Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 28. kapitola

07.09.2011 (07:30) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 962×

Uzimení sme sa pobrali dnu. Zakotvili sme v obývačke, kde som sebe a Belle pripravila čaj. Ona mi konečne túto prácu prenechala, sedela na sedačke v obývacej izbe aj s Jacobom. Počula som, ako sa nenútene zhovárajú.

Keď som aj s táckou vošla, Bella sedela so skrčenými nohami a tvárila sa prívetivo. Sadla som si a pozerala na nich. Prakticky sa nerozprávali o ničom, ale zdalo sa, že Bellu tento rozhovor baví, lepšie povedané – napĺňa.

Nijako som nezasahovala, rada som videla, ako sa do mojej sestry vracia život. A ocko bude určite tiež rád. Jacob sa sám ku mne otočil.

„Čo tak ticho sedíš?“ spýtal sa s úsmevom. Dosť šokovane som mu pohľad opätovala. Zrazu som si uvedomila tú lojalitu, ktorú k nemu tak okato prejavoval Seth Clearwater. Pokrútila som hlavou.

„Ehm... tak ma napadlo... mohli by ste mi dvaja pomôcť?“ ozvala sa zase Bella bežným tónom.

„Skús,“ ponúkol jej Jacob. Bella sa nadýchla a predtým než začala, nahlas sa zasmiala.

„Ide o to... jeden kamarát ma pozval do kina. Nechcem s ním ísť sama – nešli by ste s nami?“ spýtala sa.

„Mike?“ hádala som. Bella prikývla. Jacob sa pozrel na mňa a čakal. Nepatrne som prikývla a on hneď Bellinu ponuku prijal.

Do kina som sa dvakrát netešila. Za prvé, film bol všelijaký, len nie podľa môjho gusta. A za ďalšie som sa netešila na Mikea. Nejako som si zvykla na čas strávený len s Jacobom, nechcela som byť aj s Bellou. Niežeby mi vadila, jednoducho, kým sme boli s ňou, nemohli sme byť len spolu.

Ako som predpokladala, film bol otrava. Ale aspoň Jacob sa dobre bavil. Pri všetkom tom násilí sa smial na celé kino ako keby sme navštívili predstavenie komédie.

Mike na Jacoba nedôveryhodne zazeral, z čoho som mala neuveriteľnú srandu. Okrem toho bol Mike vykoľajený z toho, že ideme tiež, Bella mu to údajne zabudla vopred oznámiť. Zrejme bol v rozpakoch, či ju baliť, kým to vidím. Aspoňže mal toľko slušnosti. Myslím, že presne toto bolo Belliným plánom.

Domov som šoférovala ja. Než sme Jacoba vyhodili u neho doma, otočila som sa k nemu.

„Zajtra sa vidíme?“

„Tvoj otec a Billy idú zajtra na ryby. Tak máme dom pre seba,“ informoval ma. Potešilo ma to, už som si zvykla, že z domu vypadnem.

Po ceste domov som s Bellou po prvý raz osamela. Bolo to také čudné, po veľmi dlhej dobe som musela počítať s tým, že mám so sebou fungujúceho človeka, nie bábiku, ktorú treba strážiť, ale nie je treba jej prejavovať nič iné. Trochu som sa na ňu možno hnevala za to, do akých problémov nás dostala. Ako zničila ocka. Za to, že na seba pútala všetku pozornosť, aj keď ju vlastne nemohla využiť, nezáležalo jej na tom.

„S čím mám zajtra pomôcť? Chcem to stihnúť, než pôjdem za Jakeom,“ prihovorila som sa jej cez hučanie motora.

„Nemusíš, ja to spravím.“

„Bella, robíš všetko celkom sama už dlho. V tom prípade si víkend beriem ja,“ navrhla som.

„Prečo? Jacob tu cez víkend nebude?“ spýtala sa zaujato.

„A na to si ako prišla?“

„Ty s ním nebudeš?“ čudovala sa. Pozrela som na ňu a snažila som sa vysvetliť si ten jej náhly záujem.

