Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 33. kapitola

15.09.2011 (17:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 960×

Bella:

Stála som pred polorozpadnutým domom v La Push a bola som bez obáv pevne rozhodnutá ukončiť túto sériu klamstiev. Potrebujem, aby sme dokončili motorky, potrebujem ich... A sú to dve muchy jednou ranou. Zaklopala som.

„Dobrý, je Jacob doma?“ vyhŕkla som skôr, ako ma Billy stihol odbiť. Posunul sa aj s celým vozíkom do dverí a pokojne si ma prezrel.

„Nie, nie je,“ povedal ledabolo.

„Ste si istý, Billy?“ spýtala som sa a zamračila sa do časti domu, ktorá bola vidieť.

„Stopercentne,“ odbil ma. Lenže sa som stisla pery a nadýchla sa pre odpoveď. Taktne čakal ale tváril sa, že nemá o čom. No ja som namiesto ďalších rečí vložila dnu nohu a prekročila časť vozíka, ktorá mi stála v ceste. Rozbehla som sa krátkou chodbou a rýchlo zaklopala na drevené dvere. Hneď na tom som vtrhla dnu. A presne, ako som si myslela.

Jacob Black spal ako zabitý a nahlas chrápal. Bolo dávno po obede a on spí? Zdá sa, že bol celú noc ktoviekde. Vyčítavo som sa pozrela na Billyho. Zamračil sa, keď na mňa pozeral.

„Bella, to si ty?“ došlo mu konečne. Odvrátila som tvár a vtedy som zazrela cez okno pohyb v lese. Netrvalo dlho a k domčeku si to razila menšia skupinka. A vo mne splanul hnev. To oni ublížili Jacobovi, môjmu jedinému lieku na zlomené srdce.

„Bella!“ volal za mnou Billy, keď som okolo neho prebehla. Rozbehla som sa po prázdnom priestranstve a oni všetci stuhli, keď videli ako sa k nim hrniem. Za sebou som začula motor auta, ale nevenovala som tomu pozornosť.

„Bella!“ počula som zase niekoho volať moje meno. Ale už som stála pred nimi a oni sa na mňa mračili. Niektorí opovržlivo, iný pozorne a nehybne.

„Čo ste spravili Jacobovi? Dajte mu pokoj!“ Lenže oni sa správali tak čudne. Boli očividne rozhodení až na jedného z nich, ten ich upokojoval. Ja som sa ich nebála, hrdo som stála a vypínala som hruď. Jeden z nich začal ťažko dýchať a doslova na mňa zavrčal. Odtiahla som sa, ale len kvôli tomu, že mi to pripomenulo... upírov. Ale oni nemohli byť upíry. Boli tmavý, ich oči hnedé... ale zároveň boli všetci rovnakí, tak ako mali všetci upíri rovnaké znaky. Že by to bol iný druh, žeby...

Betta:

Snažila som sa Bellu varovať. Za prvé som konečne pochopila, prečo Jacob tvrdil, že je to nebezpečné, aby sme sa stretávali.

Stalo sa to večer pred tým. Bella priniesla domov informácie priamo z lesa. Verila som jej, lebo si viem predstaviť, že na taký herecký výkon by nemala. A keď som počula jej opis tak, ako keby som počula svoje vlastné slová, prišlo to samo. V izbe som si musela otvoriť jednu z mojich nových kníh, ktoré som zakúpila, o kultúre Quillettov. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie, aj keď som čakala, že to sú rozprávky. A tak to bolo. Povesti a veľmi presné opisy. Vlci. Obrovskí vlci, zhodovalo sa to s tým, čo mi rozprával Jacob... všetko to je pravda. Ale ja som si to musela overiť, a preto som vyrazila do La Push. Bella šla autobusom, asi chcela ísť tajne.

