Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 39. kapitola

Twins - 39. kapitolaPridávám vám poslednú kapitolu týkajúcu sa príbehu druhej knihy. A ten sľúbený obrázok. Autor sa mi neozval, a preto ak by sa dodatočne ozval - vzdávam mu hold! Ja osobne som antitechnický typ, takže moja práca to nie je. Pekné čítanie!

Twins

 

Definitívny zákaz toho, aby Edward prekročil prah nášho domu. To je to, čo Bella zjednala s ockom. Jeho nápad bol, že im zakáže sa stretávať, ale Bella bojovala zubami-nechtami aby dosiahla svoje. Bolo mi jasné, že Edwarda si vziať nenechá teraz, keď sa konečne vrátil.

Ocko sa prechádzal po celom dome a zúril. Vôbec som Belle nezávidela jej ťažkú úlohu. Sadla som si na gauč a snažila sa s ním splynúť, najlepšie by bolo, keby ma vcucol. Bella na mňa vďačne pozrela, neplánovane som jej teda poskytla podporu.

Po dvoch hodinách dohadovania sa ocko mierne vychladol. Nedozvedel sa od Belly kde bola. Zvonček zazvonil a ocko sa ohnivo pozrel na dvere. Zdvihol jeden prst a ukazoval na Bellu.

„Ak je to Cullen...“ nedokončil. Bella sa rozutekala otvoriť. Videla som len, ako stuhla a sklopila pohľad pred človekom, ktorý bol za dverami.

„Bella,“ ozval sa strnulo a odmerane Jake.

„Ahojte,“ povedala Bella a odstúpila. Ani nepozrela na Jacoba a Billyho, ktorí pokojne vošli dnu. Zažmurkala som, keď som zbadala Jakea. Bol po dlhom čase normálne oblečený. Ležérne, dotrhané rifle a polokošeľa, jeho staré oblečenie, ktoré nosil ešte ako „chlapec“, ma veľmi milo prekvapili. Uvedomila som si, že aj vlasy mu už podrástli a sú dlhšie ako predtým, ale na jeho hrivu po lakte to nemalo. Usmiala som sa.

„Betts! Ako sa máš?“ spustil a už bol pri mne. Nemohla som si pomôcť, tak veľmi mi to pripomenulo môjho starého Jacoba. Usmievala som sa - nadšená.

Billy sa zatiaľ presunul k ockovi a pozval ho na pivo a baseball. Som rada, že ocko prikývol, povyrazenie mu pomôže.

„Jake, vyzeráš... inak. Čo sa stalo?“ prihovorila som sa mu napokon. Len pokrčila ramenami a nevinne sa usmial.

„Prišiel som za tebou... lebo chcem,“ povedal potichu a vážnejšie. Hypnotizoval ma svojimi veľkými, hnedými očami.

„To som rada. Takže máš čas? Sam ťa nezavolá?“ uisťovala som sa. Jacob pokrútil hlavou. „Výborne, tak čo podnikneme?“

„Poďme von, prosím. Do lesa, alebo na pláž,“ navrhoval. Les = túra. Takže rozhodovanie nebolo vôbec ťažké.

„Poďme na pláž. Mohol si mi zavolať, prišla by som za tebou.“ Nechápala som. Jacob vyskočil na nohy a vzal ma za ruku.

„Chcel som prísť po teba,“ usmial sa.

Až keď sme vychádzali, všimla som si Bellu ako stojí pri okne a pozerá von. Nevedela som, čo jej povedať. Len som sa na ňu súcitne usmiala.

Jacob sa na mňa celú cestu pozeral, až som sa bála, že nezvládne riadenie. Ale do La Push sme dorazili celý. Až vtedy som si uvedomila, ako sa pre mňa toto miesto zmenilo. Predtým som ho vnímala ako krásne miesto, celkom na začiatku len ako moju prechodnú stanicu. Potom som pozvoľna prešla na to, že sa La Push stala mojím útočiskom, nakoniec nepriateľom. Tu sa totiž hromadili a prežívali tu povinnosti a zmeny, ktoré Jacoba prenasledovali. Ktoré mi ho takpovediac vzali. Alebo brali na menšie chvíle?

„Na čo myslíš?“ spýtal sa, keď sme sa prechádzali po pláži.

„Ach... len ma napadlo, aké by to bolo, keby sa veci mali inak,“ povedala som. Sledoval ma, ako som sklopila pohľad a zrejme si to domyslel.

„Betts, aj mne by sa to tak viac páčilo. A keď sme pritom, dlžím ti ospravedlnenie. Nechcem byť k tebe iný. Som nesmierne šťastný, že si so mnou.“ Musela som sa zase usmievať.

„Som rada, že si to pochopil.“ Pristúpil ku mne a držal ma pevne za ruky.

„Ja som rád, že si taká, aká si. Vieš si so mnou asi rady, čo ja viem? Ale to, čo si mi povedala, mi otvorilo oči. Teda, človek čaká, že si tichá a pokojná a ty si pritom poriadna dračica,“ smial sa mi. Samozrejme výrazy ako „dračica“ mi zneli trochu trápne, a preto som sa začala celkom červenať.

Zrazu od oceána zafúkal silný, studený vietor. Šaty na nás len tak viali a musela som sa zaprieť v nohách, aby som nestrácala rovnováhu. Pozreli sme sa na oblohu, ktorá sa začali ohromnou rýchlosťou zmrákať. Čierňava sa zbiehala, vyzeralo to ako koniec sveta, tak ako to býva vo filmoch.

Náš cieľ bol jasný. Chytili sme sa za ruky a rozbehli sa k domu. Ale behom minúty začali padať husté, obrovské kvapky vody. Takmer okamžite som bola na nitku mokrá.

K Jakeovmu domu sme dobehli dosť rýchlo, ale aj tak bolo neskoro. Voda zo mňa tiekla, ako keby som tiež pršala. Vtrhli sme dnu. Samozrejme som sa celá triasla. Vbehla som do kúpeľne, lebo som si pamätala, že v tejto chatrči to je najteplejšia miestnosť. Zrkadlo ma presvedčilo, že moja predstavivosť bola aj tak malá. Vlasy som mala mokré a prilepené na hlave a tele. Voda z nich nekvapkala, rovno tiekla tenkými prúdmi. Šatstvo, samozrejme, mokré na nitku – ako inak.

„Zakúril som v krbe,“ povedal mi Jake, rovnako mokrý ako ja. Prehrabol si rukou vlasy a vytriasal z nich vodu. Nadskočila som. Pozrel na mňa. Zuby mi drkotali a ja som si šúchala rukami ramená, ale márne. Jake sa načiahol do sprchy a pustil horúcu vodu.

„Betts, tebe je tak zima? Prečo si sa zatiaľ nevyzliekla, alebo niečo? Daj dole tie mokré šaty!“

Uvedomila som si, že Jake bol hodnú chvíľu preč a ja som sa len bezmyšlienkovite klepala na mieste. Nebola som schopná sa pohnúť, bola som celkom stuhnutá, na nič som nemyslela. Aj teraz sa mi ťažko niečo samostatne konalo.

„Betta, čo je ti? Je ti zle?“ spýtal sa ma rozrušený Jake. Prikývla som, lebo som sa mohla len domnievať, čo mi je. Objal ma a jeho telo bolo akoby vytiahnuté priamo z ohňa.

„A-asi m-i zam-mrz-ol mozog,“ snažila som sa o vtip, keď sa mi krv zase rozprúdila pri jeho teple. Uvedomila som si, že Jake mi počas objatia systematicky vyzlieka šaty. Mokré pásy látky padali na podlahu. Keď mi to došlo, mala som na sebe len spodnú bielizeň a tielko. Jake mi rozopol jedným pohybom rifle a ťahal mi och dole. Zažmurkala som.

