Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 22. kapitola

Twins - 22. kapitolaTak, nech sa páči ďalšia kapitola... už to dlho nepotrvá a dejovo sa zasunieme do druhého pokračovania Ságy. Už to vidím len na jednu, alebo dve kapitoly, kým tam budeme. A vy môžete celkom približne predpokladať, ako to tam bude vyzerať.

Ak bolo niečo na svete nepríjemné, tak táto nezabudnuteľná konverzácia, ktorá bola našťastie za nami. Asi som našla ďalší dôvod, prečo sa budem našej ústnej zmluvy držať.

Prevzala som šoférovanie nákladiačika s tým, že je to moje auto a už som ho nešoférovala ani nepamätám. Jacob sa snažil upokojiť a tváriť sa normálne.

„Jasné, ale pri tvojom šťastí nás hneď pri zatáčke zoberie nejaký šialenec,“ varoval ma. Jeho slová nabrali nečakaný zvrat, keď v z prvej zatáčky dostalo prednosť strieborné Volvo. Edward ho riadil a vnútri sedela Bella, Jaspera som nevidela.

„A na čo tam vlastne bol ten ďalší?“ chytila som sa toho. Jacob na mňa pozrel. „Ten Jasper. Prečo práve on?“

„Aj mne to najprv napadlo,“ povedal Jake zamyslene.

„Možno len zastupoval Halovcov, teda jeho a jeho sestru. Neviem,“ hádala som. Jacob sa kruto zasmial. Zdvihla som obočie a pozrela na neho.

„Myslíš, že to bolo niečo také normálne?“ vysvetlil svoje myšlienky.

„Brali to dosť vážne, chceli to urobiť veľmi oficiálne,“ argumentovala som.

„Možno. Ale myslím, že to má hlbší význam. Tá prvá pijavica číta myšlienky, a tento... myslím, že to on ma nejako... prinútil upokojiť sa. Viem, ako to znie, ale zrazu som cítil vlnu pokoja, takú cudziu. Spomenul som si na otcove príbehy, na to, ako hrozivo pôsobia tie pijavice aj na nás. Pri doktorkovi sa mi to ešte nestalo. Ten čudák vyzerá, ako by najradšej po facke nastavil druhé líco. Takže typujem, že to bol on. Ale ten vysoký, čudný...“ Zasmiala som sa.

„Pre teba sú všetci čudní,“ povedala som. Jacob prikývol.

„Sú, ale tento bol snáď ešte horší. Vyzeral tak zúbožene a...“

„Hrozivo,“ dokončila som za neho. Jake len prikývol. Zrejme v tom bola nejaká chlapská logika, keď nemohol priznať, že sa bál. Okrem toho, čím viac hovoril o Cullenovcoch, tým viac z jeho hlasu sálala nenávisť a jeho slová boli prudšie a ostrejšie.
Napokon sa niet prečo trápiť, okrem Belly, ktorá akurát hlúpo ukázala, aká je im oddaná aj napriek tomu, čo sa stalo.

 

„Jake, Jake!“ vítal nás posmešne zafarbený hlas. Quill stál na verande a vyškieral sa na nás. „Práve som sa chcel na teba pozrieť, ale vidím, že si predsa len v pohode,“ povedal nám a podal Jacobovi ruku, na mňa sa šantivo usmial.

„Ako to myslíš, čo by so mnou malo byť?“ Qillovi zaiskrili oči.

„No, skoro ráno sme ťa boli s Embrym hľadať, chceli sme si ísť zaskákať, veď vieš, s rannou rosou, aby sa biele tváre nepoondili, keď to uvidia. No a tvoj tatko nás informoval, že si nespal doma.“ Uškŕňal sa zvedavo stočil pohľad na mňa. Okamžite sa mi nahrnula červeň do líc a pálila ma v nich. Musela som sklopiť pohľad a zahryznúť si do pery, šuchtala som nohou v prachu, len aby som sa zabavila, odreagovala.

„Môžeme ísť zajtra,“ povedal Jacob akoby nič. Pomaly som vzhliadla, ale Quill ma drzo sledoval. Len pomaly otočil hlavu k Jakeovi.

„Ak sa dnes nerozprší... A čo vy dvaja, čo máte v pláne?“ pokračoval tým hlúpym tónom. Jacob otvoril dvere a pokynul mi, aby som vošla. Ja som, samozrejme, poslúchla, bola som zachránená.

„Buď sa chovaj normálne, alebo odpáľ, Quill,“ počula som Jakea a zachichotala som sa.

„Betta,“ ohlásil ma Billy.

„Á, ahoj, Billy, nevšimla som si vás! Ako sa máte?“

„Fajn. Takže... Jacob dnes spal u vás?“ Zase som sa začala červenať.

„A-áno. Vravela som mu, aby vám zavolal. Bola to nehoda... ono - my sme totiž skončili v posteli a zobudili sme sa až ráno. T-teda, myslím...“ koktala som. Keď som si uvedomila, čo som vlastne povedala, tvár mi doslova horela a ja som sa tresla do čela. Najradšej by som sa bola pod zem prepadla, najmä, keď dnu prišli chlapci a Quill sa tak rozosmial môjmu vysvetleniu, že sa prehýbal dopredu, lapal dych a búchal sa do stehien, smial sa ako kobyla a Jacob tiež, ale keď som pozrela na neho, asi mu ma prišla ľúto.

„Buď už ticho,“ okríkol kamaráta. Ale Quill si očividne nemohol pomôcť, rehotal sa ako divý, až sa Jacob rozhodol sa ho zbaviť. Vytláčal ho von a Quill z posledným dychom bojoval.

„Vypadni, ty debil!“ počula som Jakea, keď Quilla vytlačil za dvere. Už ich za ním len zatresol.

„Oco... ideme von,“ oznámil Jacob tónom, akoby sa nič nebolo stalo. Billy sa tváril pobavene, zrejme som ho tiež rozosmiala. Našťastie som bola vyvedená von nasilu, len nežnejšie ako Quill.


Jacob ma za ruku doviedol až k pláži. Tak som sa hanbila, že som celú cestu neprehovorila ani slovko, len som sa červenala, a chvíľami chytala za hlavu a v duchu som si nadávala, ako môžem byť taká nerozvážna a zasnená.

„Betts, je ti vôbec dobre?“ spýtal sa Jake, napokon asi nechápal.

„Bože, počul si ma?“ hlesla som len šokovane.

„Preboha, bola to sranda. Prečo máš farbu ako pláž?“ nechápal Jake. Pozrela som na piesok a drobné kamienky okolo nás. Piesok bol červenkastý, a červená farba aj prevažovala.

„Neviem, bol to trapas... preboha!“ vzdychla som si. Ale už som sa s tým začala vyrovnávať, keď som si to nahlas povedala.

„Prečo je to pre teba také trápne? Veď si len môjmu otcovi naznačila, že sme spolu spali. Každopádne sa tomuto prirovnaniu pripisujú rôzne veci, tak prečo nie. Ale prečo sa ideš zblázniť? O chvíľu ti vybuchne hlava!“

„Ach, Jake, ako keby si mal rád trápne situácie!“

„Nechápeš ma. Pýtam sa, prečo bola taká trápna. Veď sme len kamaráti, každému došlo, že to bolo prerieknutie,“ povedal.

„Ale... neviem. Z toho, čo urobil Quill, by človek usudzoval inak. Nechcem, aby si Billy myslel niečo také,“ odvetila som.

„Nech si myslí, čo chce, ten chlap vie aj tak vždy viac, ako by mal! Ale toto je podozrivé,“ vyklopil napokon Jake. Zamračila som sa do slnka, aby som mu dobre videla do tváre.

„Čo?“

„No, toto tvoje červenanie sa. Bála si sa, že by si to Billy myslel. Možno, že nechceš, aby si to ľudia mysleli, lebo sa toho bojíš...“

„Nebojím sa, viem, ako to je. Obaja to vieme,“ povedala som vážnym hlasom.

„Ty sa toho bojíš Betts, prečo? Žeby si o mne rozmýšľala aj inak a preto sa bojíš,“ nadhodil hravým tónom. Krútila som hlavou ako divá. Nech už to robil pre čokoľvek, nechcela som, aby si to myslel. Možno by to v ňom niekedy vzbudilo plané nádeje a to by mohlo naše priateľstvo zabiť. To nedovolím.

„Rozmýšľam o tebe ako o veľmi dôležitom priateľovi. Tom najlepšom! Nič viac v tom nie je, a nikdy nebolo,“ stála som si za svojím.

„Ale možno bude,“ doplnil ma s úsmevom. Vytreštenými očami som sledovala jeho milú tvár, ktorá už strácala posledné detské črty. Na perách mu hral nevinný úsmev.

„Nebude. Nikdy,“ sľúbila som výhražne. Jake sa zamračil. Odtiahol sa odo mňa a zdvihol ruky pred seba.

„Pohoda? Len som žartoval,“ bránil sa.

„Ale o takých veciach sa nežartuje, Jake. Čo je? No tak, čo je? Nechcela som ťa uraziť!“ prihovárala som sa mu, lebo očividne zostal sklamaný. Len krútil hlavou a poriadne na moje slová nereagoval.

Mlčky som ho sprevádzala po pláži. Na pekné počasie vyšlo von veľa deciek z rezervácie a Jake bol donútený komunikovať aspoň s nimi, hoci to udržiaval na minime.

„Možno dnes bude zase táborák,“ povedal zamyslene.

„To by bolo super,“ pritakala som.

„Ukážem ti modrý oheň z naplaveného dreva. Bude sa ti to páčiť.“ Bol si istý. Prikývla som. Jacob ma viedol ďalej a napokon sme odbočili k oceánu.

„Ja sa nechcem kúpať,“ varovala som ho. Jacob preskúmal môj výraz a potom sa po mne rýchlo hodil, nestihla som zareagovať. Odnášal ma proti oceánu a ja som jačala, čo si získalo pozornosť deciek v diaľke. Ale než by Jacob vbehol do vody, začal poskakovať ako horská koza. Skákal na drobné ostrovčeky veľmi rýchlo a obratne, pretože ich čochvíľa zaplavila voda. Ostrovčeky nahradili skaly, až preskočil na jednu obrovskú. Vtedy ma spustil na vlastné nohy. Výstražne som ho udrela do hrude, ale jeho to nebolelo, naopak mňa trochu áno. Obzrela som sa na tomto čarovnom mieste. Bol to kus, asi desať metrov od pevnej pláže až na túto skalu, Jacob ma celú dobu držal na rukách, čo predtým nedokázal. Zdalo sa, že je zo dňa na deň silnejší. Aj teraz, tričko, čo mal, mu bolo istotne o jednu veľkosť menšie, ak nie o dve. A to si pamätám, že keď som ho videla prvý raz, mal ho na sebe a len tak na jeho chlapčenskom tele viselo, na ramenách mu vytŕčali kosti. To sa zväčšil tak monštruózne?

„Jake, niečo sa ťa spýtam, ale sľúb, že odpovieš pravdu a nenaštveš sa,“ začala som opatrne. Jake mi pozeral do tváre, neviem, čo čakal, ale začudovane prikývol.

„Vrav čo chceš, tu nás aj tak nebude nikto počuť, kvôli vlnám,“ povedal mi. Ešte raz som sa pozrela na rozdiel medzi pevninou a nami, na ostrovčeku v modrom, až nereálnom oceáne.

„Berieš steroidy alebo niečo na rast... svalov? Nejaké lieky alebo doplnky výživy?“ Jacob sa nahlas rozosmial a ja som si bola celkom istá, že toto počuť bude na celej pláži. Smial sa a to nepotrebovalo odpoveď.

„Jake, ale ty nehorázne rastieš! Si ako Hulk alebo niečo také!“ dodala som na vysvetlenie. Jacob prskal ďalej. Napokon som sa mu obrátila chrbtom a hľadala som si inú zábavu. Keď sa konečne prestal Jacob smiať, prišiel za mnou. Posadil sa na skalu a naznačil, aby som to tiež urobila. Neochotne som sa miesta najprv dotkla. Slnko kameň vyhrialo na celkom teplučký a ja som neodolala. Usadená na teplom miestečku som hľadela na šíri a krásny oceán pred sebou.

Bol neľútostný, smrteľne ľadový a preto život v ňom, alebo túžba ponoriť sa do vody, dotknúť sa tej krásy, bola neuskutočniteľná. A zároveň tak krásny, že tá túžba tu stále bola. Ale prirodzený pud sebazáchovy to vylučoval. Dívať sa dalo len z diaľky, presne ako na upírov. Rovnako sa skvel svojou veľkoleposťou, rovnako dával najavo svoju moc a zároveň rovnako priťahoval, presne ako oni.
Že by sa bola Bella hodila aj do tejto ľadovej vody? Zdá sa, že jej chýba pud sebazáchovy, a preto je možné, že by to urobila. Je to porovnateľné.

„Myslíš, že ho Bella miluje?“ spýtala som sa nahlas.

„Myslíš, že nie?“ odpovedal mi zamračene.

„Myslím si, že to nie je taká silná láska. Je len opantaná túžbou. Tým kúzlom, čo majú. Možno na ňu nejako väčšmi pôsobí a preto je im taká oddaná. Možno to opadne,“ vysvetlila som.

„Sem mieriš? No, ak mám byť úprimný, bol by som rád, ak by tak bolo. Ale osobne si nemyslím, že je to možné.“ Zamračila som sa. Jacob nevinne pokrčil ramenami.

„Myslíš...“ začala som. Jacob si vzdychol a vzal mi slovo.

„Musí ho mať radšej ako seba, keď kvôli nemu nechá prejsť zemetrasenie. Uvidíme, ako sa to vyvinie,“ povedal.

„Už ťa to nevzrušuje tak ako predtým?“ nechápala som.

„Odkedy som donútený prekážať im vo vzťahu, tak ani nie.“  Jacob sa zahľadel na oceán a ja som ho ochotne napodobnila.

„A čo si mal Belle odkázať od Billyho?“ napadlo ma naraz. Jacob reagoval zdĺhavo. Postavil sa a potom sa poobzeral na pláž. Naklonil sa ku mne, aby som ho počula.

„Prišli nejaké decká, aha!“ Ukázal na minivan na pláži, ktorý tam pred chvíľkou nebol. Vyskočila som na nohy. Jake mi dal prednosť, ale ja som pri ostrovčekoch nervózne pozrela na neho. Nastavil ruky, ale po mojom hrozivom pohľade mi len pomáhal. Podával mi ruku, potom zas druhú a radil mi, kedy pridať alebo spomaliť. Keď som sa dostala na pláž, víťazoslávne som poskočila. Jacob preskočil hneď za mnou a drgol do mňa. Keď som na neho otočila hlavu, studená vlna mu práve zaliala topánky. Zanadával a v šoku sa skrútil, a začal pobehovať. Rozosmiala som sa.

„Ty sa nesmej, to sa stalo len kvôli tebe. Hlavne, že ty si suchá... veď počkaj!“ pohrozil mi a rozbehol sa za mnou. Ale ja som už tušila, že Jacob potrebuje vyhrávať, a tak som bola pripravená vydať zo seba všetko, aspoň tých päťdesiat metrov, ktoré vládzem ubehnúť. A tak som utekala, lenže tým som sa blížila k výletníkom. Zarazilo ma, keď som zbadala známe kombinácie šatstva a tvárí. Zaspätkovala som, zastala na mieste a pozerala na svojich spolužiakov. Jacob do mňa víťazne drgol, ale skontroloval, prečo stojím.

