Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 20. kapitola

Twins - 20. kapitolaJubilejná kapitola prichádza na svet. A ja za ňu prosím komentár od každého, kto si ju prečíta, alebo aspoň časť z nej. (Admini majú vínimku, oni musia.)Pekné čítanie! :)

V aute bola prenikavá zima. Klepala som sa od hlavy po päty. Mimovoľne som pozrela na Jakea, ktorý celý napätý so stisnutými zubami tuho zvieral volant, div ho neodtrhol. Znovu a potom zas som stočila pohľad na neho a dúfala som, že niečo povie. On len pohľadom prebodával vozovku pred sebou, ako keby bol v aute celkom sám.

„Čo... ti... je...“ drkotala som zubami. Jake sa ani nepohol. Zamračila som sa. „Aspoň si ma p-počul?“

„Hej,“ odvrkol.

„Tak?“ nástojila som. Jacob zaťal zuby väčšmi.

„Si šťastná? Na čo to bolo dobré? Tam sa s ním tulkať a skončila si v jazere, chceš dostať zápal pľúc?“

„Prosím? Veď nie je tak zima,“ oponovala som mu. Jacob sa väčšinou smial mojím príhodám, aj keď končili tak, že som si privodila ublíženie. Teraz sa nestalo nič také vážne, aby takto šalel.

„Ešte mi povedz, že to stálo za to,“ precedil cez zuby. Ale jasne som mu rozumela, ako ho už dobre poznám.

„Čo? Nočný kúpeľ? Ja mám radšej vaňu,“ zasmiala som sa. Jacob ma prebodol zamračeným pohľadom.

„Veľmi dobre vieš, o čom hovorím,“ dodal otrávene.

„Nie, netuším,“ pokrčila som nevinne ramenami. Auto zastalo a ja som sa nechápavo pozrela na Jacoba. Kývol hlavou a ukazoval na náš dom. Ani som si neuvedomila, že sme prešli celú cestu. Som zvyknutá na cestu až z La Push a to trvá dlhšie. Vyšla som von z auta a bežala na verandu. Bolo zhasnuté, že by Charlie nebol doma?

„Tvoj otec je u nás,“ informoval ma Jacob.

„Super,“ zavolala som za ním a vošla dnu. V kuchyni som zo seba zhodila bundu a už som sa rozbehla ku schodom, keď Jake vošiel do domu a nedočkavo za mnou zavolal:

„Buď taká dobrá a požičaj mi auto. Zajtra ti ho priveziem, nemám sa ako dostať domov,“ povedal.

„Ty už ideš? Tak ťa odveziem, daj mi chvíľu,“ odvetila som.

„Nie, nechcem, aby si ma odviezla. Požičiaš mi ho?“ neustúpil mi. Zišla som pomaly dolu a zazerala na neho.

„Aký máš problém?“ spýtala som sa. Jacob prevrátil oči.

„Tak požičiaš mi kľúče?“ zopakoval unavene, zdvihol ruku a masíroval si spánky.

„Nie,“ kývla som hlavou a založila si ruky na hrudi. Jacob si povzdychol.

„Fajn, idem pešo,“ vyhlásil. Zachytila som ho za rameno. Bol tak príjemne teplý a ja som sa triasla zimou. Najradšej by som ho objala ako plyšáka, keby ma nebol tak hneval.

„Radšej pešo ako počkať? Si šibnutý?“ smiala som sa mu.

„Ty si šibnutá! A daj zo mňa ruky dole,“ osopil sa na mňa. Jeho slová boli ako meče. Hneď mi vhŕkli slzy do očí. Otočila som sa a upaľovala hore. Zatresla som za sebou dvere od kúpeľne. Nemohla som sa ani pozrieť do zrkadla, lebo ma to len viac zarmútilo. Mala som mokré vlasy, v nich kúsky niečoho z rybníka a oči červené od takmer neprestajného plaču. Práve som si umývala nezastaviteľné slzy, keď sa ozvalo ťukanie na dvere. Zľakla som sa a nadskočila.

