Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 36. kapitola

24.09.2011 (20:00) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 932×

Nakoniec som sa k tomu dokopala a zažrala som sa do písania práce na dejepis. Dole som počula cvaknutie dverí, a tak som zdvihla hlavu a skontrolovala budík pri posteli. Uvedomila som si, že dejepis ma asi berie, keď som za posledné dve hodiny len písala a zabudla na všetko.

Vyzrela som z okna a skôr než som to uvidela, vedela som, že je skoro na to, aby bol Charlie doma. A auto tam, samozrejme, nebolo vidno. Rozhodla som sa privítať aspoň Bellu. Kde mohla byť tak dlho?

Ale ako náhle som skončila s dejepisom, už sa moja hlava zase zaplnila myšlienkami na Jacoba, za ktoré som sa dokonca miestami hanbila. Bola som rada, že Jake nemôže vedieť, na čo myslím.

Zišla som pomaly dole, ale na chodbe, v kuchyni aj v obývačke bolo zhasnuté. Na poslednom schode som zastala a započúvala sa. Hrobové ticho. Podkýnala som sa tmavou chodbou a nahmatala som vypínač.

„Bella?“ zvolala som do ticha. Žeby sa mi to zdalo? To snáď nie... Počula som dvere a... No vtom mi napadlo, že to môže byť lupič. Srdce mi začalo urýchlene biť a ja som sa dobre obzerala.

„Bella?! Si to ty alebo kto?“ Niečo mi vravelo, že tu nie som sama. Po špičkách som sa presunula k obývačke a zapla som svetlo, než som ta vošla. A presne ako som vravela. Zazrela som len hlavu zozadu gauča. Na prvý pohľad vyzerala ako detská, lenže sekundu po tom, ako som rozsvietila, sa ku mne obrátila tá najmenej očakávaná osoba.

„Ahoj!“ pískla Alice. Jej hlások zostal taký, aký som si ho pamätala, ale neusmievala sa tak, ako zvyčajne. Bola napätá a zvláštna. Postavila sa. Mala na sebe, ako inak, dokonalé, zrejme novučičké, oblečenie.

„A-a... Ahoj. Alice,“ povedala som horko-ťažko. Mierne sa usmiala, ale skôr smútočne.

„Betta? Kde je tvoja sestra? Kam išla?“ pýtala sa hneď. Musela som sa oprieť o rám dverí a párkrát sa nadýchnuť. Alice Cullenová sa prikráda do našej obývačky. Len tak, prečo nie?

„Neviem. Neviem, kde Bella je. Ale už by sa mala vrátiť. Zvykne prísť skôr ako Charlie.“ Lenže Alice moja odpoveď nepotešila. Na tvári mala zničený výraz, ľútostivý, ako človek, ktorý sa má každú chvíľu rozplakať. Len neochotne klesla na gauč a pozerala pred seba. Pomaly, neodvážne som sa presunula k nej a sadla si na operadlo gauča, čo najďalej od nej.

„Čo sa deje? Vrátili ste sa do Forks? Alebo... potrebuješ niečo?“ Čo by mohla ona potrebovať od nás?

„Prišla som sa pozrieť na Bellu. A za Charliem.“ Nech to znamenalo čokoľvek, Alice na mňa veľavýznamne pozerala, akoby som za tým mala niečo hľadať. Pokrútila som hlavou. Nechápala som. Alice si sťažka povzdychla a ľútostivo sa na mňa pozerala.

„Betta... myslím, že tvojej sestre sa niečo stalo,“ vzlykla. Vytreštila som oči. Neviem, čím to bolo, ale hocikto iný by ma tým bol nahneval, alebo mierne vyplašil, ale teraz som mala pocit, že Alice vie, čo robí. Len som na ňu pozerala.

„Ja vidím budúcnosť. Ale tú Bellinu už nevidím. Stratila sa mi, predtým som ju videla vždy! Myslím, že...“

„Je po nej?“ skočila som jej do reči nahnevane. Alice zničene prikývla.

„Ty vidíš budúcnosť,“ zopakovala som. Alice prikývla. „Tak ako Edward ovláda telepatiu?“

„Presne. Je to môj dar.“ Dar? Vtipné...

„A... ako často to funguje?“ spýtala som sa neveriacky.

„Vždy. Nikdy som sa nezmýlila.“ Zakryla som si oči a zložila si hlavu do dlaní. Snažila sa predstaviť si to. Bella má byť mŕtva. Bella, moja sestra. Počkať – predstaviť?

„Nemyslím, že je mŕtva,“ povedala som a hlas sa mi lámal.

„Ako to myslíš?“ nechápala Alice.