Teraz robí tú najväčšiu hlúposť. Vrazila Paulovi facku a on sa premenil. Skutočne sa premenil priamo pred mojimi očami na obrovského vlka. Neviem, či bol stále nahnevaný, ale v podobe tohto gigantického monštra bol nebezpečný, aj keby spal. Rozbehla som sa za Bellou, ktorá sa automaticky odtiahla od toho tvora. Ale ako inak, potkla sa a spadla na zem. Pribehla som k nej a bola som veľmi rada, že Sam Uley nakázal Paulovi odísť ďalej.

Pomohla som Belle vstať a sledovala som pozorne jej výraz. Samozrejme, bola úplne šokovaná. Ja som tiež bola mimo, ale nie do takej miery. Bola som si tým istá. Po tom, čo som videla, som mala celú noc sny. Bola som si tým skoro istá tým, že to je možné a vyrovnala som sa s tým. A bolo mi to jedno.

Ale mala som v pláne navštíviť Jacoba najprv u neho doma, kým budeme sami. Netušila som, do akej miery je toto tajomstvo tajné. Pripomínalo mi to Cullenovcov a ich upírie zásady. Vedeli sme ich tajomstvo a museli sme prisahať, že to nepovieme nikomu. Ale Cullenovci sú vraj iní ako upíri svojho druhu. Mierumilovní, údajne. Ale keď zhodnotím to, čo urobili mojej sestre, začínam o tom pochybovať.

Ale ako háčik stále zostáva to, ako s nami naložia títo chlapci, keď už boli nútení prezradiť sa. Ktovie aké dôležité je ich tajomstvo pre nich. Boli by schopní nás aj... zabiť?

Snažila som sa Bellu, v užasnutom stave, odvliecť nasilu preč. Mali by sme vôbec utekať, alebo sa zastaviť? No moju dilemu vyriešili horúce ruky, ktoré sa ma dotkli na pažiach.

„Jacob,“ vydýchla som a hodila sa mu okolo krku. Jemne ma odtisol a nespúšťal pohľad zo svojej party. Svorky.

„Prečo ste prišli,“ prehovoril. Zrejme to patrilo nám.

„Ja som ťa chcela navštíviť,“ pípla som opatrne. Zdalo sa, že sme sa dostali do poriadnych problémov. Jacob neisto a zničene sledoval Sama. Pozrela som na neho. Len si vymieňali pohľady, ale ja som v nich čítať nedokázala tak, ako to zrejme dokázali oni. Jacob stále držal svoje ruky na mne. Bella stála ako keby zakorenila v zemi. Zdalo sa, že sa s tým zmierila, ale veľmi pomaly.

„Musíme sa porozprávať,“ povedal Jacob a konečne pozrel aj na mňa. Prikývla som. Pozrel na nákladiačik.

„Odveziem nás,“ informoval ma. Vzal ma za ruku a viedol ma k autu. Ja som ťahala za rukáv Bellu. Obzrela som sa, ale svorka sa rozbehla do lesa.

„Kam ideme?“ spýtala som sa Jakea.

„K Emily.“

„Takže je to pravda,“ vypadlo mi. Jacob si ma premeral.

„Čo?“ nechápal. Pokrútila som hlavou. Bella nahlas vzdychla a obaja sme otočili hlavu k nej.

„Čo tam budeme robiť?“ spýtala sa neisto.

„Asi máte veľa otázok, keď ste to videli. Musíme sa dohodnúť na nejakých pravidlách,“ vysvetlil jednoducho.

„Ehm... tak toto je tá vec. To veľké tajomstvo,“ mrmlala si Bella.

„Nepochybujem, že to zvládneš, Bells. Ty dokážeš chrániť cudzie tajomstvá,“ povedal Jacob surovo. Bella sklopila pohľad a viac sa neozvala. Zdalo sa, že Jacob niečo Belle vyčíta. Ale na to bude čas neskôr.

Zastali sme pred útulným, malým domčekom skoro uprostred lesa. Všade veľa súkromia. Ideálne miestečko aj pre mňa samú. Bella urýchlene vystúpila a neisto zastala pred domom. Zastrčila si ruky do vreciek riflí a čakala. Ale neodvážila sa pozrieť na nás. Zadržala som Jacoba.