„Čo je?“ spýtala som sa trasľavo. Myslela som, že sa vrátil Charlie a nechcela som, aby si myslel, že sa topím. Ale Jacob otvoril dvere hneď po mojej odpovedi. Napriamila som sa a skôr, než som čokoľvek chcela urobiť, už ma držal pevne v náručí. To obrovské teplo na mňa pôsobilo omamne a takisto pocit byť mu tak blízko. Hoci nič iné neurobil, aj toto ma už dostatočne upokojilo. Dlhú chvíľu ma držal a hladil po chrbte a mokrých vlasoch. Potom sa odo mňa kúsok odtiahol a chytil moju tvár do svojich rúk. Skúmavo sa na mňa zahľadel. Slzy sa už pomerne vysušili a už sa mi nechcelo plakať.

„Je ti lepšie?“ zašepkal opatrne. Pripomínal skôr otca nad lôžkom chorého dieťaťa. Pery sa mi automaticky vykrivili. Prikývla som. „Nechcel som ti ublížiť, len ma nehnevalo...“ odmlčal sa. Pustil ma a odtiahol sa odo mňa so sklopenou hlavou.

„Len ma nahnevalo, čo som videl. Ale je to tvoja voľba, chápem,“ povedal.

„O čom hovoríš?!“ spýtala som sa naliehavo.

„Ten chalan. Proste som myslel, že sa ti nikto v meste nepáči... Myslel som...“

„Ale preboha. Mike Newton?! Celú dobu som mu naznačovala, že nemám záujem a dnes som k nemu bola milšia a on... ach, veď som sa mu snažila vykrútiť, ale nepodarilo sa mi to. Ježiši,“ zašomrala som. Bolo to hrozný pocit, bozkávať sa s niekým, s kým sa nechcete ani držať za ruky. Jacob asi konečne pochopil, lebo sa ma dotkol na ramene.

„Počkaj, ty vravíš, že ťa pobozkal proti tvojej vôli?“ spýtal sa. Pomaly som si uvedomila ten hrozivý tón, akým to povedal. Premerala som si jeho nahnevaný výraz.

„Mike je skôr hlupák ako zločinec. Jednoducho sme sa nepochopili. Ale každopádne sa toto k mojim skúsenostiam s bozkávaním nepripisuje,“ ujasnila som to. Jacob v sebe očividne potláčal námietky, možno aj nápady na pomstu. Potom sa usmial.

„Tvojim skúsenostiam s bozkávaním? Tak o tom mi povedz,“ zažiarili mu oči. Samozrejme, že toto bolo súkromné. Ale bola mi taká zima, že som Jacobovi sľúbila, že mu to poviem, ak opustí kúpeľňu. S ľahkosťou v duši som si dala dlhú, horúcu sprchu. Bola som rada a ešte šťastnejšia, keď Jacob skutočne čakal dole v obývačke. Odtrhol pohľad od telky hneď, ako som vstúpila do miestnosti.

„Lepšie?“ spýtal sa ma. Nadšene som prikývla. Jacob sa zahľadel na moju ruku. „Ako sa ti s tým sprchuje?“ spýtal sa neisto, ukazujúc na moju ruku v sadre.

„Zaujímavo,“ zasmiala som sa. Vtedy mi niečo došlo. Prebehla som v kalendáru visiacemu v kuchyni a prešla prstom po dňoch oddelených riadkami.

„Došľaka, ach, zajtra?“ zúfala som si. Jacob ma nasledoval. Pozrel na miesto, kam ukazoval môj prst a stuhol na mieste.

„Takže zajtra uvidíš toho upíra.“ Pochopil po prečítaní zaznačenej udalosti.  

„Musia mi dať dole sadru. Ale aspoň ju už nemusím nosiť, to bude úľava,“ premýšľala som nahlas.

„A nemôžeš požiadať o iného doktora?“ naliehal Jake. Pokrútila som hlavou. Určite by chceli počuť príčinu a ja som žiadnu zverejniteľnú v rukáve nemala.

„Pre každý prípad ťa tam odveziem a odprevadím ťa,“ povedal Jacob. Zdvihla som obočie.

„Fakt? Kde sa v tebe berie toľké ochranárstvo?“ poznamenala som sucho. Prezrel si môj výraz a potom prižmúril oči.

„Už som sa ti tuším ospravedlnil,“ povedal jemne.

„Ani nie, za to, že si ma vykopol z tvojho domu a že si mi, takpovediac, klamal,“ sťažovala som sa.