„Jake! Č-čo robíš?!“ Jacob na mňa nedbal. Začala som sa mu mykať pod rukami a snažila som si natiahnuť rifle späť. Ale on vyhral a ja som tam zostala stáť už len v nohavičkách. Prekladala som si jednu nohu pred druhú. Bola som ale taká podchladená, že sa mi do líc nenahrnula žiadna krv.

„Si strašne bledá, dúfam, že nemáš nejakú chorobu,“ povedal mi a ignoroval moje rozpaky. Keď sa snažil vyzliecť mi tielko, začala som ho búchať do chrbta.

„Jacob, preboha!“ zakričala som ledva. Pozrel mi do tváre.

„Betta, čo myslíš, o čo mi ide? Buď taká dobrá a nechaj ma pomôcť ti!“

„A-ale... nie. Ja to zvl-ládnem. Choď... von,“ povedala som a zuby mi stále drkotali. Jacob si vzdychol. Neochotne vošiel do dverí a postavil sa chrbtom ku mne.

„V-von!“ trvala som na svojom.

„Ani náhodou, keď spadneš, tak...“ nedokončil. Respektíve ja som ho už nepočúvala. Vrhla som sa do teplej vody tak, ako som bola. Po ceste som stiahla tielko a zhodila som aj podprsenku na podlahu kúpeľne. Bola som tam v nohavičkách a roztrasenými rukami som zapchala odtok vane, aby voda nevytekala. Pustila som si ešte teplejšiu a pritiahla som si kolená k hrudi. Jake sa otočil a jedným okom na mňa pozrel.

„V-vidím-m ťa!“ povedala som hneď. Usmial sa. Otočil sa pokojne ku mne a pristúpil k vani. Snažila som sa ho sledovať, ale drkotala som stále zubami a bolo ťažké udržať pozornosť. Pohladil ma po hlave a ja som zastonala. Jeho teplá ruka mi ukázala aký obrovský teplotný rozdiel je medzi ním a mnou. Hlavu som mala úplne studenú a až teraz mi došlo, že to je to, čo ma bolí.

„Ešte,“ šepla som. Jake sa zarazil, ale potom mu to došlo a priložil mi obe horúce dlane na hlavu. Opäť som zastonala.

Po poriadne horúcom kúpeli som sa cítila lepšie. Ako náhle sa mi podarilo zahriať hlavu, poslala som Jacoba sebaisto von a on poslúchol. Bolo to úžasné, potápať sa do tej horúce vody. Cítila som, ako keby mi telo zaplavoval život, nová krv.

Vyliezla som celkom ospalá. Jacob sedel v obývačke na gauči a pozeral do ohňa. Pribehol ku mne hneď, ako som bosými nohami, zabalená v uteráku, cupkala k nemu.

„Už je ti dobre?“ uisťoval sa šeptom. Prikývla som. Aj tak ma zobral na ruky a odniesol ma k rozpálenému krbu. Mile rada som sa tam uvelebila na koberci a snažila som sa vsiaknuť všetko teplo do seba, a že ho veru nebolo vôbec málo. Jake ma hladil po chrbte a pozeral zase do plameňov. Už zase som sa cítila byť svoja. Ako je to možné, že som tak primrzla, až do takého stavu?

Pozrela som opatrne na neho. Usmial sa a jeho oči sa leskli a hrali v nich malé odrazy plamienkov.

„Prepáč, netuším, ako som ta premrzla,“ povedala som. Pokrčil ramenami.

„Asi ti chýba slnko ku zdraviu. Zajtra ťa odveziem k doktorovi, nech sa na teba pozrie,“ presviedčal ma. Zamračila som sa. Tuhšie som sa zatiahla do uteráka a on zrazu sedel priamo za mnou a pritiahol si ma k sebe. Bolo mi úplne horúco. Lenže to ešte nebolo všetko.

Jake si najprv položil hlavu na moje rameno. Potom sa otočil k môjmu krku a začal mi bradou jemne po ňom prechádzať. Perami láskal každý milimeter a ja som bola, samozrejme, celá bez seba. Nemohla som si pomôcť, všetky pocity sa vo mne nazbierali. Už dávno som sa necítila tak bezpečne. Možno to bolo tým – Bella bola doma, Edward späť, všetci spokojní a šťastní. A Jacob na tom najlepšom mieste – priamo pri mne.

Láskal ma na krku, šiji, aj na ramene. Najprv som sa tomu len potichu oddávala a snažila sa brať to s chladnou hlavou, ale napokon sa obývačkou rozľahol jemný ston. Ani som si neuvedomila, že patril mne, až kým sa Jacob neodtiahol. Rýchlo som sa pozrela na neho.

„Prečo si prestal?“ spýtala som sa zničene. Usmial sa veľmi potešene a položil mi ruky na ramená. Pohladil ma jemne, ale opatrne.

„Nechcem to prehnať,“ povedal jemne. Ale keď sa mi pozrel do očí, videla som v nich veľa vášne. Posadila som sa a pretočila sa na mieste tak, aby som mu bola čelom. Vlasy mi spadli cez jedno rameno a pošteklili Jacoba na krku a hrudi. Začal krútiť hlavou, a tak som ju jemne, ale pevne, chytila do svojich rúk. Pozrela som mu do očí. Konečne som si dovolila dať mu niekoľko vytúžených bozkov. Začala som zľahka, ale bol to on, kto bozky prehlboval a vôbec ma nešetril. Vážne nepôsobil ako niekto, kto si chce dávať pozor.

Donútila som sa na najodvážnejší krok, aký som kedy urobila. Druhá vec bola, že bol čisto inštinktívny – proste mi pripadalo, že má na sebe veľa oblečenia. Chytila som spodok jeho trička a stiahla mu ho jedným, rýchlym ťahom. Než stihol niečo povedať, zase som ho pobozkala a on sa viac nesnažil prehovoriť. Zrazu som si len uvedomila, že odtisol jednou rukou gauč, o ktorý sa opieral a ľahol si na zem, mňa stiahol na seba. Nemohla som sa prinútiť prestať. Bozkávala som ho, a on si ma pevne tisol k sebe. Na chvíľu som sa presunula na jeho krk a on nahlas zastonal. To už som vedela, že nedokážem prestať. A bolo mi jedno, kam to bude viesť.

Miestnosť osvetľovali iba utíchajúce plamene. Jakeovo napätie sa stupňovalo a potom ma chytil a položil ma na bok. Odmotal uterák a odhodil ho preč. Prekvapene som zamrzla, ležiac vedľa neho celkom nahá. Líca mi pohltil rumenec a ja som inštinktívne hľadala niečo, čím by som sa zakryla. Ale môj reflex zastavil Jake, keď mi zachytil ruku a šibalsky sa na mňa usmial. Sklopila som pohľad.

„Mala by si sa uvoľniť,“ poradil mi.

„Tebe sa to povie, keď ty máš aspoň nohavice,“ zašepkala som celkom vyplašene. A potom ma Jacob ešte väčšmi prekvapil. Natiahol sa ku mne a tuho, priateľsky ma objal. Zažmurkala som. Bolo v tom toľko tolerancie a pochopenia, že ma to totálne odzbrojilo. Rukami som mu prechádzala po chrbte. A potom som sa zase venovala jeho krku, tak ako aj on môjmu. Rád prijal moju novú hru. Ako rýchlo sa dá zabudnúť na to, že sa mám hanbiť?

A už sme boli tam, kde predtým. Túžila som po ňom ako nikdy. Už zase nebolo nič dôležitejšie. Okolitý svet prestal existovať.

 

 

Bolo neskoro a ja som nechala ockovi odkaz, že sme sa skryli u Jacoba kvôli búrke. Bola to pravda. Ale napätie vo svojom hlase som nezakryla. Ako náhle som vyslovila Jakeovo meno, hlavu mi zaplnili spomienky na to, ako sme boli spolu. Samozrejme, to ocko nemôže vedieť, ale ja som si nemohla pomôcť. Mala som pocit, že mi celý svet číta myšlienky. Vtom mi trpko došlo, že tu minimálne jeden taký je... Preglgla som.

