Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 29. kapitola

Twins - 29. kapitolaTak, tu máte novú kapitolu. Už zanedlho príde kapitola z pohľadu Belly, sľubujem! Tak si to užite a nechajte mi komentár.

Bolo zvláštne viesť sa s Embrym. Nepripadal mi nijako nebezpečný, ale keď sme vošli do mesta a on riadil divoko ako blázon, odpadol zo mňa pocit víťazstva. A vtedy mi došlo, že predsa len je vraj v gangu. Som dcéra miestneho šerifa, nič by si nedovolil – presviedčala som samú seba a sledovala ho kútikom oka.

„Čo tak pozeráš? Chceš sa niečo spýtať?“ rozosmial sa po chvíli. Pravda bola, že som mala kopu otázok, ale vedela som, že reči o gangu sú tabu. Len som pokrútila hlavou a sklopila pohľad. Snažila som sa ignorovať jeho prirýchlu a bezohľadnú jazdu v zákrutách.

„Škoda, viac si sa mi páčila, keď si pichala do osieho hniezda,“ povedal. Otočila som hlavu k nemu.

„Čo tým myslíš?“ nechápala som.

„No, predsa ako si provokovala Jacoba. Mala by si to na čas odložiť,“ povedal vážne. Znelo to dosť čudne, ale nehodlala som sa tým viac zaoberať. Embry si ma za mojej mlčanlivosti prezeral od hlavy k päte a ja som sa tvárila, že som si to nevšimla. Spýtal sa na cestu.

„Stále po hlavnej, ako celé Forks,“ povedala som.

„A nezájdeš so mnou kus do mesta?“ spýtal sa. Opatrne som na neho pozrela. Začínala som sa báť. Keď mi pozrel do tváre, rozosmial sa chrapľavým hlasom.

„Pokoj, len sa pýtam. Potrebujem nájsť nejakú hlúposť, po ktorú ma Emily poslala a netuším, čo to je. Ty si ženská, mala by si to vedieť,“ vysvetlil.

„A čo to presne je?“ pýtala som sa. Hádala som, že Emily bude niekto ako jeho mama, alebo sestra, každopádne to bolo v mojej situácií vedľajšie.

Embry sa zhlboka nadýchol a strčil si ruku do zadného vrecka džínsov, samozrejme, rýchlosť jazdy neznížil pri tomto úkone. Vytiahol akýsi pokrkvaný papierik a vrazil mi ho do ruky. Roztvorila som ho. Úhľadným, veľkým, paličkovým písmom tam bola napísaná značka produktu, pomlčka a za ňou jeho využitie.

„To je bieliaci krém na tvár,“ povedala som. Embry na mňa neveriacky zazeral.

„A to kde mám kúpiť?“ zdvihol ruky z volantu a keď som ho zachytila, vysmial ma.

„Mali by to mať v lekárni.“ Poznala som tento krém. Používal sa na pigmentové škvrny spôsobené častým opaľovaním – vo Phoenixe problém Renée číslo jedna. Ale na čo by mohol byť krém niekomu tu? 

„Takže Emily ma poslala kúpiť pleťový krém, či tak? Prečo si to nevyrobí z ovocia ako vo filmoch?!“ hromžil Embry. Strašne som sa smiala nad jeho typicky mužskou nevedomosťou. Najprv na mňa škaredo zazrel, ale potom sa usmial.

Zastali sme pred lekárňou. Embry mi strčil do ruky svoju peňaženku a ja som kúpila konkrétny krém. On sa od toho dištancoval. Dievča, ktoré mi krém predávalo, sa na Embryho neustále pozeralo a ledva sa sústredilo na transakciu. Rýchlo som odtiaľ vypadla, než si nás zapamätá a pošle to ďalej. Ak je Embry vážne v tom gangu, ocko by sa o našej jazde veľmi nerád dopočul.

Keď sme nasadli, Embry začal konečne jazdiť najvyššou dovolenou rýchlosťou a stále ku mne stáčal pohľad.

„Ty, počuj, nezájdeme niekam na drink?“ spýtal sa, ale hneď sa na tom začal smiať. Nevedela som, či si robí srandu, ale zrejme mu len prišla vtipná tá predstava.

„Ehm... musím sa ponáhľať domov. Mám nejaké povinnosti.“

„A aké? Ubezpečiť Jacoba, že som ťa nezabil?“ Zarazila som sa.

„Prečo myslíš, že to Jacob predpokladal?“ spýtala som sa opatrne. Embry si vzdychol.

„Je to hlupák, ale... ja som bol taký istý. Však keď to príde, pochopí. No to je fuk. Tak po hlavnej stále?“ zmenil rýchlo tému. Prikývla som. Mala som chuť sa ho pýtať na to, čo povedal, ale bála som sa to vyťahovať. Bola som rada, že z toho auta čoskoro vystúpim.