„Nedohodli sme sa,“ pokrčila som ramená. Bella bola po zvyšok cesty ticho. A doma so mnou tiež viac neprehovorila. A to bola ďalšia noc, kedy vôbec nekričala. Bola som na ňu hrdá.

To som ešte nevedela, aké prekvapenie mi nachystala.

Cez víkend som prebrala povinnosti. Bola toho naozaj kopa. Musela som všetko vyprať, vyžehliť kopu ockových košieľ do práce, poumývať kúpeľňu, navariť večeru. Plus som mala veľa úloh. Bola som rada, keď mi Bella oznámila, že si berie auto. Zdá sa, že má plány. Tipovala som, že vyrazila von s Angelou.

Poobede šiel ocko na ryby do La Push. Keďže mala Bella auto, rýchlo som si rozmyslela, či ma odvezie. Jacob sa mi neozval, ale bola som si istá, že ak mu zavolám, niečo podnikneme. Lenže na to nezostal čas, a tak som sa len rýchlo osprchovala a prezliekla, než sme vyrazili.

Ocko ma vyložil pred Jakeovým domom a zároveň nabral Billyho, spolu hneď odfrčali na pláž. Billy ma ešte predtým odkázal na garáž, kde mám hľadať jeho syna. Tak som tam vyrazila, brodiac sa blatom až po členky. Už takto som počula hlasy. Čím som bola bližšie, boli hlasnejšie, ale napokon utíchli. Ozvali sa kroky a von vyšiel Jacob.

„Betta,“ ohlásil ma prekvapene.

„Ah...“ Stratila som reč, keď sa rovno za ním vynorila Bella. Mala farbu v lícach a v očiach drobné iskričky. Vyzerala až nezvyčajne dobre a živo.

„Čo ty tu robíš?“ spýtal sa Jacob.

„Charlie ma doviezol. Napadlo ma, že niekam zájdeme, ak máš čas,“ vysvetlila som rýchlo. Jacob si vzdychol.

„No... ani neviem,“ premeral si Bellu, „asi skôr nie. Ach, prečo si mi predtým nezavolala?“ spýtal sa utrápene.

„Ako keby si to počul, keď si v garáži,“ poznamenala som chladne. Dotklo sa ma, že sa správa ako keby som mu prekážala. Len pokrčil ramenami.

„A čo vy vlastne stvárate, pridám sa k vám, nevadí mi to,“ priznala som. Obaja sa na seba pomaly pozreli. Rozpálili ma tým do biela. Cítila som silnú vlnu hnevu a mala som chuť kričať a hádzať veci o stenu. Ako si dovoľujú pozerať ako keby som bola nejaký votrelec v ich kruhoch? Nadvihla som vysoko obočie a pozerala rozzúrene na ich mĺkve tváre.

„Ehm... neviem. Nebude to na dlho, Betts, ale teraz to nejde...“ povedal Jacob.

„Prepáč, ide o mňa. Je to súkromné,“ ozvala sa konečne moja úžasná sestrička. Nech som ju doteraz akokoľvek ľutovala, teraz by som ju najradšej okríkla. Obaja tam oproti mne stáli s prekríženými rukami a neurčitými výrazmi na tvárach. Chvíľu som ich pozorovala, ale bola som bezmocná. Potlačila som v sebe hnev, nech neurobím niečo, čo by som mohla ľutovať. Bez slova som sa otočila a brodila sa preč blatom. Na ceste som zastala a zúfalo si uvedomila, že nemám auto. Nahlas som zavrčala ako nejaké zviera, ale prehltla som hnev.

„Betta!“ volal za mnou Jacob. Chytil ma za ruku. Bella s ním, našťastie, nebola. Len som sa k nemu prudko otočila a čakala som.

„Hneváš sa?“ spýtal sa. Zamračila som sa a opäť som neprehovorila.

„Betta, trávim trochu času s Bellou. Vyzerá veľmi dobre. Pamätáš, ako to vravel Billy? Musí nájsť iné záujmy, aby sa dostala zo stereotypu,“ pustil sa vysvetľovať. Hovoril o svojom otcovi, o tom, že Bella za ním sama prišla, a že to je tajné.