„Vzdávaš sa?! Betta? Betts!“ napomenul ma. Ťahala som ho za nimi, lebo si ma už mnohí všimli a ukazovali si na nás, čo nebolo príjemné. Zdá sa, že vo Forks bolo pekné počasie natoľko výnimočné, že úplne každý sa ho rozhodol využiť.

Angela, Ben, Eric, Jessica šepkajúca niečo Lauren, aké typické. Ďalej Taylor, Mike a ďalší spolužiaci, ktorých som poznala len zvidenia. Mike mi veselo kýval a Angela sa usmievala, kým nezačula niečo zo strany Jessici, vtedy sa na ňu zamračila a súcitne na mňa pozrela späť. Pomaly som sa pritackala v piesku.

„Ahojte,“ pozdravila som. Napokon to bolo veľmi chabé, lebo až potom ma napadlo, že musím pozdraviť nahlas a nadšene. Ale odozva bola presne taká, aká by bola v každom prípade. Jessica len zamyslene pozerala na mňa a na Jakea za mnou, Lauren sa chichotala namiesto pozdravu. Taylora sme očividne nezaujímali, pokukoval po Lauren a asi zisťoval, prečo sa chichoce. Tentokrát môže zostať pokojný, na ňom to nie je.

„Potrebujeme pomoc. Vošli sme až do piesku a zapadli tu. Pomôže nám pár vašich kamošov?“ zhúkol Tayler na Jakea. Ten pokrčil ramená a ukázal pred seba, smerom k iným deckám z rezervácie. Kým sa Tayler vrátil s mladými chalanmi, Angela si mi prihovorila milo ako vždy.

Spolu sme pozreli na všetkých, Eric sa pridal k Taylerovi, ktorý si sadol za volant svojho auta. Embry bol medzi nimi spolu s Quillom a boli to jediní, ktorých som poznala. Ale vyzeralo to, že zvyšní štyria ma buď poznajú, alebo poznajú dobre Jacoba. Jeden z nich na Jakea zhúkol.

„Neváľaj si tam ten tučný zadok, Black, a poď pomôcť!“

„Len pokoj, Paul, bojíš sa, že si natiahneš svaly?“ reagoval Jacob pobavene a vybral sa tiež k dodávke. Keď na mňa prestal Paul zazerať, výstražne sa pozrel na Jacoba, ten sa len uškŕňal. Na moje šťastie na povel zabrali a nemohli viac vyvaľovať oči.

„Ustúpme,“ navrhla Angela. Spolu s ňou a ostatnými dievčatami som odišla na bok, kde auto nehučalo a dalo sa lepšie zhovárať. Bohužiaľ, nebolo o čom. Vtedy pribehol Mike obložený vecami všade, a my sme mu pomohli ich zložiť.

„Tak, čo... ty poznáš všetkých tých týpkov?“ spýtal sa Mike. Bolo čudné sa s ním zase zhovárať.

„Ehm.. skoro,“ klamala som. Mike prikývol.

„Ehm, volal som ti – asi si nájdeš odkaz. Chcel som ťa sem pozvať, ale ty už tu si.. tak, pridáš sa večer k nám? Budeme opekať, a máme aj gitaru, bude sa spievať,“ nadchýnal sa Mike s úsmevom od ucha k uchu. Než som stihla niečo odvetiť, Jessica ma prerušila.

„Ale Betta tu iste nemá veci, bola by jej večer zima,“ povedala rýchlo. Pozrela som na ňu. Jej snaha tváriť sa milo ma až znechucovala. V tej chvíli sa za mňa postavil Jake. Nezapájal sa a ani nevyzeral, že by ho niekto z mojej partie zaujímal.