„Nevykopol a neklamal. V čom som mal klamať?“ nechápal. Pomaly som sa odšuchtala do obývačky a sadla som si do kresla. Jacob sa posadil oproti mne a pozoroval ma, čakajúc na odpoveď.

„Videla som ťa na plese s Bellou, ale ty mi nič nepovedal,“  priznala som.

„A ty si tam ani nemala byť, Betts, pamätáš?“

„Ale prečo si mi nič nepovedal? Čo chcel od Belly? To si tam šiel len kvôli nej?“ vypustila som konečne všetky myšlienky, čo ma trápili. Jacob na mňa neveriacky pozeral, keď som dokončila a jemu asi docvaklo.

„Preboha, čo si myslíš?“ spýtal sa skúmavo. Pokrčila som ramenami. „Nie, nie! Ty si niečo myslíš, povedz,“ naliehal, vyskočil z gauča a už sedel vedľa mňa na operadle kresla. Odtiahla som sa od neho.

„Daj pokoj, nič si nemyslím, len je to čudné, nie je? Inak by si mi povedal kam ideš a zavolal ma možno so sebou. Ale zdalo sa, že si dosť nervózny a že chceš byť sám... ak teda nepočítame Bellu,“ vyslovila som nevoľky, ale tie slová sa zo mňa sypali samé. Akoby ich ovládalo niečo iné ako mozog, ktorý proti tomu protestoval. Jacob na mňa pozeral so zdvihnutým obočím a očami doširoka otvorenými, ako zaseknutý na mieste. Potom si vzdychol a otočil hlavu odo mňa preč.

„Otec ma za ňou poslal,“ povedal ledva počuteľne. Naklonila som sa aby som mu aspoň z časti videla do tváre.

„Billy? A na čo?“ spýtala som sa dychtivo. Vôbec sa mi nezdalo pravdepodobné, že by sa to tak stalo, ale pre posúdenie som potrebovala detaily. Jacob sa tváril veľmi neochotne a liezlo to z neho ako z chlpatej deky.

„Iste, áno... ja viem, som hlupák. Ale chcel, aby som jej odovzdal odkaz. A musel som sa obliecť pekne, aby ma tam vpustili a navyše, Billy trval na tom, aby som vraj na ňu urobil dojem, aby videla aj iné možnosti a bla, bla, zase dokola o tom istom,“ povzdychol si Jacob napokon.

„A prečo si to neodmietol?“ nadviazala som neodbytne. Jacobove hnedočervené, hladké líca dostali tmavší nádych, keď sa začervenal.

„Sľúbil mi peniaze a... súčiastku do Rabbita, drahú,“ vysvetlil a ani na mňa nepozrel. Usmiala som sa a položila mu ruku na koleno.

„Jake, to je fuk, nemáš sa za čo hanbiť,“ povedala som popravde. Jacob ku mne pomaly otočil hlavu.

„Dnes som pochopil, že mám. Nejde o tie prachy, ale o to, čo som pre ne zapredal,“ povedal vážne. Zažmurkala som, zrazu hovoril celkom inak. „Vieš, uvedomil som si, že som sa hanbil za celkom nevinnú vec a ty si si myslela, že sa deje niečo vážne. Zranil som ťa, však?“ spýtal sa zničene. Na čele sa mu vytvorila vráska, ktorú som ešte nevidela. Starostlivo mi pozeral do očí a telo mal zase napnuté, akoby sa pred niečím bránil.

„Stačí ak už nebudeš taký zlý,“ povedal som ľahšie, aby sa trochu uvoľnil.

„Prisahám, že už ti poviem absolútne všetko, nevynechám ani najmenší detail,“ pustil sa do toho.

„To zas nebude nutné,“ rozosmiala som sa. Konečne sa prestal tváriť akoby ho vyšetrovali z vraždy a konverzácia sa na chvíľu uvoľnila tiež. Na chvíľu.

„A keď sme pri tajomstvách, čo tie tvoje bozkávacie skúsenosti?“

„Jake, nič ti nepoviem,“ zamietla som. Samozrejme na mňa vytiahol môj sľub. „To som klamala,“ priznala som. Jacob naoko sklopil hlavu.

„Tak to aby sme zmenili tému,“ poznamenal sklamane.