„Fajn,“ odvrkla som a otočila sa mu chrbtom. Zbadala som, ako sa z kopcov spúšťa auto. Jacob ma neodbytne ťahal za ruku.

„Vadí ti, že som s ňou?“ pýtal sa.

„Vadí mi, že ste len spolu. Nesmiem sa pridať. Správaš sa ako keby sme sa nepoznali. Vymenil si ma,“ zamrmlala som celkom potichu. Priala som si, aby to nepočul, lebo som sa za to existenčne hanbila. Ale jeho uši boli, bohužiaľ, pridobré. Postavil sa priamo predo mňa.

„Betta, ty žiarliš?“ smial sa mi. Poriadne som ho tresla do hrude. „Au, to bolelo,“ ohradil sa.

„Predstav si, že to malo bolieť,“ odbila som ho a zdvihla hore palec s rukou natiahnutou dopredu.

„Ty stopuješ? Nemusíš, odveziem ťa domov,“ tlačil mi ruku dole a ja som ho zase udrela. „Teda, ty si dobre výbušná, to som nevedel,“ poznamenal s úsmevom.

„Ak sa ti nepáči, tam máš milšiu a tichšiu kópiu,“ vypadlo zo mňa. Jacob ma pevne chytil za ruky a bránil mi stopovať okoloidúce auto. Pozeral mi do tváre a nútil ma, aby som sa na neho tiež pozrela.

„Betta, prestaň byť paranoidná. Zamysli sa nad tým, a buď racionálna,“ dohováral mi, začo som znova mala chuť ho udrieť. Pozrela som konečne na neho. Strašne ma nahneval a v tejto chvíli som sa s ním nedokázala rozumne rozprávať. Požiadala som ho, nech ma pustí, ale v tej chvíli zastalo vozidlo pri nás. Nie to, čo sme videli z diaľky, ale to, čo išlo za ním. Sedel v ňom rozhodne Quillet, bol naľahko oblečený, len jedno tričko a kraťasy na vypracovanom tele. Pozrel na nás.

„Potrebujete odvoz? Idem do mesta,“ povedal. Zalapala som po dychu, keď som v ňom spoznala Embryho. Prvý raz som ho videla zblízka, odkedy sa zbavil dlhých vlasov a odkedy je v tom údajnom gangu. Nedočkavo poklopal po volante a usmial sa na mňa.

„Nie,“ zavrčal Jacob cez zuby, ale Embry mu nevenoval ani jeden pohľad.

„Ja áno,“ opravila som ho. Jacob mi tuho stisol ruku a ja som sa snažila si ju vyslobodiť.

„Jacob, pusť ju predsa,“ ozval sa Embry, keď sme už nás západ nezakrývali.

„Inak čo?“ vyskakoval Jacob. Embry bol aj tak o niečo väčší ako Jake a hlavne pôsobil ostrieľanejšie. Embry sa rozchechtal a mne sa podarilo vyslobodiť sa a otvoriť dvere spolujazdca.

„Betta! S ním nechoď!“ rozkazoval mi Jake, nie radil.

„Jacob, ty žiarliš?“ oplácala som mu detinským hláskom. Jacob sa očividne nahneval, začal zhlboka dýchať a bol v tvári celý červený.

„Nerob blbosti, Betta!“ rozkázal, ale ja som nedbala jeho ruky a zabuchla dvere na aute, on uhol. „Betta!“ kričal ako keby sa dialo niečo hrozné. Stiahla som o kúsok okienko. Embry sa zase chechtal a zaradil rýchlosť.

„Jacob, prestaň byť paranoidný,“ oplatila som mu zase a auto odfrčalo. Jacob sa za pár sekúnd stratil z dohľadu. Bola som spokojná. Teraz vie, aké to je. Niekedy viem byť hrozne škodoradostná.

„Ďakujem za odvoz,“ prihovorila som sa vodičovi, keď som si všimla, ako zazerá na môj víťazoslávny výraz.

„Nemáš za čo, kočka,“ usmial sa.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 28. kapitola: