Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 4. kapitola

Twins - 4. kapitolaA ďalšia kapča je na svete. Aby bolo jasné, píšem ich priebežne, takže dúfam, že aspoň podobné tempo pridávania mi vydrží. V tejto časti ešte pobudneme s Jacobom. Pekné čítanie! :-)

Pohyblivá planina predo mnou otvárala doslova moje srdce. Okrem toho, že bolo od rána jasno, v La Push bolo dokonca teplejšie. Po dlhej dobe som na sebe mala iba jedno tričko a pritom som sa netriasla zimou. Nehybne som sedela na hrádzi a vpíjala som do seba tú okolitú krásu. Slnko sa už pomaly približovalo k západu a ja som sa s ním v tichom žiali lúčila. Ktovie, kedy sa s ním uvidím nabudúce...

„Večer je táborák,“ informoval ma Jacob tichým hlasom. Hádala som, že si uvedomuje ako veľmi mi slnko chýbalo. Že zrejme nejako vnútorne chápe našu symbiózu a náš intímny okamih a preto si zo mňa neuťahuje a len sa pri mne v tichosti nudí. Bola som mu za to nesmierne vďačná. Kde by som našla ďalšieho takéhoto chalana?

„Aký táborák?“ zašomrala som a myšlienkami som sa ani nepohla zo svojho útlmu.

„Pár chalanov zo školy a dievčat si príde opiecť pár párkov. Také ti nič nevraví?“ povedal potichu. Muselo to byť pár minút kým ku mne dozneli jeho slová aj s ich významom. Zvrtla som hlavu k nemu, aby som si vychutnala perfektný výhľad na jeho samoľúby úškrn.

„Viem čo je táborák. A prečo mi to hovoríš?“ Nadvihla som obočie. Jacob sa prestal škeriť ako šašo a drgol do mňa lakťom.

„Si pozvaná. Začne sa to už zanedlho, kým je svetlo. Šla by si?“ Pozrela som na neho. Vyzeral, že to myslí vážne, a že chce, aby som prišla. Napriek tomu som sa necítila pohodlne.

„Ale ja nikoho z tým ľudí nepoznám,“ priznala som. Jacob sa ponaťahoval a pozrel sa do diaľky.

„Prídu aj nejaké biele decká, možno ich poznáš zo školy,“ povedal. Pozrela som neveriacky na neho.

„Biele decká? A ty si snáď čierny?“ podpichla som ho. Zasmial sa, ale vyzeral, že si stojí za svojím.

„Ak tam nechceš ísť, pôjdeme k nám,“ navrhol mi.

„Ale ty si pozvaný, že?“ uistila som sa. Jacob ledabolo prikývol. „Tak to je jasné. Musíš tam ísť, predsa ti nepokazím táborák,“ trvala som na tom. Aj tak mi prišlo hlúpe odtiahnuť Jakea z partie.

„Neblbni. Na niečom sme sa dohodli a tak ľahko z toho nevycúvaš. Buď budeme spolu tam, bude tam sranda, uvidíš. Decká z diery ti ukážu ako sa bavíme my! Alebo ak nechceš, budeme proste spolu u nás. Ani ty si sa nepredviedla, môžeme sa teda rovnako nudiť,“ už zase si ma doberal. Odklonila som sa od neho.

„Hej, ja som ani nevedela, že prídeš. Veď počkaj. Vezmem ťa niekam aj ja a to ešte uvidíš ako sa zabávam ja,“ vymyslela som. Tvárila som sa nezlomne, ale v hlave mi prebiehali zúfalé pokusy vymyslieť niečo ohurujúce. Niečo čo by aj Jacobovi pripadalo ohurujúce. Najlepšie som to videla na táborák, ale keďže tu s tým bol prvý, tak ho to zrejme veľmi neprekvapí.

„Ale najprv ťa musím ohúriť ja. Tak pôjdeš?“ dobiedzal. Pozrela som vážne na neho.

„Ja neviem... nebudem tam zavadzať?“ Jacob sa zasmial.

„Si môj hosť. Opečiem pre tebe párok a keď sa naješ, prestaneš riešiť hovadiny,“ vysvetlil mi ako malému decku.

