Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Twins - 13. kapitola

wallpaperbyjitule


Twins - 13. kapitolaNasledujúca kapitola je trochu kratšia. Prosím o komentáre... Dúfam, že je všetko jasné a pochopiteľné, ak nie, tak isto píšte. Ďakujem. :-)

Uvedomila som si, ako zle sa cítim. Telom mi prelietavala jedna triaška za druhou. Chlad, ktorý sálal zo zeme a strach, ktorý akoby sa zhustil okolo nás, boli najvýraznejšie aspekty. Tŕpla som na zemi a zožierala sa výčitkami. Kiežby som sem nikdy nechcela ísť. Nechala by som Bellu a nevedela by som o ničom. Možno by to tak bolo lepšie. Teraz som na tom nebola o nič lepšie. Bolo mi jasné, že jej nijak pomôcť nemôžem. Nezostáva mi nič iné, len pozerať sa, aj keby sa moje predtuchy vyplnili. Chcelo sa mi kričať zúfalstvom, ktoré ma pohltilo. V duchu som si opakovala prosby, akoby som sa modlila. Prosíkala som, aby všetko dobre dopadlo. Vlastne, prvý raz som mala možnosť uvedomiť si, ako mi na Belle záleží. Bola to pradsa moja sestra. Slzy ma štípali v očiach a po chvíli mi došlo, že do mňa Jacob silno štuchol.

„Au, čo robíš?“ šepla som ledva počuteľne.

„Vravím ti, poď. Vypadneme,“ ozval sa jeho dospievajúci hlas trasľavo. A to aj napriek šepotu, na ktorý ho znížil. Pozrela som smutne na prapodivnú scenériu pred sebou. Edward si našiel chvíľku a svojou neľudskou, nepochopiteľnou rýchlosťou bežal presne k miestu, kde stála Bella. Zabrzdil tesne pred ňou. Neveriacky som študovala jej pokojný, jemný výraz, keď sa ho vôbec nezľakla. Natiahol k nej ruku a pohladil ju po líci, pritom sa jeho pery pohli, asi jej niečo povedal. Sledovala som aj, ako mu odpovedala a snažila som sa vymaniť z toho, čo z ich stretu sálalo. Bola to láska, ochrana, pokoj. O čo tu ide? Keď sú to upíri, prečo si Bellu hýčkajú? Možno je to len pasca. A ona sa svojou naivitou dostala tak ďaleko, že nie je cesty späť. Logicky, je tu sedem upírov, praďaleko od civilizácie... perfektné miesto na vraždu.

Jacob ma silno zaťahal za bundu. Nahnevane sa na mňa pozeral. Ale ja som cítila, že intímna chvíľka medzi Bellou a tým netvorom čoskoro pominie. Nemôže byť skutočná, to nesedí. To druhé sedí oveľa lepšie. Ukázala som mu ukazovák a otočila sa späť k scénke ako vystrihnutej z Rómea a Júlie. Ale sekundu na to, ako som napäla všetky zmysli a čakala istý zvrat, Edward stuhol a zvraštil čelo. Myslela som, že je to predzvesť všetkého zlého, čo očakávam. Ale potom otočil hlavu celkom naším smerom. Ako keby presne vedel, kde sme. Zhlboka sa nosom nadýchol, a zamračil sa. Jeho pery sa pohli, ja som nepočula vôbec nič, ale ako hodinky na neho reagoval doktor. Otočil k nemu hlavu a keď uzrel synov výraz, ocitol sa behom sekundy hneď vedľa neho. Edward mu niečo povedal a on zdvihol hlavu a zhlboka nasal okolitý vzduch. A doktorov zrak, rovnako ako Edwardov, otočil sa presne na to miesto, kde sme sa nachádzali. Edward mu ani hlavou nekývol na daný smer, je to náhoda? Naraz ma striaslo väčšmi ako kedy predtým. Ruky sa mi začali triasť, automaticky som stisla Jacobovu ruku, ktorú nechal položenú na mne. Ťažko sa mi dýchalo. Ledva som vnímala, že sa Bella vymotala z jeho zovretia a zvedavo pozerala na jedného aj druhého, niečo sa ich pýtala. Celá rodina na chvíľu otočila hlavy a všetci pozreli naším smerom. Boli od seba aj pól dĺžky ihriska, ale ako keby počuli... došlo mi to celé naraz. Ako keď zo sekundy na sekundy spŕchne silný dážď, dopadlo mi to všetko do hlavy. Keď sú upíri, a ja myslím, že sú, určite majú nejaké špeciálne schopnosti. Draculu som mala prelúskaného, ale títo ani nevyzerali ako on, ale možno mali niečo spoločné. „Veď ani upíri nemajú vraj existovať, haló! Kde to som?!“ kričalo moje vnútro.