„Nemám pocit, že by nebola medzi živými. Neviem to vysvetliť, ale...“ Lenže vtedy Alice stuhla a pozrela sa k dverám. Chvíľu potom som začula nejasné zvuky motora, ale čím to dlhšie trvalo, tým boli jasnejšie. A potom auto zastalo pred domom. Ale nákladiačik to nebol. A ocko tu takisto ešte nemôže byť. Alebo sa vrátil skôr?

Alice prebehla k dverám a nedočkavo pred nimi prešľapovala. Chytila sa za spánky.

„Nič nevidím!“ sťažovala sa nahnevane. Netušila som, čo tým myslí, ale nezahadzovala som sa s tým. Čakala som, tak ako ona. Alice sledovala dvere a znehybnela, ako keby sa niečo dialo. Zdalo sa mi, že počúva, ale ja som nepočula nič.

Keď sa konečne dvere otvorili a rýchlo zabuchli, videla som v tme Bellinu siluetu. Bella nahmatala svetlo, ktoré predtým Alice zhasla. A už to bolo. Bella žije, dýcha, dokonca okrem mokrých vlasov jej očividne nič nie je.

Víťazoslávne som sa pozrela na Alice, ale už to bolo preč. Alice a Bella sa na seba dívali a medzi nimi prebiehalo toľko citov, že som videla, ako tam nepatrím. Potom sa Bella vrhla priamo na Alice a nešikovne ju stískala hlava-nehlava.

Alice sa zasmiala zvonivým smiechom a Bella sa rozplakala. Obe sa pomaly, za Alicinej iniciatívy, presunuli na gauč do obývačky. Prešla som za nimi. A vtedy si začali vysvetľovať jedno za druhým, o tom, že Alice videla Bellu skočiť z útesu, ale Bella tvrdila, že to bola len zábava.

Nech to bolo čokoľvek, Alice to donútilo prísť sem. A Bella sa očividne cítila dobre. Nech to bolo čokoľvek, Bella vyzerala rovnako ako predtým. Vyzerala ako Bella. Počúvala som, ako sa rozprávajú, až kým neprišiel Charlie. Vtedy som sa od nich odtrhla a vyšla som do svojej izby. Hneď, ako som zavrela dvere, Jacob ma chytil do náručia a potom podozrivo kontroloval každý kúsok môjho tela.

„Jake, už si späť? Čo to robíš?“ spýtala som sa zadýchaná, lebo mi srdce skoro vyskočilo, ako ma vyplašil.

„To nemyslíš vážne! Myslíš, že ťa tu nechám samú s tou pijavicou?!“ Chvíľu mi trvalo, než mi došlo, že „pijavicu“ nazýva Alice. Asi som dosť pozabudla na tú nenávisť a hnev, aké voči sebe cítia. Ale... nemohla som si pomôcť. Bella je konečne šťastná. Trápilo ma, že len s upírmi vie byť svoja, ale ak je to to, čo chce...

„Alice nie je nebezpečná.“

„A ostatní?“ spýtal sa. Oči mu horeli. Chvíľu mi trvalo, než mi došlo, že je zase len v jedných rifliach a bez trička. Celý sa klepal hnevom a vlasy mal mokré.

„Jake... je tu len Alice. Ty si sa kúpal?“ Jacob si vzdychol.

„Niekto musel vyloviť tvoju sestru. Ona je fakt šibnutá,“ komentoval, ale neznelo to obviňujúco. Skôr značne obdivne.

„Tak to ty si jej pomohol? To je pekné,“ priznala som. Jacob ma už ale nepočúval a ďalej si ma prezeral, ako keby som práve vyšla z trosiek budovy, čo sa mi zrútila na hlavu, a nie z obývačky. Pomaly som sa presunula na posteľ.

„Tak, keď už ma musíš chrániť pred nebezpečnou Alice, čo keby si si vliezol sem a zohrial ma?“ spýtala som sa. Snažila som sa, nech to znie zvodne ale povedala by som, že to vyznelo len detinsky. Jacob odstúpil a tváril sa neochotne. Zamračila som sa a nechápavo som sa posadila.

„Betta, zlatko. Ľúbim ťa, ale... nechcela by skočiť najprv do sprchy?“ spýtal sa ma jemne. Zažmurkala som. Ovoňala som si vlasy, ale samozrejme, im nič nebolo. Som na hygienu takmer blázon a preto som sa dotknute pozrela na Jacoba.

„Nezazeraj tak. Fakt to je hrozná vôňa.“

„Prosím?“ nechápala som. Jake sa tváril, že je to moja vina.

„No - tá pijavica. Smrdí ako tá najsladšia cukrovinka, fuj!“ Musela som sa rozosmiať.

„Pokiaľ viem, upíri voňajú veľmi pekne,“ zastala som sa Alice. Pamätala som si Edwardovu aj Carlisleovu vôňu, obe rovnako opojné.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 36. kapitola: