacob ma vyrušil.

„Na čo myslíš?“

„Prečo?“ spýtala som sa zaujate. Usmial sa a nežne ma pohladil po tvári.

„Vyzeráš extrémne zahĺbene. Čo ťa tak zasiahlo?“ Priznala som mu, na čo som myslela. Zachmúril sa takmer v okamžiku a pritakal, že nad vzťahom mojej sestry a Edwarda tiež často premýšľal.

„Ale pokiaľ viem,“ začal posmešne, „vzďaľuje sa od nej, keď musí loviť. Takže aspoň raz za mesiac, dajme tomu, na deň.“

„Jeden celý deň... Myslíš, že by prežila? Pochybujem, že by som si nevšimla, keby tu bola celý deň.“

„Možno ešte nelovil. To znamená, že čoskoro bude musieť.“

„Odkiaľ vieš, že lovia raz za mesiac?“ vyzvedala som. Natočila som na Jacobových nohách tvárou k nemu. Usmial sa.

„Musíme mať prehľad. Strážime si to. Väčšina z nich chodí dva razy do mesiaca. Najčastejšie loví ten vysoký, čudný blondiak.“

„Jasper,“ doplnila som ho. Pokrčil ramenom.

„S ním často chodí jeho malá kamoška, ale neloví. Asi ho len stráži... A samozrejme Emmett Cullen. Zdá sa, že pre neho je lov zábava.“

„A Edward?“

„Predtým lovil skoro tak často ako Emmett. Ale teraz... asi by už mal ísť,“ zavrčal cez zuby. Zamračila som sa na jeho vrásku.

„Jake?“

„Ale... ohrozuje Bellu, chápeš?“

„Možno ju len nechce nechať samú. Ak sa mu priznala, že na tom bola tak zle...“ Jake vyprskol. Zdvihla som obočie a on sa zatváril nevinne.

„To nič nemení na tom, že ju ohrozuje,“ nadviazal rýchlo.

„A čo je na tom smiešne?“

„Ale... nevravel som ti? Ja som sám zašiel k nemu a ukázal som mu, ako Bella vyzerala za jeho neprítomnosti. Neverila by si, že to skoro netušil? Bol dosť vykoľajený.“

„Vykoľajený?“

„Hej, stál na tej ich verande a podlomili sa mu kolená – upírovi! Doktor ho musel vláčiť dnu.“

Pred očami sa mi zjavovala scéna za scénou. Ako Edward zdrvene padá a Carlisle sa ho láskavo ujme. Začal ma páliť hnev a automaticky som Jakea udrela do ramena.

„Prečo ma biješ?“ smial sa mi.

„To od teba nebolo pekné,“ vyslovila som ledva počuteľne. Jake prevrátil oči a viac si ma nevšímal. Nahnevane som sa schúlila do klbka a hrala som urazenú, ale nevšimol si to. Alebo nechcel.

 

Keď som začula kroky dolu schodmi a Bella sa na mňa usmiala, zažmurkala som. Jake driemal a ani sa nezobudil, keď som sa postavila a odišla od neho. Bella prešla do kuchyne a začala chystať večeru. Oprela som sa o stôl a premerala si ju. Zase sa naše pohľady stretli a ona sa opäť taktne usmiala.

„Čo bude na večeru?“

„To nie je večera, je to zajtrajší obed,“ vysvetlila.

„Aha, ako to?“

„Charlie bude večer sledovať zápas u Billyho v La Push. A zajtra odchádzam ku Cullenovcom.“

„No, kvôli tomu nemusíš chystať obed, ja navarím,“ pripomenula som jej. Neustále ma vynechávala z našej dohody o udržiavaní domácnosti.

„Chcem Charliemu pripraviť jeho obľúbené jedlo... keďže budem od neho žiadať tak veľa,“ spomalila Bella a keď sa zohýbala po hrnce, nevidela som jej dobre do tváre. Zdalo sa mi však, že sa červenala.

