Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 25. kapitola

animace-myself


Twins - 25. kapitolaAhojte, je tu nová kapča, tak si ju užite. Je trochu depresívnejšia, ale aj tá musí byť.

Ak som si prvú noc po odchode Cullenovcov myslela, že to bola tá najhoršia noc v mojom živote... bola som naivná ako malé decko.

Nebolo to nič príjemné. Každú chvíľu som sa budila a priala si vidieť cez steny, aby som mohla skontrolovať svoju sestru. Ľutovala som ju ako nikoho. Netušila som, ako sa s tým chce vysporiadať, oco mi poradil, aby som už za ňou v noci nechodila. Uložila som sa teda po horúcej sprche do postele. Našla som si dva prázdne odkazy na telefóne na nočnom stolíku. Spustila som prvý.

„Haló? Odkazovač? Do ri...“ ozval sa Jacobov hlas, a potom položil. Spustila som druhý.

„Do... ach,“ nadával zase Jacob. Zasmiala som sa a vytočila jeho číslo. Zvonilo to asi sekundu.

„Betta?“

„Čo si tak súrne potreboval?“ žartovala som s ním.

„Čo sa stalo... ako sa má Bella? Cullen odišiel tiež? Edward?“ vyrútil na mňa. Pozrela som najprv na protiľahlú stenu. Netušila som, čo Bella robí a tiež bolo veľmi nepravdepodobné, že by ma počula. Ale pripadalo mi to netaktné - rýpať sa v jej ranách soľou.

„Áno, tak je. Porozprávame sa zajtra, musím ísť, čau,“ rozlúčila som sa a hovor som ukončila.

Uložila som sa spať neskoro, ale zlé sny o Cullenovi mi nedali spať. Snívalo sa mi, ako behá po dome s červenými očami a otvára dvere za dverami, snaží sa nájsť moju a Bellinu izbu a my nesmieme dýchať, aby nás nepočul, aby sme mohli prežiť. Strhávala som sa zo sna a pozorovala tmavé kúty, skúmala som svoje fantastické vidiny, ktoré našťastie neboli tým, čím sa zdali.

Keď konečne svitlo ráno a ja som zišla dole spokojná, že druhá noc bude lepšia, že dnes uvidím Jacoba a porozprávam sa s ním, že všetko bude dobré, ako povedal Billy. Ale keď som videla ocka, ako sa skľúčene naťahoval nad stolom a pevne sa držal za hlavu, div si ju neodtrhol, došlo mi, že to také jednoduché nebude.

„Bella nechce zísť dole. Urobil som jej kakao, veď nechce nič zjesť,“ privítal ma. Pozrela som na žalostne smutné kakao na stolíku.

„Ocko, daj jej radšej zelený čaj, mlieko jej neurobí dobre, aj tak to nevypije,“ poradila som mu.

„Čaj? Čaj, Betta?! A čo bude mať z čaju?“

„Aspoň niečo. To mlieko nevypije. Pochop ju, nemá chuť na jedlo a ani na jeho náhrady.“

„Ty to vieš... vezmi jej čaj. Prosím, ste sestry,“ povedal, akoby to bola novinka. Ochotne som ho odtisla k jeho vychladnutým raňajkám, pripravila čaj a už som ho niesla hore schodmi. Zaklopala som, ale nikto sa neohlásil. Po chvíli čakania som vošla.

V izbe bolo šero, len matné svetlo zo zamračenej oblohy svietilo cez okno. A pri okne Bella. Len postava, akoby bez duše, zahalená v deke až po uši, skrčená v kresle a s neprítomným pohľadom pozerala von oknom. Ani sa neobťažovala otočiť ku mne hlavu.
Podišla som k nej a položila jej čaj na stolík vedľa nej.

„Je ešte horúci. Máš tam med aj citrón, ako to máš rada,“ povedala som. Bella očami hypnotizovala oblohu. Ja som sa chvíľku odhodlávala, a potom som sa rozhodla.