Keď sa tak stalo, Embry mi zakýval a celú dobu stál pred domom a zazeral na mňa, až kým som nezavrela dvere. Až potom som počula pohyb pneumatík na štrku.

Doma som sa dlho neohriala. Na odkazovači svietilo číslo päť. Všetky odkazy boli pre mňa až na jeden. Predošlé štyri boli o tom, ako sa Jacob hnevá, ako ma zabije, ak som prežila cestu domov, o tom, že som hlúpa a naivná. Ďalšie boli o tom, ako prosíka, aby som sa mu ozvala ako náhle prídem domov a tiež o tom, že mi všetko vysvetlí a nemám sa hnevať. Posledný začal jeho úvahou o tom, že buď som doma a ignorujem ho, alebo som mŕtva, lebo cesta trvá určite kratšie.

„Charlie! Ak ste tam, týka sa vás to. Betta je nezodpovedná a robí somariny len aby ma naštvala. Mali by ste rýchlo vyhlásiť pátranie po starom Forde Kombi tmavomodrej farby, ak sa nevráti čoskoro domov,“ radil Jacob. Bola som rada, že ocko doma nebol skôr ako ja, lebo z tohto by ho asi trafil šľak.

Zanedlho sa objavila doma Bella. Postavila sa predo mňa a čakala. Otočila som sa jej chrbtom, tak prišla zase oproti mne.

„Vieš ako sa o teba Jacob bál?“ prehovárala mi do duše. Zase ma pochytil ten ohromný hnev.

„Vieš, že ty si úplne posledná osoba, ktorá má čo moralizovať? Chceš pripomenúť, ako si sa správala posledné mesiace? Myslíš, že Charlie sa kvôli tomu cítil dobre?“ mierne som na ňu útočila. Hlavne som nechcela, aby mi rozprávala hlúposti. Vôbec som z jej úst nezniesla počuť meno Jacob. Do toho ju predsa nič nie je.

„Má ťa veľmi rád, nemala by si k nemu byť taká,“ povedala Bella. Vzdychla som si.

„Pravdepodobne za to môže on. Alebo ty? Prečo si šla za ním a nič si mi nepovedala Bella?“

„Ako som ti už vravela, je to tajomstvo.“

„Výborne, ale ja do tvojich tajomstiev nesmiem vstupovať, nech sú akokoľvek hlúpe,“ poznamenala som zamračene.

„O tom sa teraz nerozprávame,“ povedala rázne Bella. Mala som sto chutí jej povedať všetko to, čo som mala na mysli. To, že je len dobre, že ju Edward opustil, že by si mala vážiť svoj život a nie mučiť seba aj všetkých okolo. Ale hryzla som si do jazyka. Vytrhla som jej z ruky kľúče od auta a vybehla von. Nákladiačik s horúcim motorom štartoval lepšie ako obyčajne a ja som vyrazila.

Ale hneď pri lesoch som zbadala blikajúce auto. Keď som zažmúrila oči do časnej tmy, uvedomila som si, že protiidúce auto je Rabbit a v ňom sedel, samozrejme, nahnevaný Jacob. Trúbil na mňa ako zmyslov zbavený a zavesil sa mi na chvost. Trúbil ďalej a vodiči ďalších áut zazerali. Hrozilo, že zanedlho tadiaľto pôjde aj ocko, a tak som odbočila na prvej lesnej cestičke a auto tam odstavila. Jacob zaparkoval vedľa mňa a okamžite vyletel z auta. Zamkla som dvere.

„Otvor, viem ako sa do auta dostať aj tak, nezabudni!“ pripomenul mi. S námahou som stiahla okienko.

„Hľadáš mňa, alebo Bellu?“ spýtala som sa urazene. Jacob si vzdychol.

„Už skoro tri hodiny zháňam len teba, vieš?“ Pokrčila som ramenami. Vytiahol zarážku a otvoril dvere. Nechápavo som vystúpila. Vonku bola zima a ja som zistila, že som si zabudla kabát. Ako inak.

„Kde si bola tak dlho s Embrym?“ spýtal sa po dlhom premýšľaní Jake.

„V meste,“ odsekla som.

„Čo tam?“

„Čo tajíte s Bellou v garáži?“ oplatila som mu. Jacob sa chytil za spánky a očividne v sebe tlmil hnev.

„Dobre. Nechaj si svoje tajomstvá. Hlavne, že si v poriadku. Ale bolo to od teba veľmi hlúpe, Betta,“ prehovoril zase po chvíli.