„Ideme?“ spýtal sa Jake jemne a pobozkal ma na líce. Usmiala som sa. Otočila som sa k nemu a on si ma bez okolkov vyhodil do náručia. Obtočila som sa okolo neho nohami a neodpustila som si bozk. Musela som samú seba upozorňovať, že sme oblečený a chystáme sa odísť. Inak by sme zase skončili na zemi...

„Nechaj si to na neskôr,“ zašepkala som mu. Zažmurkal a zamračil sa.

Až v aute som našla odvahu spýtať sa ho, čo to malo znamenať.

„Ja len... neviem, či to bolo správne,“ odpovedal mi. Zažmurkala som.

„Ty... ty si myslíš, že to bolo zlé?“

„Myslím si len, že to bolo priskoro. Vieš, nikdy ma v tom nevychovávali, ale až od istého veku by sa malo...“

„Och! Prepáč!“ uvedomila som si a prikryla som si rukou ústa. Nechápavo na mňa pozrel. „Prepáč, Jake. Chápem, ja... celkom som zabudla, že si ešte mladý... vieš, ty pôsobíš ako keby si bol starší. Prepáč, mala som myslieť na tvoj vek,“ chytila som ho za ruku. Skutočne mi to bolo ľúto. Ale on sa nahlas zasmial.

„Ale nie môj vek! Ježiši Kriste! Myslíš, že by som to bol odmietol kvôli sebe?“

„No prepáč, ty si mladší! Ak si sa necítil pripravený...“

„Nie,“ prerušil ma. „Bol som pripravený, no tak, môj psychický vek je dostatočný už na všetko. Betts, ale ty si dievča. Mala by si byť možno cudná až do svadby, alebo tak. Myslím, že si k tomu bola aj vychovávaná – tak ako moje sestry.“ Začervenala som sa, keď skončil.

„Bola, občas. Ale to Renée – to nám vravela kvôli sebe. Lenže ja som nespravila nič zlé.“ Videla som ako sa nadýchol k ďalším argumentom a sykla som na neho.

„Jacob! Už žiadne spochybňovanie. Bolo to krásne,“ šepla som so stále červenšími lícami. Jake mi stisol ruku a konečne zmĺkol. Dorazili sme k poslednej zákrute. Stála tam Bella s Edwardom a Jakeov mier a pokoj boli fuč.

Vystúpila som a mierila si to k nim. Stáli nehybne pri sebe. Edward pokojný, Bella jeho pravý opak. Pozdravil som ich a Jacob za mnou sa neobťažoval ani na toľko. Stáli sme tu presne ako to kedysi predpovedal Billy. Ako dve sorty nepriateľov. Jemne som pozrela na nervóznu Bellu. Nechcela som jej ublížiť, ale mala som niečo na srdci.

„Nech sa páči,“ vyzval ma Edward. Zase mi čítal myšlienky.

„Kde je Victoria?“ povedala som nahlas, lebo som chcela, aby aj ostatní vedeli, o čo ide.

„Nie je tu a ani nablízku. Od teraz bude Bella stále pod naším dohľadom,“ povedal pokojne.

„Veľa šťastia,“ zvolal opovržlivo Jacob. Vôbec sa mi nepáčilo, ako na Edwarda pozeral. Bol by taký drzý, že bol schopný po ňom skočiť a zabiť ho? Nenávidí ho až natoľko?
Edward sa zachechtal.

„A kto sa o ňu staral do teraz – kto z vás?“ vyčítala som mu, aby ho prešiel smiech. V mojej hlave si určite dočítal, ako presne to myslím.