„Čo od ocka chceš?“

„Zajtra... budem mať dámsku jazdu s Alice u nej doma. Budem spať u Cullenovcov a vieš, čo to znamená pre ocka...“ zamrmlala si a pretočila oči. Než som sa stihla pripraviť na reakciu, ozvalo sa za mnou povzdychnutie. Bella otočila hlavu za tým zvukom.

„Čo – ach, ahoj,“ pozdravila sa milo. Jake stroho kývol hlavou.

„Takže už budeš u neho spať? Dúfam, že sa dožiješ rána,“ povedal ostro. Bella si ho vyčítavo premerala, ale nepovedala nič. Ja som si pripadala ako piate koleso na voze. Ako keby sme sa vrátili o pár mesiacov dozadu.

„Kde je Edward?“ napadlo mi zrazu. Bella zneistela.

„Išiel... niečo vybaviť,“ vysúkala zo seba placho. Jacob sa opovržlivo zasmial. Došlo mi to, až keď Bella prísne dodala: „Išiel s otcom a bratmi na túru do hôr!“ Jacob sa na ňu znechutene pozrel.

„Pche,“ dodal a opúšťal izbu.

„Máš niečo na srdci?“ zastavila ho Bella nevinne. Jake sa zasekol a nahnevane na Bellu pozrel.

„Nechápem, ako tomu môžeš prikladať taký malý význam. Nie je to nechutné?“

„Čo je nechutné?!“ povedala Bella tónom, ktorý jasne naznačoval, že sa hádke nevyhnú. Cúvla som, ale aj tak si ma nikto nevšímal. Len som ich pozorovala.

„Predstieraš aký je normálny a civilizovaný. Pritom je to len obyčajný...“

„Jacob Black, varujem ťa! Vyjadruj sa v mojom dome slušne o mojom priateľovi!“

„Tvojom dome?! Betta tu žije tiež,“ ukázal na mňa, ako keby som mu mala pritakať. Zdvihla som ruky do vzduchu a zakývala nimi na znak „vynechajte ma“.

„A pretože tu žije, ani ja nebudem urážať teba,“ objasnila mu Bella zostra.

„Ale ja som človek, je to iné!“

„Vážne? Človek?“ ozvala sa Bella posmešne.

„Neživím sa na iných ľuďoch,“ odsekol.

„Je to to isté. Edward pije len zvieraciu... krv,“ hlesla posledné slovo. Zrejme si uvedomila, že to predsa len trochu nechutné je. A Jacob sa toho hneď chytil.

Pustil sa do nej nechutnými opismi o krvi, ktoré som skutočne počuť nepotrebovala. Lenže ich hádka nebrala konca-kraja. Po pol hodine som pochopila, že si zrejme ešte ani neuvedomili, že som v obývačke a čakám, kým skončia. Obliekla som si teda kabát a vyšla som von. Prechádzala som sa pri dome a zachádzala som stále ďalej. Byť sama mi prospelo.

„Ahoj,“ ozvalo sa a ja som nadskočila. Prechádzala som sa neďaleko domu v malom lesíku a za mnou sa znenazdajky, bez akéhokoľvek predošlého zvuku, ozval len pozdrav. Najprv som pozrela za seba, ale môj zrak sa hneď zameral na neďaleký strom. O stoosemdesiat stupňov naopak, tam bol „zavesený“ Jasper Hale. Tváril sa síce kamenne ako vždy, ale prekvapenie sa z neho dalo cítiť. Vykoktala som ledva pozdrav.

„Prišiel som sem so svojím bratom. Z diaľky nám bolo jasné,  že je na návšteve pes... teda Jacob. Tak pre istotu som tu aj ja,“ vysvetlil. Asi som vyzerala vyľakane, keď ma hneď uisťuje.

„Ehm, áno. Jake je v dome s Bellou.“

„S Bellou? A ty si tu?“

„Hádajú sa,“ odvetila som a pokrčila ramenom. Jasperovi sa na čele zjavila vráska a takáto maličká zmena stokrát znásobila jeho hrozivý vzhľad.