„Môžeš mi porozprávať o tvojich skúsenostiach,“ doberala som si. Chcela som, aby pochopil, aké to je a nehneval sa, že mu niečo také nepoviem. Jacob pozrel na mňa. Nemohla som si nevšimnúť, ako mu pohľad pomaly skĺzol na moje pery.

„Ja som dokonalý začiatočník,“ povedal. V jeho tóne a farbe hlasu bolo odrazu niečo, čo ma naľakalo. Znelo to tak zvláštne, že ma to dokonca mierne priťahovalo. Rýchlo som sa postavila a prešla do kuchyne. Povedala som mu, že som zabudla uvariť Charliemu večeru. Jacob sa zasmial a postavil sa za mňa, keď som rýchlo vyťahovala hrnce.

„Betts,“ začal, keď som si udrela v náhlivosti do zasadrovanej ruky. „Charlie jedol u nás a už je dávno noc,“ prezradil mi. Postavil sa za mňa bližšie a chytil moje ruky do svojich. Telom mi prešla triaška a ja som sa mykla, akoby som dostala zásah elektrickým prúdom.

„Jake,“ hlesla som a hlúpo som sa odťahovala. Lenže hlavu som si pritom tvrdo udrela do nástennej skrinky. „Au,“ zaúpela som. Jacob ma síce pustil, ale hneď na to ku mne pristúpil a chytil mi hlavu, pozrel sa na to miesto, ktoré som si udrela.

„Betta, ja žasnem! Gratulujem, krvácaš!“ komentoval ironicky. Zdvihla som hlavu, celá červená v tvári od námahy. Hlava ma bolela akoby som v nej mala črep a miesto úderu ma štípalo. Napokon aj ja som ucítila ten nepríjemný pocit, keď mi krv pomaličky brázdila medzi vlasmi. Načiahla som sa automaticky za ranou, ale Jacob moju ruku zachytil.

„Je ti zle?“ vyhŕkol, keď sa mi pozrel do tváre. Nečakal na odpoveď, pritiahol od stola stoličku a posadil ma na ňu.

V tom momente, ako som ochotne klesla na sedadlo, cvakla kľučka na dverách. Bella vklopkala na opätkoch dnu a za ruku držala Edwarda. Milo sa na nás usmiala a potom sa spýtala, čo sa stalo.

„Len som si udrela...“ zamrmlala som, ale odmlčala som sa. Edward sa totiž prudko pohol, prenikavo na mňa zazeral, až ma striaslo, a potom si zaboril tvár do Belliných vlasov. Zostal nehybne stáť. Bella sa na neho začudovane pozrela a očividne premietala. Jacob mi silno zovrel rameno, vtedy Bella pohodila hlavou a vytreštila oči, zachvela sa.

„Fuj,“ zakňučala a zrazu sa jej nekontrolovane prekrútili oči. Bolo vidieť iba bielka. Zapchala si nos a nedýchala, takže konečne ucítila krv. Pramienok z nej mi pomaly pretiekol po pokožke vlasov a stekal mi po krku. Dotkla som sa prstami toho miesta. Miestnosťou zaznel zvláštny, trasľavý a zúrivý zvuk. Zavrčanie. Jacob mnou trhol a ťahal ma preč, a ja som si s hrozným pocitom uvedomila, že to zavrčanie sa vydralo z úst Edwardovi.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 20. kapitola:

 1
25.01.2012 [21:04]

Elis1Victoria1Halejj

7. love
03.08.2011 [18:59]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

6.
Smazat | Upravit | 01.08.2011 [19:03]

Ahoj, pepáč, že som Ti nedala komentár aj k minulej kapitole, ale akosi mi ušla a prečítala som si ju až teraz. Táto kapitola je super, som zvedavá, ako to dopadne s Edwardom, preto veľmi prosím, rýchlo ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. luis
01.08.2011 [14:01]

Skvělá kapitola Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon já snad odpadnu, takhle nás napínat Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. ema
01.08.2011 [13:22]

Emoticon Emoticon Emoticon

3. Zdenuše
01.08.2011 [10:26]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kajuš
01.08.2011 [10:09]

Emoticon Emoticon Emoticon

01.08.2011 [9:51]

ada1987 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!