„Sledoval som Victoriinu stopu. Bol som na inom kontinente a myslel som, že ju tam mám. Ale ona je... je výborná. Dokáže sa neuveriteľne maskovať. Splietla ma na celé mesiace a pritom bola stále tu...“ priznal trpko. V očiach mu hrala bolesť.

„Bola tu, a my sme ju tu skoro dostali. Aby nezabila Bellu, ako plánovala,“ osopil sa na neho Jacob.

„Ale neúspešne,“ láskavo mu pripomenul Edward. Položila som Jacobovi ruku na hruď a pohľadom sa ho snažila uzemniť. Edward je môj a ja si to nenechám ujsť. Môžu sa pobiť aj inokedy.

„Počúvaj. Nechal si ju tu bez ochrany a ohrozil si ju, aj všetkých jej blízkych. Ju, mňa, nášho otca, aj Jacobovu svorku. Ako keby nestačilo...“ hryzla som si do jazyka. Ale Edward vedel o čom hovorím. Ako keby nestačilo, že kvôli ich existencie je z Jacoba vlk... Taktne to obišiel.

„Keby som len tušil, že Victoria je tu...“

„Tak čo? Vrátil by si sa predčasne? Nenechal by si tu Bellu trpieť?“ spýtala som sa štipľavo. Edward zničene prikývol. Bella na mňa nahnevane zasyčala.

„Má pravdu,“ prihovoril sa jej nežne Edward. Bella zanovito krútila hlavou a pozerala mu hlboko do očí. Niečo mu zašepkala, ale ja som to nepočula.

„Takže ste späť, všetci?“ uistila som sa zase. Prikývol. „Navždy?“
Na moju otázku otočila k nemu hlavu aj Bella. Pozrel jej do očí a nahlas vyslovil: „Navždy.“
Obaja sa usmiali. Potom sa otočili k nám.

„A teraz my,“ prehovoril Edward a prikývol Belle. Tá sa neisto chytila slova a predstúpila pred nás.

„Rada by som vás oboch požiadala, nechajte si to pre seba,“ zaprosila. Pozrela som nechápavo na ňu. Jake si ma pritisol k sebe, ale nespúšťal pohľad z Edwarda. Aj Edward pristúpil k Belle a chytil ju za bok. Usmial sa na ňu a pobozkal ju do vlasov.

„Povedz to ty,“ dobiedzala Bella. Usmial sa a pozrel najprv na mňa, a potom rýchlo na Jacoba. Doslova žiaril šťastím. Pripomenulo mi to, ako som prvý raz zbadala Edwarda pred naším domom, keď si ma pomýlil s Bellou. Aj vtedy jeho tvár horela šťastím. Vyzeral oveľa živšie a skutočnejšie. Bolo to také silné, že ma to zasiahlo.

„Sme zasnúbení,“ vyslovil. Bella sa na mňa pozrela, ale pohľad rýchlo sklopila.

„Je to pravda,“ povedala ledva počuteľne. Zakryla som si rukami ústa. Je to pravda...



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 39. kapitola:

 1
9. zuzu234
03.08.2012 [15:53]

tento film milujem je to moj zivot Emoticon

22.10.2011 [21:57]

ada1987janeline- kedy bude dalsia cast?

7. Zdenuše
02.10.2011 [21:44]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

02.10.2011 [13:49]

zuzinecckaa Emoticon Emoticon Zase pěkná kapitolka, jsi moc šikovná!
No, jsem zvědavá, jak to bude pokračovat, co budou dělat Bett a Jake, ale hlavně jsem teď nejvíc napnutá, jak budou reagovat na jejich zasnoubení :P

5.
Smazat | Upravit | 02.10.2011 [8:46]

To je super, no a čo reakcia Betty a Jaka? Rýchlo ďalšiu kapču, moja zvedavosť je asi neprekonateľná. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Peabody
02.10.2011 [0:36]

skvelé, milujem túto poviedku Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. lullu
01.10.2011 [23:00]

dokonalé!

2. Janča
01.10.2011 [21:50]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

01.10.2011 [20:54]

ada1987jacob bude zúriť! Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!