„Bells, keby si... keby si niečo potrebovala, vieš, že som tu. Pomôcť, alebo... čokoľvek.“ Nakoniec môj prednes nebol taký dramatický a všetky moje prípravy vyzneli smiešne. Predtým by takýto výlev spôsobil zahanbenie na oboch stranách barikády. Ale teraz, keď Bella nevyzerala, že by počúvala, chýbalo tomu všetko. Jej odtiahnutý pohľad, moje sklopené oči, červené líca, ktoré keď som videla, cítila som, ako ich napodobujú aj tie moje. Žiadny pocit napätia vo vzduchu. Bolo to, akoby som to vyslovila na skúšku, len v prázdnej miestnosti. Sama pre seba.

Zdvihla som ruku a odhrnula jej pás vlasov z tváre. Bola bledá, oči mala malé, akoby zúžené, červené a pod nimi fialové kruhy, skoro ako Edward. Ale hlavne... akoby jej z tváre a celého tela zmizol život. Bola ako zombie. Napadlo ma, že vyzerá ako ľudia, ktorých organizmus je prispôsobený len na základné chody potrebné pre život. Akoby prežívala, nie žila. Hruď sa jej nepravidelne dvíhala, ruky si pevne tisla k bruchu a hrudi, oči mala bez života, ale sledovali pohyby na ulici. Fungovala, ale akosi inak. Videla som, že mi nič nepovie. Pomaly som sa zodvihla a pohladila ju po vlasoch. Ktovie, či si to vôbec všimla.

 

Nasledujúca noc, na ktorú som sa tešila, bola – ako som už povedala – prekvapivo horšia ako tá predošlá. Po celom dni strávenom s Jacobom som Belle odniesla hore čaj a potajomky som vyhodila nedotknuté trojuholníky pizze do záchoda. Charlie hneď nabral lepšiu farbu, keď videl, ako som do dresu položila prázdny tanier. On nikdy nepochopí, že Bella to nebude jesť. Ako pravý otec si myslel, že jeden deň bez jedla jeho dieťa zabije. Je pravda, že naša postava – moja a Bellina – boli vždy skôr chudé, ale zajtra... možno ešte zajtra. Budem rada, ak Bella začne jesť aspoň jedno jedlo denne, ale viem, že Charlie ani tak nebude spokojný.

Uložila som sa do postele už o desiatej, úplne unavená. Jake ma celý deň napomínal, že sa vlečiem namiesto chodenia. A tak som sa spokojne natiahla a skoro okamžite ma premohla únava.

Prechádzala som zelenou alejou. Mala som na sebe biele šaty, ktoré viali vo vetre, ktorý som inde ani necítila. Zrazu mi na nos spadla kvapka. Pomaly som zdvihla pohľad k oblohe a nechápavo pozerala na dokonalú čierňavu. Zjavila sa znenazdajky. Zaburácal mocný hrom. Blesk ho nasledoval a udrel priamo do mňa. Vytreštila som sa.

Vtom som sa zobudila, uvedomila som si, že posledný úkon som urobila zo spánku. Sediac na posteli som sa nechápavo chytila za hlavu a premkol ma strach, prepadol z toho zlého pocitu, ktorý som mala. Ktorý ma tlačil na hrudi a tlak z nej mi udieral do hlavy, až mi bolestne zaľahlo v ušiach.

Natiahla som sa za lampičkou a vtom som to počula. Žalostný, hlasný, bolestný výkrik. Ozýval sa jeden za druhým z Bellinej izby. Kričala akoby ju z kože drali. Ako som sa tak zľakla, udrela som si ruku a zrazu som bola celkom dezorientovaná. Nedokázala som nahmatať svetlo. Bella kričala stále naliehavejšie, a môj pôvodný plán zachumlať sa a prečkať to dostal červenú.

Vypotkýnala som sa z postele a hmatala dvere. Na chodbe už bolo svetlo a tak som prebehla a vošla hneď za Charliem. Prisadol si na Belliu posteľ. Dobehla som ho a naklonila sa. Moja sestra bola v kŕčovitej polohe, viečka tuho zvierala a kričala. Na prvý pohľad vyzerala ako človek v agónii. Potom som si uvedomila, že spí. Kričala zo sna.

Hneď ako to došlo Charliemu, chytil ju pevne za ramená a začal ňou triasť. Bella sa bránila, zrejme zasiahol do jej sna, no chvíľu na to roztvorila oči a nechápavo si nás prezerala. Keď ju ocko pustil, napriamila sa a uvoľnila. Obe ruky si pevne tisla k hrudi, hlavu zaklonila a očami hypnotizovala rám postele. Prerývane dýchala, my s ockom sme ju napodobňovali, ja osobne zo stresu.