„Fajn,“ súhlasila som odvážne. Ak tam budem ako piate koleso na voze, proste nasadnem do auta a odídem.

 

Okolo veľkej, skutočne veľkej vatry sedelo priveľa ľudí. Jackie, Quill, Embry, nejaký malý chlapec, ktorého meno som zabudla. Dve dievčatá asi v mojom veku, ktoré klebetili výhradne jedna s druhou a vedľa jednej z nich sedel neúnavne Sam Uley, ktorý na nás mal dávať pozor, lebo bol najstarší. Bol veľmi vážny a pozoroval všetkých okolo. Veľa ďalších deciek, ktoré sa po pláži preháňali hore-dolu. Na moje neveľké prekvapenie do rezervácie zavítala aj Laruen s Taylerom, držali sa za ruky, ale keď ma zbadali, pustili sa. Museli sa cítiť veľmi trápne, až mi ich bolo ľúto.

„Ach, tomu vravím odpočinok. A ty si tu s kým, Betta?“ Otočila sa ku mne afektovane Lauren. Moje podvedomie ešte chvíľku vymýšľalo plány, ako sa vyhnúť odpovedi. Ja som sa ale otočila k Lauren a napodobila som jej silený úsmev.

„S Jakeom. Je to môj kamarát.“ Ukázala som na Jakea vedľa seba. Lauren tam stočila pohľad a potom sa so zakrývaným znechutením rýchlo pozrela na mňa. Skontrolovala som Jakea. Sedel zhrbený vedľa mňa a napchával si už beztak plné ústa mastnou klobásou, z ktorej masť mu tiekla po brade. Vyprskla som smiechom a prepočula som Laureninu druhú otázku a tak som si musela vypýtať zopakovanie. Lauren sa tvárila, akoby som ju urazila, ale napokon sa uráčila zopakovať mi to.

„Odkiaľ sa poznáte, to som chcela vedieť,“ spresnila. Prikývla som, aby sa nemusela obávať, že som ju znovu nepočula.

„Jakeov otec je kamarát môjho ocka,“ vysvetlila som a ona prikývla.

„Takže sa pozná aj s Bellou,“ konštatovala.

„Dokonca dlhšie ako so mnou,“ pripustila som. Lauren zaiskrili oči.

„A prečo tu teda Bella nie je?“ chcela vedieť. Hneď ako to vyslovila mi bolo jasné, že o toto jej od začiatku ide. Ani by sa mi neprihovorila bez nejakého hlbšieho úmyslu strkať nosu tam, kam nepatrí. A že ona mala nos dostatočne dlhý, aby ho strčila všade. To okolo bola len omáčka ako zase rýpať do mňa a mojej sestry.

„Bella je inde,“ povedala som. Neklamala som, Bella bola inde. Netušila som kde. Predpokladala som, že sa nikam nechystala, keďže jej vôbec neprekážalo, že si vezmem auto.

„A ty si ju nepozval... Jaremy?“ Otočila sa na môjho kamaráta.

„Jacob,“ zavrčala som a Tayler vedľa mňa ju opravil tiež. Lauren kývla rukou vo vzduchu a až keď sa na ňu Jake pozrel, ospravedlnila sa mu. Jake jej otázku ale ignoroval a tak si na svoje neprišla. Namiesto toho sa natiahol za ďalšou horúcou klobáskou a neopatrne si ju pchal do úst. Radosť na neho pozerať. Normálne som až dostala chuť, keď som videla s akou chuťou sa napcháva.

Lauren si nás ešte prezerala a na pol ucha počúvala Taylera, ktorý jej niečo rozprával o korytnačkách. Otočila som sa od nej, aby som minimalizovala šance na ďalšie omáčky, ktorými ma očividne chce zavaliť.