„To je všetko?“ spýtala som sa a on na mňa nešťastne zazeral. Keď chvíľu nič nehovoril, začala som liezť na vysokú sedačku svojho auta. Zrazu ma pevne chytili jeho ruky a stiahli ma dole. Držal ma až príliš pevne, ale zrejme si to neuvedomoval. Pozeral mi do tváre.

„Nechcem sa hádať. Ale uznaj, že si spravila chybu,“ povedal potichu.

„Ja?! No a kto tu má tajomstvá ako malé decko?“ ohradila som sa snažila sa vymaniť z jeho zovretia, no márne. Môj nátlak si ani nevšimol.

„Dobre, dobre. Bella ma o to požiadala, chcel som jej pomôcť. Prepáč, bola to hlúposť, už to viem. Nemal som ju uprednostniť, ale chcela si snáď, aby bola znovu v depresii?“ Mal pravdu, to by mi za to asi nestálo. Pokrčila som ramenami, ale oveľa povoľnejšie ako predtým. Jacob sa pomaly naklonil a objal ma, čím konečne ukončil svoj pevný stisk. Bolestne som si šúchala miesta, na ktorých budem mať iste modriny. Kde berie takú silu?

Bolo príjemné ho objímať, až do chvíle, kým sa odo mňa neodklonil a nepozrel mi do tváre. Premeral si ma, jednu ruky znížil na môj driek a druhú uložil na moju šiju, jemne si ma pritiahol. A už to bolo, ani neviem ako, Jacob ma pobozkal. Keď si uložil ruky na tie dve miesta, naše telá sa k sebe dokonale priblížili a zapadli ako dva dieliky puzzle. Potom mi už len podvihol hlavu a jemne sa dotýkal mojich pier.

Hodnú chvíľu som sa nechala unášať tým, čo sa dialo, keď som si uvedomila, že to nie je tak krátko ako sa zdalo. Čas to dokonale skreslilo. Rýchlo ma napadlo, že sa musím odtiahnuť, ale nenašla som v sebe vôľu k niečomu takému. Nútilo ma to zhypnotizovať sa jemnými pohybmi jeho pier a pridať sa k nim. Začala som si uvedomovať, že je to viacero vecí, čo na mňa pôsobí. Za prvé, vôňa jeho pokožky a vlasov, ktorá mi bola taká blízka, rada som ju vdychovala.

Bozk to bol vážne precítený a útočil na všetky moje city, úplne ich dojal a oslabil. Jeho dokonale horúce dotyky, natoľko horúce telo, že mi vôbec nebolo vonku zima, naopak, bolo mi príjemne teplo. Páčilo sa mi to a veľmi, jeho dotyky, tento bozk, celá táto atmosféra, celá Jacobova podstata. To vzrušenie sa dalo lapať do vriec, tak veľa ho bolo okolo. Pohltilo ma to a ja som sa automaticky zapojila.

Ruky som mu obmotala okolo krku, no zakrátko som ho začala hladiť a tisnúť sa na neho ešte viac. Jacob sa ku mne, samozrejme, skláňal kvôli svojej výške, ale teraz bol úplne ovplyvniteľný a pri mojom nátlaku začal cúvať, napokon ma pevne chytil a nechal svoje telo dopadnúť na zem. Náraz žiadny, mäkká tráva a listy, ktoré boli určite vlhké boli aj dokonale mäkké. Musela som pootvoriť oči, aby som uverila, že ležíme.

Až vtedy som si začala pomaly uvedomovať realitu. Ležíme na zemi, je Február, zima. My sa tu váľame jeden na druhom. Napokon mi došla aj moja priveľmi odvážna poloha, ktorú som na Jacobovi zaujala. Na Jacobovi?! Počkať!

Prudko som sa odtrhla a roztvorila som oči. Nechápem, ako ma mohol jeden bozk dostať a natoľko opantať. Nešikovne som vyskočila a vyštverala sa na svoje nohy. Jacob sa postavil a chytil ma za ruku. Cítila som sa hrozne trápne. Celá som sa klepala, chcela som sa prepadnúť pod zem a nemohla som sa na Jacoba pozrieť. Zachichotal sa.

„Betta,“ oslovil ma, ťahal ma za ruku k sebe. Veľmi pomaly som na neho pozrela a cítila som, ako mi líca horia. Chytil ma za bradu veľmi horúcou rukou. Zamračila som sa.

„Jacob, je ti dobre?“ spýtala som sa.

„Až príliš,“ zasmial sa.

„Teraz nie je čas na srandu,“ odbila som ho. Strašne som sa hanbila a tušila som, že ak ho nechám uťahovať si, zanedlho príde rad na mňa.

„Dobre, mám plakať?“ ozval sa drsne. Premerala som si jeho nahnevaný, dotknutý výraz.

„Je ti dobre?“

„A tebe? Neustále sa ti niečo nepáči, stále si nespokojná, nedáš nikomu pokoj!“ vyčítal mi a zvyšoval hlas. Neskrývala som, že sa ma to dotklo. Odtiahla som sa. No vtedy sa Jacob bolestne prehol dopredu a sykol. Otočila som sa k nemu. Nechápavosť sa mu zračila na tvári.

„Jake, čo je ti,“ oslovila som ho a natiahla ruku k nemu. Chvíľu stál rovno, ale potom pokrútil hlavu a prijal moju ruku.

„Nič... to nič nie je. Kde sme skončili? Ideme domov?“ navrhol stroho. Prikývla som. „Prepáč, je mi zle,“ ospravedlnil sa rýchlo. Prikývla som. Jacob ma zachytil, než som nasadla. „Ani sa nerozlúčiš?“

„Maj sa,“ usmiala som sa. On ma, samozrejme, zachytil a nebezpečne sa priblížil. Dala som si ruky pred seba a s námahou tisla Jacoba preč, ním to ledva pohlo.

„Čo sa deje?“ nechápal. „Nedáš mi... bozk,“ vyslovil po tichšie.

„Nie, nedám. Ani omylom,“ zamietla som. Jacob nadvihol obočie.

„To si tvrdila aj predtým. No tak, o čo ide, veď teraz sme sa bozkávali,“ dohováral mi. Cítila som, ako sa červenám. Bolo smutné, že som vo svojom veku cítila takú hanbu pri bežných slovách ako je bozk. Ale bolo mi trápne hovoriť o tom s Jakeom, bolo mi trápne, že sa mi to páčilo.

„To už sa nikdy nestane,“ odbila som ho zase a on ma konečne pustil.

„Ako keby sa ti to nepáčilo,“ podpichol ma.

„Nepáčilo. Ja ťa nechcem bozkávať,“ vykríkla som. Jacob vyzeral dosť nesvoj.

„Mala si protestovať predtým, nebol by som to...“

„Nechaj to už tak,“ mávla som rukou. Čokoľvek, len nech je koniec tejto debaty. Nech sa môžem prestať ošívať ako školáčka pri hodine sexuálnej výchovy.

„Vieš čo, Betta? Ty si fakt...“ nedokončil. Keď som ho zazrela naposledy, celý sa triasol a bežal k autu. Nasadol a odfrčal preč. Zrejme mu bolo stále zle. Ja som bola vďačná, že už vypadol a ja môžem tiež. Ozvem sa mu na ďalší deň a ospravedlním sa. Teraz už o tom nechcem ani počuť. Ledva som nákladiačik dostala cez šmykľavý terén a uháňala som domov. Líca ma stále pálili.

Doma v posteli som si ľahla celkom zmorená. Ale i tak mi to stále prebiehalo hlavou, premietala som si detaily nášho bozku, nemohla som tie obrazy zadržať. Schúlila som sa na boku po hodine neustáleho premýšľania. Nešlo to zastaviť, nešlo to zmeniť, nešlo s tým nijako pohnúť a mňa to trápilo.

Začala som to od korienku analyzovať, lebo som sa chcela aspoň trochu vyspať. Premietala som si všetko ako to začalo, ako som uvidela Bellu, ako ma zabolela táto zrada. Ako som si užila pomstu s Embrym, ale zároveň som túžila zostať s Jakeom. Všetko o našom bozku a potom zase od začiatku. Hádka s Bellou, keď ma tak naštvalo, ako o Jacobovi hovorí. Akoby boli nejaká veľká dvojka. Neboli. Jake je môj... Možno, že naozaj žiarlim. Musím si to priznať.

Lenže potom to na mňa doľahlo celou svojou pravdou. Pretože žiarlim, pretože chcem byť s ním a preto, že sa mi bozk stále prehráva v hlave. Neprehrával sa mi dokola preto, že ma to štvalo. Mala som ho pred očami, lebo som sa v tom vyžívala. Cítila som sa pri tom výborne a túžila som po ďalšom. Preto na to neviem zabudnúť, potrebujem ďalšiu dávku.

To snáď nie, som v tom až po uši! Som... zaľúbená.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 29. kapitola:

 1
12.09.2011 [20:35]

ada1987 Emoticon Emoticon

5.
Smazat | Upravit | 10.09.2011 [21:33]

Ježin, ja túto poviedku fakt žeriem, prosím, rýchlo ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. Veruše
10.09.2011 [16:19]

užasná kapitolka jako vždy Emoticon Emoticon Emoticon

3. lai
10.09.2011 [15:25]

ohhh nemám slov Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon nádhera Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. Peabody
10.09.2011 [13:12]

skvelé Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon krásne, také precítené, teším sa na ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Hejly
10.09.2011 [12:52]

Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!