„Bella, zlatko, si v poriadku? Mala si zlý sen?“ pýtal sa ocko jemným hlasom. Dojem kazilo len to, že sa mu úplne triasol. Bella na neho stočila pohľad a prikývla.

„To nič, dieťatko moje. Všetko je v poriadku. Zapneme svetlo.“ Ja som zbehla pre pohár vody. Ruky sa mi triasli a Bellin pohár bol plný už len do tri štvrtiny, kým sa k nej dostal. Ocko Belle niečo rozprával. Teraz už zase prestala vnímať. Tak ako cez deň, keď sa prebrala, bola odmeranejšia. Pozerala pred seba a nie na nás. Ak vôbec prikývla, bolo to ledva badateľné. Ocko rozhodol, že ideme spať. Uložil Bellu celkom ako malé dieťa, ale ona si to nevšímala. Zavrel dvere a odišiel bez slova do svojej izby. Ja som sa pomaly vrátila tiež do postele. Bolo mi ľúto Charlieho aj Belly. Ale Belly asi viac. Nechápem, ako mohla takto hrôzostrašne kričať zo sna. Že by sa jej snívalo o Cullenovi? Možno jej ublížil, možno sa ho teraz bojí. Čo by mohlo byť také hrozné na tom, že ju opustil? Nedokážem to pochopiť.

Zrazu som pochopila, prečo bola tá oslava v La Push taká veľká. Upíri sú preč. A to je dobrá správa. Bella sa z toho dostane a potom si to tiež uvedomí. Bez neho jej bude lepšie.

 

Práve som vystúpila z auta a Jacob vykukol z garáže. Ten chlapec cez prázdniny, kedy sme sa vídali menej, nehorázne zosilnel a narástol. Pozrel na môj výraz, kým som sa spustila z vysokého sedadla auta a voľne dopadla gumákmi do blata. Jake už kráčal ku mne. Okamžite, ako som sa dostala dosť blízko, zavesila som sa mu okolo krku. Mimovoľne ma zdvihol zo zeme. Kde boli časy, keď ma nevládal udvihnúť? Teraz bol o hlavu vyšší a postavu mal dva razy takú ako ja.

Objatie sa stalo zvykom. Odkedy ma každú noc budil Bellin hrozný krik, Charlie chodil doma celý zničený, a ona... ani nehovoriac o nej. Proste som hľadala útechu. Do Jacobovho náručia som doslova utekala z domu hrôzy. Skrývala som sa u Jacoba. Nerada som nechávala Charlieho sama, ale pomôcť som mu aj tak nemohla a on odo mňa ani nežiadal nič podobné.

„Ako... nerozmýšľal Charlie, že by ju poslal k psychológovi?“ Trpko som sa zasmiala.

„Pán doktor, viete. Edward nebol obyčajný chlapec. On bol upír. Jasné – hneď potom bude Charliemu lepšie, až Bellu zavrú do blázinca.“ Jacob sa uškrnul. Ďalej sme sa v tichosti prechádzali po pláži. Ako vždy. Reči nemali žiadny zmysel.

Keď nás občas stretli nejaký Jakeovi známi, niektorí taktne schovávali dobrú náladu, ktorú podľa Jacobových slov nabrali hlavne od odchodu Cullenovcov. Iní sa kašľali na moju rodinu a mne to nevadilo. Vyškierali sa a ďalej si z nás uťahovali. Ako Embry a Quil - Jacobovi najlepší priatelia.

Teraz oproti nám kráčal jeden z nich. Quil. Išiel sám, ruky vo vreckách a s Jacobom sa skrúšene pozdravili, potom chlapec pokračoval v prechádzke ďalej sám. Toto ich správanie nebolo ani predstierané, ani súcitné. Bolo im také vlastné ako ich mená.

„Stalo sa niečo... Quil?“ naznačila som Jacobovi. Pozrel do piesku.

„Je to... zložité,“ neskrýval predo mnou silné emócie. Zastala som a pozrela mu do tváre.

„Jacob, vieš, že mne to povedať môžeš. Mňa to zaujíma. O čo ide?“

„Ach. Embry. On sa začal ťahať s jednou čudnou partiou. Správa sa celkom inak. Zmenil sa,“ povedal Jake.