„Ehm... Jacob mi isto bude mať požičať nejakú bundu,“ povedala som rýchlo. Neurobím Jessice po vôli. A po ďalšie, Jacob bude určite chcieť ísť, veď tu bude každé decko z rezervácie.

„Ále, načo ho zdržiavať! Ja ti dám svoju bundu,“ ponúkol sa Mike, keď si Jakea obzrel. Odviazal si bundu, čo mal okolo pásu a hneď mi ju prehodil cez plecia. Nevšímal si moje protesty a vpredu mi ju zaviazal na uzol.

„Tak, vybavené. A tiež ti urobím pár špekáčikov, nenechám ťa predsa o hlade,“ pokračoval.

„Zdá sa, že si myslel na všetko,“ ozvala sa Jessica namrzene.

„Hej,“ odvrkol Mike a ani na ňu nepozrel. Ak som sa chcela doteraz Jessice pomstiť, tak nie takto. Za toto ma bude nenávidieť.

„Mike, vážne,“ začala som, ale on si ma naďalej nevšímal.

„A pamätáš, ako si mi sľúbila ten koláč? Tak ja som jeden priniesol pre teba. Priznávam sa... kúpil som ho. Ale je to môj obľúbený.“ Strčil obe ruky do batoha a chvíľu tam niečím mixoval. Potom vytiahol nádobu a podal mi ju. Vnútri bolo niečo veľké a ťažké, zakryté alobalom, takže to nebolo vidno. Zarazene som na to pozrela. Angela sa oproti mne usmievala, vyzerala veselo, pobavene, ale aj zmierlivo. Nevedela, či sa smiať, ale istotne jej bolo ľúto Jessici. A momentálne bola môj jediný spojenec. Mike ma nepočúval, Jess ma prebodávala pohľadom a Lauren na mňa zazerala odsudzujúco, ako keby som spravila niečo neodpustiteľné. Než som dokončila svoje zaskočené, koktavé ďakujem, zase som bola prerušená.

„A kedy ste sa vy dvaja stihli dohovoriť na koláčoch?!“ vyprskla Jessica.

„Na plese,“ odvetil Mike okamžite. Potom, keď si uvedomil, ako odpovedal, zažmúril oči. Pomaly otočil hlavu k Jessice, tváril sa ponížene, ale už bolo neskoro. Jessica chytala hrste piesku a hádzala ich do Mikea. Ten sa snažil jej vysvetliť, ani sám nevedel čo. Všetci jej ušli z dosahu. Angelu očividne vystúpenie s koláčom nadchlo, vyzerala unesene. Chcela sa na neho pozrieť, a tak som jej ho hneď podala. Rozhodla som sa utiecť. Automaticky som švihla rukou za seba, chcela som nahmatať Jakea, ale nič tam nebolo. Obrátila som sa a prehľadávala pohľadom pláž.

„Ten tvoj indián? Ten odišiel, keď ťa Newton balil,“ ozvala sa Lauren jej vysokým, nepočúvateľným hlasom, ktorý znel posmešne ako vždy. Zamračila som sa na ňu, ale pochybovala som, že by klamala. Rýchlo som sa rozbehla preč z pláže. To sa Jakeovi ani nepodobalo takto zmiznúť.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 22. kapitola:

 1
5. nikca289
16.08.2011 [17:45]

Super kapitola rychle pis dalsi Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4.
Smazat | Upravit | 07.08.2011 [20:20]

Tak toto sa Ti vážne podarilo, na tom vysvetlovaní Betty som sa smiala ako šibnutá. No som zvedavá, ako sa udobrí s Jakom, taším sa na pokračko Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Peabody
07.08.2011 [10:43]

super, rýchlo ďalšiu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. laivine
07.08.2011 [10:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon hmmm trošku se jí to zvrtlo Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.08.2011 [9:14]

ada1987 Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!