„To sa mi nepáči,“ povedal potichu, skôr pre seba. Zoskočil zo stromu a kráčal. „Pôjdeš so mnou, však?“ ukázal pred seba a naznačil rukou gesto. Pomaly som kráčala a on nezrýchľoval,  pokojne kráčal mojím tempom.

„Prečo sa ti to nepáči?“ prehovorila som.

„Bojím sa konfliktu. Ale neboj sa, nedovolím tým dvom, aby si niečo urobili,“ odvetil sebavedome a s úsmevom.

„Aha, myslíš tú tvoju vec... tú schopnosť. To je riadna páka,“ vypadlo zo mňa. Jasper sa len pousmial.

„Nevrátili ste sa z lovu predčasne?“

„Nie. Väčšinou to stíhame rýchlo. Aby sme sa stihli vystriedať. Dnes odišiel Carlisle s ostatnými a musí sa ponáhľať kvôli službe v nemocnici.“ Ako náhle Jasper spomenul Carlislea, opäť sa mnou rozľahol ten pokoj. Už teraz som si bola istá, že ak raz budem potrebovať nejaký dôležitý zákrok v nemocnici, viem, koho vyhľadám.

Jasper otočil hlavu a so záujmom si ma premeral. Pozrela som vážne na neho a on prikývol. Prečo všetci upíri tak dokonale vedia, aj bez akejkoľvek komunikácie, čo presne chcem.

„Je zaujímavé, ako sa ti Carlisle zapáčil. Videl som to už toľkokrát a stále ma to fascinuje. Je v ňom niečo veľmi zaujímavé.“

„Mne sa nezapáčil ale... potrebujem niekomu z vás veriť,“ obhajovala som sa rýchlo. Ani neviem prečo, bolo mi hlúpe, že niekto vie, ako sa roznásobili moje pocity a moja dôvera voči Carlisleovi.

„To je dobre. Nech sa páči,“ povedal Jasper a podržal mi dvere. Už sme vošli do domu. Započúvala som sa, ale žiadny buchot a ani krik počuť nebolo, takže to je asi dobré znamenie.

Prešla sme do obývačky a tam nikto nebol. Jasper sa bez slova pobral hore schodmi. Prekvapilo ma, keď mi otvoril dvere do mojej izby. A presne tam boli. Všetci traja. Bella v strede, držala na rukách svojho bieleho zajaca Gilberta, Jacob pri okne a Edward za dverami. Neodvážila som sa spýtať, čo sa deje. Jasper zastal pri dverách a chytil si ruky na bruchu. Edward na jeho príchod nereagoval, ako inak. Bella si nás premerala a Jacob sa zasekol. Najprv pozrel na mňa.

„Kde si bola?“ sykol. Zamračila som sa. Pokrčila som ramenami. Jacob bol dosť vytočený. „Poď sem, prosím ťa! Kde si bola s ním? Myslíš, že už nemá miesto na zákusok?“

„Nebuď smiešny! Skutočne si myslíš, že Cullenovci začnú znenazdajky vraždiť svojich známych?“ ozvala sa Bella posmešne. Jacob na ňu hodil zamračený pohľad, ale čakal na moju odpoveď. Lenže mne prišla teraz logickejšia práve Bellina reakcia.

„Jake, neblázni.“ A on začal nadávať.

Čo tu chce tento? bola prvá vetu, ktorá neobsahovala neslušné slovo. Lenže potom sa zvrtol a prebehol k oknu. Na niečo sa fixoval pohľadom a potom sa obzrel do miestnosti.

„Musím ísť,“ povedal. Belle došlo všetko skôr ako mne.

„Myslíš, že musíš na slovo poslúchnuť svoj typicky ľudský život, Jacob?“ zase sa mu smiala.

„Ty sa nestaraj. Bodaj by ťa roztrhal na kúsky,“ povedal Jake hrozivo. Až ma zamrazilo a Bellu iste tiež. Zničene mu pozerala do očí a on v minúte vyskočil von cez okno. Ani na mňa nepozrel. Neviem prečo, ale hneď som hodila pohľad na Jaspera. Bol jediný, na koho som sa práve nehnevala.