„Ako to myslíš?“

„Tak rôzne. Nebol nejaký čas v škole a nemohli sme sa mu dovolať. Odvtedy sa vlečie so Samom Uleyom. A jeho psami,“ odfrkol si znechutene. Musela som sa tuho zamyslieť, aby som rozoznávala všetkých Quilletov. Sam Uley bol z nich najstarší, ten vysoký, viac-menej zodpovedný chalan.

„A on má gang? Alebo niečo také?“

„Možno. Proste sa všetci spolu ťahajú akoby ich zväzovalo nejaké puto. Nechápem to, je to nechutné!“

„A s vami sa už Embry nebaví?“

„Zazerá, nerozpráva sa a my to nemienime skúšať, kým bude stáť Samovi za zadkom.“ Jacob pozeral všade inde len nie na mňa. Nechala som ho. Videla som, že je v tomto ako Charlie. Trápi ho to, ale nič nepovie. Nechce sa o tom zhovárať.

 

Horšie bolo, keď sme sa po mesiaci prechádzali na mojom ďalšom úteku z reality. Videla som takzvaný gang. Sam Uley bol z chlapcov najvyšší. Ale ostatní mu neboli krátki, takmer ho dobiehali. Myslím, že Jacob by bol rovnako vysoký ako Sam, ak by sa k sebe postavili. Keď ich Jake uvidel, stisol mi ruku tak, že mi do nej prestala prúdiť krv v takej miere, ako je normálne.

Ťahal ma naštvane preč. Ale stihla som si všimnúť, že chlapci sú nadmieru čudní, presne ako vravel Jacob. Všetci boli ostrihaní na krátko, zhodili svoje hrivy. Všetci boli vzhľadom na studené počasie naľahko oblečení a strašne stuhnutí. Pripomínali mi Cullena, len vyzerali, že je v nich viac života. V ten večer, keď som sa porezala a on na mňa zazeral lačnými upírimi očami. Presne tak na nás zazerali všetci tí chlapci. Chlapi, hodilo by sa. Všetci sa nielen vytiahli, ale aj poriadne zmohutneli. Pripomínali mi svojou hravou disciplínou nejakú zver v stáde... svorku.

A než sme zašli za prvé stromy, stihla som sa pozrieť na toho najmenej disciplinovaného, očividne nováčika. Quil. Rovnakí ako oni, akoby krátky zostrih a trúfalý pohľad bol ich uniformou. Stál tak a tvrdo, zároveň trochu nesmelo, sledoval Jacoba a mňa.

Zakryla som si ústa dlaňou a zmodranú ruku som z Jacobovho stisku vytiahla až u neho doma. Pozrel na môj výraz a prikývol. Potom sa pustil do jedla a prevŕtaval pri tom stôl vražedným pohľadom.

„Ahoj, Betta! Ako sa má otec? Odmieta moje pozvanie na ryby,“ sťažoval sa Billy. Vôbec si Jacobovho hnevu ani mojej vykoľajenosti nevšímal.

„D-dobre. Vlastne sa má zle, ak to chcete vedieť. Ale hodilo by sa mu vypadnúť na ryby. Skúsim ho donútiť, ďakujem, Billy,“ úprimne som povedala.

„A ako to? To Bella? Deje sa niečo?“

„No... pamätáte, ako ste v ten večer oslavy povedali, že bude všetko v poriadku?“ odmlčala som sa a on prikývol. „Tak to buď božie mlyny melú pomaly, alebo ste sa mýlili,“ dokončila som skleslo. Billy sa dosť prekvapivo rozosmial. Jacob na neho vrhol jeden zo svojich preslávených pohľadov, ale nepovedal radšej nič.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 25. kapitola:

 1
12.09.2011 [20:28]

ada1987 Emoticon Emoticon

3. Peabody
04.09.2011 [1:13]

super Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. lai
02.09.2011 [21:52]

woow takže je na řadě Jake Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1.
Smazat | Upravit | 02.09.2011 [21:06]

Takže tu sa Quil premenil skoršie, ako acob... No som zvedavá aj na premenu Jacoba a ako sa to vlastne vivinie s Bellou. Prosím, rýchlo pokračovanie Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!