„Ona je s Cullenom, že?!“ štekla po mne. Zrejme len chcela zaistiť, že ju neodignorujem, ale Taylera tým urazila. Ani si to nevšimla a prebodávala pohľadom moje pravé oko, ktoré jediné videla. Pokrčila som ramenami a ani som na ňu nepozrela. Ale myslím, že zúrila. Naopak som pozrela na Jakea, ktorý si konečne zmyslel, že má dosť a utieral si ruky do troch papierových vreckoviek. Skontroloval, či sa Lauren nedíva a mykol hlavou nabok. Pomaly sme sa odpojili od skupiny a kráčali sme po pláži ďalej od svetiel ohňov a hluku osadenstva. Vial iba jemný vánok a bolo mi príjemne. Fyzicky. Vo vnútri ma zožieralo to s Lauren. Prečo nemôže dať pokoj? Že by tými rečami o Cullenovi Jakeovi niečo pripomenula?
Došli sme až k veľkým balvanom na ktoré sme sa usadili a sledovali sme oceán. Ako sa vlnil v odleskoch mesačného svitu.

„Bella skutočne chodí s Cullenom?“ prehovoril vážne.

„Neviem, či s ním chodí. Ale... stýka sa s ním.“ Zvesila som ramená. Hodil rukou do vzduchu a sykol nahlas ako pes.

„To máš márne. Ak s ním nechodí, čoskoro bude. Krásavec,“ afektoval. Pozrela som mu do tváre.

„Jake, o čo ide? Nehnevaj sa, ale myslím si, že Bella môže chodiť s kým chce,“ zastala som sa jej. Všetci tu z toho Cullena robili ktovie čo. Bol čudný, ako inak, ale predsa to nemusí nič znamenať. A navyše od Jakea bol takýto prístup nečakaný.

„Tebe sa snáď tiež páči?“ Zamračil sa väčšmi. Pozrela som na oceán a zamyslela sa. Je vysoký, štíhly, má bronzové vlasy, zvláštne hnedé oči, každým krokom akoby plával. Bol veľmi ladný ako nejaký dokonalý baleťák. Na druhej strane bol nezdravo bledý. Oveľa krajšia bola podľa mňa Jakeova červenkastá, opálená pokožka. A Cullen sa neustále mračil ako hlupák. Teda stále až na ten deň, keď mi kýval do okna. Keď kýval Belle. Jake sa na rozdiel od neho usmieval stále a na každého. Všade rozdával dobrú náladu a nehral sa na princa z aleje. Musela som uznať, že Edward je príťažlivý. Bol pekný a nejakým nechutným, zvráteným spôsobom ma priťahoval, ale necítila som sa z toho vôbec príjemne.

„Chodiť by som s ním určite nechodila. Ale ktovie, aký je to človek,“ povedala som šetrne. Jake ma naučil nesúdiť všetko zvonka.

„Človek,“ odfrkol si.

„Ale no tak.“ Štuchla som ho pod rebrá. Jacob ale zostal vážny. Zase si ma pozorne prehliadol od hlavy k pätám.

„To nebol vtip. Možno nie je človek,“ povedal potichučky. Ledva som ho v prílivových vlnách počula.

„Ako to myslíš?“ krútila som hlavou. Jake sa mi pozeral do tváre. Vyzeral tak otvorene, až som si bola istá, že by som mu nedokázala klamať. Vyložil všetko na dlaň. Celú pravdu bol pripravený predostrieť predo mňa, pretože mi veril. Ale zároveň pohľadom prosil, aby som ho pochopila. A nezradila.

Postavila som sa a prisadla si na ten kameň, na ktorom sedel on. Položila som mu ruku na plece. Môj výraz hovoril za všetko. Bola som mu oddaná. Naklonil sa ku mne a len desať centimetrov od môjho ucha začal šepkať. Šepkal, aby ho náhodou niekto, napríklad Sam, nepočul. Povedal mi s plnou vážnosťou príbehy, ktoré boli aj pre neho donedávna rozprávkami. Povedal mi ich tak, ako sa hodili do nášho príbehu. Opis ničivých, krvilačných stvorení bol podľa jeho slov presným opisom jednej tajomnej, miestnej rodiny.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 4. kapitola:

 1
6. DyDy
19.07.2011 [9:50]

Emoticon

5. lulu
15.07.2011 [18:01]

krasa

4. Hejly
10.07.2011 [16:03]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3.
Smazat | Upravit | 10.07.2011 [15:53]

Musím sa pridať, krásny diel, prosím, rýchlo ďalší Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. viktoria
10.07.2011 [12:57]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.07.2011 [8:52]

ada1987super! rychle pis pokracko! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!