Než som si stihla uvedomiť, do akého nebezpečenstva som nás stihla uvrhnúť, stalo sa niečo iné. Edward ako prvý zo všetkých, nevedno prečo, zmenil výraz. Pozeral na malú Alice, ktorá tak isto stratila záujem o bod, na ktorom sme sa nachádzali. Ona hľadela do prázdna bez výrazu tváre a on pozeral na ňu. Jeho tvár mierne odokrývala jednoznačné emócie. Prekvapenie, zúrivosť, strach a napokon zostal vo veľkom nepokoji, keď sa ne neho Alice otočila.

„Prestaňte, prichádzajú, za nedlho ich aj ucítime, idú zo severu, po smere vetra,“ zavolala tak, že som ju počula. Prišlo mi to čudné, že zrazu kričí, keď sa očividne počujú aj bez toho. Možno, že to patrilo aj nám, napadlo ma. Edward prikývol a sledoval ako jediný náš bod. Že by prikývol mne? Že by vedel, ako premýšľam? A znovu, jeho hlava sa jemne naklonila na znak súhlasu. Zalapala som po dychu. Bolo to zvrátené a ešte viac strašidelné.

Všimla som si, ako sa všetko razom zmenilo. Vedeli o nás, to som si bola istá. Ale my sme už neboli dôležití. Nech prichádzal ktokoľvek, bol to väčší páv ako my. Mali sme prestať. Máme zostať na mieste?

„Kde je sever?“ zašepkala som Jacobovi. Môj hlas... ako keby ani nebol môj. Jake ukázal pred seba roztrasenou rukou.
Ak je sever tam a vietor fúka tadiaľto, neucítia nás, ako povedala Alice. Sme proti vetru. A oni prídu práve odtiaľ. Takže radšej zostaneme nehybní. Jacob vedľa mňa premietal. Vysvetlila som mu šeptom, ako to vidím ja. Zničene prikývol. Som si istá, že takisto ľutuje to, že sme sa sem vôbec odvážili prísť.

Všetci pred nami stáli ako v nejakom útvare. Bella sa bezradne obzerala, bola zmätená a minimálne tak nervózna ako ja. Bála sa. Bezcieľne blúdila pohľadom do stromov v našom širokom okolí, akoby sa snažila nájsť to miesto, na ktorom spočinuli zraky ostatných s takou jednoduchosťou. Edward ju tisol k sebe, bol jej nablízku ako nejaký osobný strážca. Nedočkavo, ale zároveň bojazlivo, som čakala tých pár minút. Vtedy akoby sa na čistinke rozľahlo ticho, hoci som ich aj tak nepočula, len som videla, že sa šepotom radia.
Z druhej strany - presne oproti nám sa z lesa vynorili tri vysoké postavy. Musela som sa posunúť, aby som na ne videla. Dvoch z troch sa mi podarilo na chvíľu zazrieť medzi radom Cullenovcov. Muža a ženu. Muž s tmavými vlasmi bol popredu, ako vodca skupiny. Prvý prehovoril, nemala som šancu ich počuť. Žena po jeho ľavici bola vysoká, červenovlasá a žalostne krásna. Všetci rovnako bledí, takže všetci boli upíri. Jacob začal prerývane dýchať. Stisla som mu ruku, ktorú som mu stále držala vo svojej dlani. Pomaly zdvihol hlavu a prázdnym, zničeným pohľadom mi pozeral do očí. Chcela som sa mu ospravedlniť, ale vedela som, že to mu nepomôže. Prejavila som mu pohľadom všetku ľútosť, ktorú som dokázala a on po chvíli zničene otočil hlavu.