„Počkaj, čo bude teraz?“ spýtala som sa.

„Ideme sa len porozprávať. Ty nemáš... otázky?“ Nedokázala som identifikovať výraz a tón, ktoré použil. Bál sa, alebo bol nešťastný?

„Nie. Len jednu,“ pípla som. Pozeral mi do tváre. Boli sme k sebe naklonený, ale on bol opatrný ako vždy v poslednej dobe.

„Akú?“ popchol ma.

„Čo... bude potom? S nami? Keď už to viem, nebudem na teba tlačiť. Máš to asi ťažké. Ale... sme priatelia.“ Jacob ma prekvapil, keď sa rozosmial. Určite to nebol smiech radostný, ani pobavený, skôr taký, ako keď niekomu odľahne.

„To nejde takto. Dohodneme sa potom,“ potiahol ma za ruku a už otvoril dvere. Natiahla som obe ruky k nemu a pevne som ho pritiahla k sebe.

„Sľubuješ? Neutečieš?“ spýtala som sa. Jacob prikývol. Zdal sa byť poriadne nesvoj a zároveň na mňa lačne zazeral. Pustila som ho a ponáhľala sa von z auta. Nebála som sa tej schôdze ako Bella. Tešila som sa, lebo čím skôr začne, tým skôr skončí. A potom sa s ním konečne porozprávam.

Vošli sme do domčeka a ocitli sme sa rovno v kuchyni. Vnútri už bol Sam a videla som ho, ako objíma dievča a hladí ju po dlhých, čiernych vlasoch. Jared, Quil a Embry sedeli za stolom a ústa mali plné jedla, ako to zvyčajne býva u Jacoba. Všetci otočili hlavy ku mne, keď som vošla a ja som si nemohla pomôcť a usmiala som sa na nich. Posadila som sa na schody, nechcela som sa k nim tlačiť. Za mnou vkročil Jacob a obzrel sa do dverí, kde pomaličky prišla Bella. Obzerala sa okolo a potom klesla na diván vedľa schodov. Ako posledný dobehol dnu Paul, pozrel na Bellu a rozosmial sa. Hodil sa na stoličku a už si pchal do úst jedlo ako ostatní. Aj Jacob sa k nim pridal.

„Chcem vám predstaviť svoju snúbenicu Emily,“ ozval sa Sam, keď sa konečne od nej odlepil. Pozrela som na Emily a ústa mi padli dokorán. Sam si odkašľal. A nebola som sama, Bella zazerala a premietala, ale oči z nej nespustila. Ja som taktne stočila pohľad preč. Emily si spustila vlasy, ktoré mala zastoknuté za uchom, ale to jej nebolo nič platné. Obrovské ryhy na celej polovici tváre nemohli byť nápadnejšie. Netušila som, čo to malo znamenať. Pozrela som na Jacoba, ktorý si túto trápnu situáciu všimol. Odstrčil tanier na bok a sťažka prehltol všetko, čo mal v ústach. Jeho pohľad vravel za všetko.

„Teší ma,“ hlesla som a usmiala sa na Emily. Snažila som sa jej jazvy odignorovať, ale nebolo to vôbec ľahké. Chvíľu to trvalo a potom som si všimla, že Emily bola vysoká, štíhla, mala prekrásne, vlnité vlasy, ktoré sa jagali, boli zdravé a ona celkovo bola plná života. Vyzerala taká šťastná a naplnená. Drobné rozpaky už zmizli a ona bola skutočne veľmi sympatická. Zdá sa, že nemá žiadne komplexy. Ale videla som, že Samovi bolo našej reakcie ľúto hlavne kvôli nej.

„Ak máte nejaké otázky, začnite,“ povedal Sam. Pozrela som na Bellu. Uvedomila som si, že ona nič nechápe.