Viem, že to nebola Bellina chyba, ale bolelo to. Riešia si tu svoje vzťahy a ja som na vedľajšej koľaji.

Hneď na to, ako Jake zdrhol, si Bellu pritiahol Edward a tíšil ju. Mala som sto chutí jej vynadať. Má svojho upíra, má všetko čo chcela. Jacoba sa vzdala a teraz mi ho musí brať a robiť mu nervy? A on... hlupák, on sa nechá. Nie, že by si radšej vážil mňa, ktorá som tu pre neho vždy.

Chcela som sa už-už pridať k Jasperovi, ktorý sa na mňa milo usmieval. Konečne som začínala chápať, čo je na ňom také zaujímavé pre krehkú Alice. A že to nie je iba hrôza, čím oplýva. Lenže spod môjho okna sa ozvalo žalostné zavíjanie. Už som si premietla ako sa Jacobovi hodím okolo krku. Už som mu v duši odpustila, stačilo to, že si na mňa teraz spomenul...

Bežala som k oknu a vyklonila som sa. Lenže tam nečakal môj hnedý vlk. Bol tam Paul. Moju žiariacu tvár nahradilo znechutenie, keď sa na mňa tak povýšenecky škeril a prstom mi ukázal, nech idem za ním. Vyberala som sa teda zničene a sklamane k nemu. Prešla som okolo Jaspera, ktorý mi prikývol. Zase pochopil...

Vyšla som von a Paul ma stiahol na stranu.

„Nemám veľa času! Počúvaj. Bella pôjde s nami a ty máš šancu odplatiť sa mi. Zadrž Edwarda!“ šepkal mi priamo do ucha. Pozrela som na neho a hlavou sa mi preháňala kopa otázok. Lenže pokrútil hlavou a nenechal ma prehovoriť.

„Choď a dávaj si pozor, na čo myslíš! Zadrž ho čo najdlhšie,“ povedal posledné a rozbehol sa preč.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 41. kapitola:

 1
26.11.2011 [22:05]

ada1987niéééééééééééééééé! Emoticon nesúhlasím! Emoticon opováž sa! radšej niečo napíš aj ked nie tak často, a nezastavuj ju. ktovie, kedy by si sa k nej vrátila. asi by to dopadlo, ako s mojou poviedkou A zvony zvonia. Emoticon Emoticon

26.11.2011 [22:02]

JanelineĎakujem Vám všetkým a komentáre. No, ja si uvedomujem, že si dávam na čas. Ale varovala som vás na to, že kvôli štúdiu neviem, ako často budem mať čas. A keďže je na to veľa sťažností, napadá ma, že by bolo lepšie pozastaviť poviedku a potom ju obnoviť, až budem mať čas pridávať pravidelne diely... čo vy na to?

25.11.2011 [22:17]

ada1987kedy bude dalsia cast?

6. elizme
24.11.2011 [20:21]

Bola to síce dlhá pauza, ale čakať sa oplatilo. Veľmi sa Ti to podarilo, prosím - ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

19.11.2011 [0:47]

zuzinecckaaUpřímně... Dala sis hodně dlouhou pauzu, skoro jsem zapomněla, že tuhle povídku čtu. Kapitola byla zase skvělá, těším se na další, ale snad už bude dříve, protože se může stát, že ji přehlédnu

4. Hejly
18.11.2011 [14:52]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Peabody
17.11.2011 [21:11]

super....som zvedavá aké bude pokračko...len prosím rýchlo ďalšiu... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.11.2011 [20:22]

ada1987dúfam, ze mu nechcu ublízit. Emoticon Emoticon a tiez dufam, ze na dalsiu cast nebudem cakat tak dlho! Emoticon

1. nikca289
17.11.2011 [20:16]

Ten koniec nechapem ale skvela kapitola dofam v brzke pokracko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!