Tí pred nami sa zatiaľ na niečom dohovorili. Cullenovská defenzíva sa rozpadla a ja som uvidela aj tretiu postavu. Bol to muž so svetlými vlasmi a lačným výrazom. Hladnými očami sa díval presne na moju sestru. Tú Edward ťahal preč. Prezerala som si zvláštne oblečenie, ktoré títo traja mali na sebe. Kúsky absolútne iritujúce jeden druhý, šaty staré, zničené, čísla, ktoré sa ich reálnej veľkosti ani z diaľky nepodobali. Žena mala na sebe aj mužské šaty a celkovo vyzerali neusporiadaní, chudobní, stratení. Zvláštne bolo, že im to na kráse a pôvabe neuberalo ani o piaď. Akýkoľvek človek by bol na smiech, prípadne poľutovanie, ale na nich táto obyčajná vec nepôsobila. Premietala som nad tým, čo vlastne sú, ako to funguje. Vtedy sa zdvihol teplý, silný vánok a zadul mi zozadu do vlasov. Tie sa zdvihli a poletovali vzduchom. Rýchlo som si ich pricapila rukami k hlave, aby nepútali pozornosť. Keď som roztrasená pozrela na scénku, aby som skontrolovala, či si to niekto nevšimol, karta sa obrátila. Bellu nebolo vôbec vidieť, spoznala som len jej botasky, okolo nej všetci Cullenovci, v zvláštnej útočnej pozícií. Pripomínali väčšmi divé vlky než ľudí. A ich traja hostia v oveľa nestabilnejších, vystupňovanejších pozíciách zúrili a vrčali. Išli po Belle. Čo mi zostáva? Nesmiem sa ani pohnúť, aj tak som tam márna. Ale okolo Belly bolo viac upírov, mala lepšie číslo. Len som dúfala, že toto nie je boj o obed, ale ochrana mojej hlúpej sestry. Bezmocne sledovať takúto situáciu, to bolo to najhoršie, čo sa mi kedy stalo. Premýšľala som, čo by urobil ocko na mojom mieste. Vytiahol by služobnú pušku a snažil sa ich zastaviť? Zľakli by sa ho, ak by mal zbraň?
Všetko naoko vyhrotené sa dalo do zdanlivého poriadku. Pár slov, ktoré si vymenili a už sa oba davy rozpustili. Trojica sa pohla preč, zlostne sa obzerajúc na svoj očividne vytúžený cieľ. Edward vliekol Bellu preč a trojica zmizla v lese. Strach ma otupil na dosť dlho. Teraz sú preč tí najhorší. Kam sa tak ženie s Bellou?!

Postavila som sa a zase sa šmykla na svahu. Vyliezla som po štyroch a v úmysle rozbehnúť sa naprieč čistinkou, dobehnúť Bellu a dostať ju domov, do bezpečia, som zdvihla hlavu k svojmu cieľu. Ale srdce mi vynechalo dva údery. Jacob zakričal, skočil po mne a stiahol ma pred blížiacim sa upírom, ktorého som si kvôli svojmu pádu nevšimla. Doktor Cullen bežal priamo k nám a stál nad nami behom chvíľky, ani sme sa nestihli pozbierať. Ležali sme na zemi a bez dychu si zblízka prezreli jeho dokonalú tvár.

„Choďte odtiaľto na územie Quilletov a zostaňte tam!“ prikázal pokojne.

„Bella,“ hlesla som. Na viac som sa nezmohla.

„Postaráme sa o to. Ochránime ju. Choďte, inak ohrozíte aj seba,“ zaznel jeho pokojný tón. Ako môže byť taký pokojný?

Ale kým ja som rozjímala nad nezrozumiteľnosťou, ktorú celý tento zážitok dával, Jacob sa spamätal. Vyskočil na nohy, vytiahol ma za ruku a nehľadiac na nič, vliekol ma preč, odkiaľ sme prišli. Prvých pár krokov som nestihla, vtedy ma Jacob schytil, podvihol a kráčal ďalej aj so mnou. Spamätala som sa, otáčajúc sa za trpezlivým doktorom som bola vlečená, kráčala som cez kamene spolu s Jakeom. Po minúte sa doktor otočil a zmizol mi z dohľadu.
Venovala som sa ceste. Nemala som čas riešiť ťažký dych, boľavé nohy, aj keď som dva razy zle stúpila a vytkla si členok. Ďalej som na ňu stúpala a nezastavovala sa. Zdalo sa mi, že sme cestu zvládli za oveľa kratší čas. Celá doškriabaná od konárov som vzhliadla a zbadala som lesklú strechu džípu. Pískla som a Jacob pozrel pred seba. Chytili sme sa za ruky a ako rýchlo sme vládali, bežali sme. Napriek bolesti, napriek zlému terénu, pichaniu v boku a únave, psychickej aj fyzickej, bežali sme a rovno nasadli do džípu. Jacob auto zamkol, naštartoval a rútil sa preč sto kilometrovou rýchlosťou hneď, ako mu ju ručička tachometra dosiahla.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Twins - 13. kapitola:

 1
5.
Smazat | Upravit | 22.07.2011 [21:30]

Nemám slov, som zvedavá, ako to dopadne, prosím, rýchlo ďalšiu kapitolu Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. ema
22.07.2011 [21:03]

hm, a čo teraz? Emoticon pruser az na brvno!

3. lulu
22.07.2011 [12:48]

Emoticon Emoticon Emoticon a teraz začne zábava! Emoticon Emoticon

22.07.2011 [9:28]

ada1987waw! parada! Emoticon

1. Andysek
22.07.2011 [8:16]

Super :-)

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!