„A-ako je to možné...?“ hlesla a vyzerala, že jej nie je dobre. Emily jej priniesla pohár vody a Bella ho vďačne prijala. A potom sa Sam pomaly pustil do vysvetľovania. Ja som sa natočila naproti Jacobovi a sledovala ho. Pre mňa príbeh nebol novinka, všetko bolo v mojich knihách. A zvyšok mi bol jasný. Bella ale dávala pozor a zdalo sa, že tomu ťažko verí.

„A preto som zakázal Jacobovi aby sa s vami stýkal,“ počula som Sama. Jacob sklopil hlavu. Pozrela som na Sama a naše pohľady sa stretli.

„Zakázal ako...?“ nadhodila som. Sam prikývol.

„Som alfa svorky. Ostatní podliehajú mojím pokynom,“ priznal Sam, ale očividne sa tým vôbec nepýšil. Paul sa začal smiať, drgol do Jareda a ten tiež vyprskol a všade po kuchyni sa rozletela spŕška mlieka. Jacob a Quil sa jej pokúsili uhnúť a potom sa všetci začali navzájom doberať.

„Je to často potrebné,“ zamrmlal Sam na margo situácie. Zodvihol Emily do vzduchu a svižne s ňou v náručí odskočil hodný kus ďaleko, mimo dosahu svojich vlkov.

„Bella, viem, že je to pre teba asi zložité, ale uverila si už iným príbehom,“ prihovoril sa Jacob Belle. Zase nezabudol na ten hrozný tón. Bella na neho neurčito zazerala.

„Jake,“ hlesla a natiahla k nemu ruku. Jacob sa jej uhol a nehnevane si ju premeriaval. Všetci, samozrejme vrátane mňa, im venovali svoju pozornosť.

„Aký máš s tým problém?“ spýtal sa jej. Bella bola očividne mimo.

„Jacob,“ napomenul ho Sam.

„Len ma to zaujíma. Dúfam, že to nikomu nepovieš. Ani Charliemu,“ zdôraznil a pozrel pritom na mňa. Pokrútila som hlavou trochu nechápavo.

„Ale vy... zabili ste ľudí!“ vykríkla Bella. Postavila sa a neverila výbuchom pohŕdavého smiechu, ktoré zaplnili miestnosť. „Čo je?!“ okríkla ich.

Ja som sa zamyslela. Podľa ocka mali na triku tie zmiznutia a vraždy medvede. Inak povedané – vlci. Ale... to k sebe nejde. Toho vlka, na ktorého sa premenil Paul, som videla. A napriek tomu, že vtedy zúril, nedokázal by to. Bolo v nich niečo silné a pozitívne. Pokrútila som hlavou, len tak sama pre seba. Všimla som si, ako ma Jacob uprene sleduje. A tak aj bolo.

„Nie my. Ale upíri. Pred ktorými ich chránime... párkrát neúspešne.“ Bella okamžite zbledla a opäť klesla na stoličku.

„Laurent... je tu? A kto ešte? Akí upíri?“ Triasol sa jej hlas. Chytila sa pevne na hrudi a pozerala na Sama.

„Mená sme si nepýtali,“ prskol Paul. Bella na neho ani nepozrela.

„Ten, čo si ho menovala, je mŕtvy. Ale jeho spojenec nie. Žena, ohnivé vlasy a rovnaké oči,“ povedal sucho Sam.

„Victoria,“ hlesla Bella. Pozrela som na ňu. Marilo sa mi niečo z pred roka. Upírka s červenou hrivou... na lúke. A jej nebezpečný priateľ.

„Ty ju poznáš?“ spýtala som sa Belly a už som pribehla k nej. Sťažka dýchala a očividne sa bála.

„To je trefná otázka, koľko tých hnusov poznáš?“ spýtal sa podráždene Embry. Bella mi prikývla.

„O čo ide?“ spýtal sa Sam vážne a zostal nehybný. Ako aj zvyšok jeho svorky.

„Ehm... kedysi ma chcel jeden z jej klanu zabiť. A E... Cullenovci sa ho zbavili. Laurent mi povedal, že sa mi chce pomstiť.“

„Tebe?“

„Oko za oko, zub za zub.“

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 33. kapitola: