Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 34. kapitola

Twins - 34. kapitolaPripájam ďalšiu. Konečne sa v nej dačo prelomí. Dúfam, že nikto nebude sklamaný. :) Pekné čítanie.

Dorazili sme domov. Jacob si zobral na starosť riadenie a ja upokojovanie svojej sestry. Bella vystúpila a stále bola mŕtvolne bledá.

„Neboj sa, Bella, aj keď nám utečie, nepustíme ju k vám,“ povedal Jacob chladne. Bella prikývla. Zdalo sa, že už ju toľko netrápilo, aký je k nej Jake. Vošla do domu. Preliezla som na predné sedadlo a pozrela na neho. Vzdychol si.

„Ty sa na ňu hneváš?“ spýtala som sa. Zamyslel sa a pokrčil ramenami.

„Neviem. Ale klamala nám všetkým. Pridala sa na zlú stranu. Kvôli jej miláčikom tu po Forks behajú tie pijavice a my... ich musíme naháňať.“

„Musíte?“ spýtala som sa. Jacob prikývol.

„Nedá sa z toho nejako vyvliecť?“

„Ani náhodou. Som taký, aký som, pretože sú tu,“ vysvetlil. Zažmurkala som, keď mi to všetko došlo.

„Počkaj... počkaj, to ako? Ak by tu neboli...?“

„Myslel som, že vieš, ako to funguje. Premieňame sa ako pokolenie najsilnejších bojovníkov. Bránime, ale len keď je pred čím. To, že sú tu, núti naše dedičstvo ožívať.“

„Nie,“ hlesla som. „To som nevedela... myslela som, že by sa to stalo i tak.“

„Tak už chápeš? Bella sa bratríčkuje s vrahmi a kvôli nim... som toto,“ povedal znechutene. Natiahla som k nemu ruku.

„Jacob. Bolo by to ľahšie, ak by to bolo ako predtým,“ začala som, ale on mi skočil do reči.

„Už to nikdy nebude ako predtým, Betta. Preto ťa do toho nechcem ťahať!“

„Ja už som v tom zatiahnutá. Bella je to, čo tá upírka chce. Ja sa z toho nevyvlečiem, deje sa to príliš blízko. Jake, nevyhnem sa tomu. S tebou, alebo bez teba.“ Jacob sa zamračil. Mala som pravdu a on to vedel.

„Betta, ale ja... nechcem byť bez teba,“ povedal konečne. Natiahla som sa a objala ho, aj keď protestoval. Toto som chcela počuť. Konečne sa vyjadril a konečne je to vonku! Nemusím len hádať a predpokladať, viem, že ma má rád.

„Prestaň ma odstrkovať,“ povedala som, ale on neprestal. Ukázal mi na dom. So založenými rukami tam stál Charlie.

„Uvidíme sa potom,“ povedal mi potichu Jake a vyšiel z auta von. Nedbalo sa ockovi pozdravil a utekal preč.

„Jacob ide peši?“ nechápal ocko. Pokrčila som ramenami. Jacob ide peši. Ale asi pôjde po štyroch...

 

Ozvalo sa písknutie a ja som vystrelila k oknu. Po ceste som sa zatrhla o deku na posteli a spadla som na kolená. Bola som už v pyžame, kraťasoch a tričku šedo-modrej farby s malými ovečkami. Čerstvo umyté, uschnuté vlasy som si práve vyčesala a bola som pripravená ísť do postele. Ale vedela som, kto píska. Jacob predsa sľúbil, že sa ukáže, len som nevedela, že aj teraz v noci. Otvorila som potichu okno a Jake tam stál. Dnu sa nahrnul chladný vzduch.

„Jacob, čo tu robíš?“

„Prepáč, skôr som sa nedostal. Ustúp,“ povedal. Radšej som poslúchla. Jacob sa ako opica vyšplhal z rímsy dnu, ale ako sa dostal na rímsu? Postavil sa a prezrel si ma. Rozosmial sa. Tresla som ho do ramena. Za prvé je príliš hlučný, za druhé nie je nič smiešne na mojom pyžame. Zavrela som okno a zatiahla záves. Zhasla som stropné svetlo a zapla som malú lampičku, aby nebolo vidieť z chodby, že svietim.

„Čo tak pozeráš?“ spýtala som sa, lebo Jake si ma neskrývane prezeral.

„Pekné pyžamo,“ poznamenal. Založila som si ruky na hrudi a snažila sa s nimi zakryť čo najväčšiu časť pyžama. Jake sa zasmial a pristúpil ku mne. Chytil ma za ruky a nútil ma, aby som sa za ne prestala schovávať.
„Myslím to vážne,“ povedal.

„Takže Sam ťa pustil?“ podpichla som ho a posadila sa na posteľ. Jake sa poškrabal na hlave. Prikývol.

„Poď sem, posaď sa,“ volala som ho. Zneistel.

„To nie je dobrý nápad,“ bránil sa.

„Prečo preboha?“ nechápala som. Jake prišiel ku mne a sadol si k mojim nohám. Chytil ma za ruku a pozeral mi do očí.

„Rád by som ti niečo vysvetlil,“ začal neisto. Zostala som mlčať, lebo mi bolo jasné, že to pre neho nie je jednoduché. „Stránil som sa ťa, pretože som na to mal dôvod. Bál som sa, že ti ublížim... aj keď mi neveríš, pokojne na mňa tak zazeraj. Počuj, napadlo ťa, prečo má Emily jazvy?“ Zažmurkala som. Samozrejme, že ma to napadlo a bola som zvedavá, ale nikdy by ma nenapadlo, že mi to Jake povie sám od seba.

„To Sam. Sam sa premenil a ona stála príliš blízko. Už nikdy nebude ako predtým,“ vysvetlil Jacob rýchlo. Predstavila som si, ako obrovský vlk nechtiac ublížil Emily, ktorá to nečakala. Obrovské ryhy, nezahojiteľné jazvy na jej inak krásnej tvári. Striaslo ma. Jacob na mňa upieral pohľad a čakal.

„Ale ona mu očividne odpustila,“ povedala som ako odporca. Jacob sa zamračil a pokrútil hlavou.

„Ako si na to prišla?“

„Ty si si všimol jazvy. Ja som si všimla ako hrozne sa ľúbia, akí sú spolu šťastní. Aj keby nemala ruky, či nohy, nemohla by byť šťastnejšia. Očividne na tom už nezáleží.“ Ale Jake zase krútil hlavou.

„Sam by pre ňu urobil všetko. Cíti k nej puto, ktoré je silnejšie ako láska. Pripútal sa k nej.“

Jacob mi nerád vysvetlil, čo niečo také znamená. Tá kniha mala veľa mínusov... v realite to celé vyzeralo omnoho zložitejšie.

„Ale podľa mňa je láska viac, je to niečo skutočné,“ namietala som.

„Aj podľa mňa,“ pritakal.

„A ty si sa teda... pripútal k niekomu?“ Jake pokrútil s úľavou hlavou. Aj mne odľahlo. Ale potom ma napadlo niečo ďalšie.

„A čo by sa stalo, ak by si bol zaľúbený, a potom by si sa pripútal?“

„No... stalo sa to Samovi.“

„A? Bola to Emily?“

„Nie, bolo to iné dievča. Emilyna sesternice, ktorú Sam skutočne ľúbil. Ale po pripútaní... už ju nemiloval. Cítil lásku, možno... ale nebolo to nič oproti tomu zblbnutiu. Je to hlúpe. Chudák Leah.“

„Preboha, čo jej povedal?“ vyzvedala som. Bolo to ohromne zraňujúce už ako predstava.

„Nemohol jej povedať pravdu. Proste ju opustil...“ povedal mi Jacob. Nepoznala som Leah a netušila som, aká je, ale pamätala som si ju z jednej z osláv. Bolo to ešte dávno a ona okupovala telefón a veselo štebotala so svojím chlapcom. Nemohla bez neho vydržať. Ak to bol Sam... chuderka.

Leah a Emily, to ma zaujalo. Jacob sa snažil zmeniť tému, ale ja som chcela vedieť viac. Napokon sa Jake konečne postavil so zeme a sadol si na koniec postele. Usmiala som sa.

„Betta, daj už pokoj, Sam ma zabije,“ povedal.

„Musíš mu snáď povedať, čo sme si vraveli?“ nechápala som. Jacob ako nejaký vojačik?  

„Nie, ale uvidí to, hneď ako sa premeníme. Telepatia,“ vysvetlil. Vzdychla som si. Po prečítaní kníh som sa považovala za odborníka, ale to som sa dosť zmýlila.

„Betta, prosím ťa, daj si toto,“ povedal mi. Ani som si nestihla všimnúť, kedy sa postavil a už mi podával môj novučičký, ani raz nepoužitý župan.

„Nie je mi zima,“ zasmiala som sa. Popravde mi bolo teplo, lebo z Jacoba to vyžarovalo ako z radiátoru.

„Ja viem. Ale prosím, daj si to,“ zopakoval.

„Prečo?“ smiala som sa mu. Jacob si vzdychol.

„Vieš to tvoje pyžamo je síce prekrásne a rozkošné, ale tiež dosť vyzývavé,“ povedal so sklopeným pohľadom a líca mu horeli. Rýchlo som skontrolovala pyžamo. Kraťasy boli upnuté a preto nehrozilo, že by sa mi príliš vyhŕňali a tričko nemalo skoro žiadny výstrih. Zamrkala som na Jacobov odvrátený pohľad.

„Jake, správaš sa ako keby si mal sto rokov, nie šestnásť,“ mračila som sa, ale zároveň mi bolo do smiechu.

„Nie, ale viem, ako to na mňa pôsobí,“ zahlásil. Tak to ma pobavilo. Postavila som sa a podišla k nemu. Pravda, Jake bol stále iba šestnásťročný... ale vôbec tak nevyzeral. Nie, že by som bola na svalovcov, ale toto nebol obyčajný svalnatý hlupák z baru. Toto bol môj Jacob s vypracovanou postavou. Na môj vkus až príliš vypracovanou. Spomenula som si, ako som ho podozrievala, že berie steroidy... a on je chudák iba z polovice vlk. Rozosmiala som sa.

„Čo je vtipné? No, šup, hoď to na seba.“ Podal mi župan a ja som ho prevzala. Pohladila som jemnú bavlnu a odhodila župan za seba k oknu. Skočila som k Jakeovi a postavila sa na špičky, aby som sa mu dokázala obmotať ruky okolo krku. On ma chytil za pás, ale snažil sa mi vypliesť.

„Betta, prestaň ma provokovať, lebo to zle dopadne,“ hovoril, ale vyzeral, že by bol za to celkom rád.

„Ako zle?“ dobiedzala som. Bol taký horúci, ja som si užívala jeho objatie a vdychovala som jeho vôňu. Pohladil ma po vlasoch.

„Tak ako naposledy, keď si ma zbytočne provokovala s tým trdlom Embrym,“ povedal. Zaspomínala som na ten večer a zachvela som sa. Jake sa odo mňa pokúsil odtiahnuť, lebo si to zle vyložil.

„A prečo to hodnotíš ako zlé?“ žmurkla som. Zdvihol vysoko obočie.

„Tebe sa to nepáčilo. Chceš, aby sme boli len priatelia, tak buď taká dobrá a dovoľ mi to aspoň skúsiť,“ vzdychol si. Zostala som stáť a mala som dilemu. Jake konečne pochopil, čo chcem a má motiváciu to dodržať. Ale ja už to asi nechcem. Veď ho mám radšej, ako predtým. Nemala by som to predsa skúsiť? Nebol by šťastnejší, ak by sa nemusel o mna starať? Musím si to rýchlo premyslieť a vybrať si.

„Jake... zabudla som ti niečo povedať.“ Pozrel mi do očí.

„Čo také?“

„Minule... ten bozk. Hanbila som sa... bolo mi to hlúpe. Ale... páčilo sa mi to. A bolo to veľmi dôležité. Zistila som, že ťa... ľúbim,“ povedala som a všemožne som sa snažila neuhnúť pohľadom. Zasekol sa v mojich očiach a potom sa prudko pohol, až som sa zľakla. Vyšvihol si ma do náručia a vyhodil ma do vzduchu, potom ma chytil a začal so mnou krúžiť.

„Jake, Jake, potichu,“ pípla som. Jacob mnou prestal krútiť, ale na zem ma nepoložil. Držal ma v náručí a naklonil sa ku mne. Vtisol mi na pery jeden jemný, sladký bozk.

„Konečne ti to došlo,“ zašepkal vďačne.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 34. kapitola:

 1
5. Janča
18.09.2011 [17:28]

to je nádhera... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. lai
18.09.2011 [8:53]

noo bááánii Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.09.2011 [17:07]

ada1987 Emoticon Emoticon

2.
Smazat | Upravit | 17.09.2011 [17:07]

Bože, ja už ani neviem, ako mám chváliť tvoje kapitoly. Od kapitoly ku kapitole je to ešte lepšie a toto bolo tak kráásne a romantické... Prosím, veľmi, veľmi prosím, rýchlo pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Peabody
17.09.2011 [16:29]

krásne a hlavne ten koniec Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!