Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Túžba 24

15.04.2010 (21:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2155×

„Čo mám spraviť, aby si sa na mňa nehnevala?“ opýtal sa znovu a ja som sa zamračila. Mala som chuť mu povedať veľa vecí typu rozíď sa so Sam, ale teraz som mu mala sto chutí povedať, nech odíde a nech sa nevracia. Nervózne som sa na neho pozrela a rozmýšľala.

„Ja naozaj neviem, Edward,“ zakňučala som zúfalo a rozmýšľala aká ľahká a zároveň ťažká táto otázka je.  Prvýkrát som sa cítila v Edwardovej prítomnosti nepríjemne. Nie kvôli jeho pohľadu, ktorým ma neustále prepaľoval, ale kvôli tomu, že som sa prvýkrát cítila bezmocná.

„Asi ti Sam nie je moc sympatická,“ skonštatoval so smiechom a prstom prechádzal po povrchu pohára.

„Podľa čoho si to usúdil?“ spýtala som sa ho ironicky, čím sa jeho úsmev na tvári ešte zväčšil. Zlato zavrtel hlavou a zvedavo na mňa pozrel.

„No, dá sa povedať že som dosť všímavý človek,“ začal a ja som nad jeho odpoveďou pozdvihla obočie a čakala čo z neho ešte vylezie.

„A keď ty niekoho nemáš rada, tak to je poriadna nenávisť. Poviem ti nechcel by som byť na jej mieste,“ doplnil a žmurkol na mňa. Cítila som, ako mi do tvári vstúpila červeň. Tvár som sklonila ku stolu a vložila si sústo špagiet do úst.

„Tak odpustené?“ spýtal sa znovu a ja som prudko zatrepala hlavou. Chlapec si myslí, že to bude mať ľahké.

„Nie tak rýchlo,“ upozornila som ho a on si znudene vzdychol. Opatrne som ho sledovala a pritom som prihlúplo usmievala nad Edwardom.

„Moc ľúbiš Sam?“ vyletelo zrazu zo mňa a ja som uvidela, ako ho tá otázka zaskočila. Hodnú chvíľu premýšľal a pritom sa mračil.

„Nie moc, ale trochu,“ zamrmlal s hlavou sklopenou k zemi.

„Povedal by som, že riadne dlho bola skôr náhrada,“ skonštatoval a znova sledoval moju reakciu.

„Náhrada za koho?“ spýtala som sa nechápavo a Edward pozdvihol  jedno obočie.

„Bože, Bella, veď som mal iba dve dievčatá,“ povedal. No jeho odpoveď mi nestačila.

Ruky som si založila na prsiach a škaredo na neho pozrela.

„Jasné, že za teba,“ zabrblal, keď už môj výraz začínal byť trochu strašidelný.

„A čo ty ako veľmi ľúbiš Ethana?“ položil mi tú istú otázku a netrpezlivo čakal.  Bolo mi jasné, že Edward mi ohľadom jeho citov k Sam povedal úplnú pravdu a bolo voči nemu nefér, keby som mu klamala. Ale pravda typu „no vieš, vlastne mi Ethan lezie na nervy“ zdala trošku prehnaná.

„No vieš ako to je... niekedy by som ho zabila a niekedy vyobjímala,“ vymyslela som rýchlo a uvidela ako sa Edward s úšklebkom na tvári na mňa pozerá. Zrazu sa zasmial a opatrne na mňa pozrel.

„No to mi pripomína moje city k tebe,“ zasmial sa a ja som očervenela. Zrazu vedľa mňa zavŕzgala stolička a ja som sledovala ako si Ethan vedľa mňa sadá. Pomaly som sa otočila na Edwarda, ktorý venoval pozornosť Sam, ktorá medzi tím zatiaľ prišla.

Celý čas som sledovala, ako Edward so Sam znechutene jedia ľudské jedlo a mala čo robiť aby som nevybuchla  smiechom.

„To bolo naozaj výborné,“ zahlásil Edward keď dojedol.

„Tak môžeš ešte zjesť moje,“ zasmiala som sa a strčila pred neho svoj tanier. Edward sa zatváril znechutene a s výhovorkou, že je prejedený ho odsunul spať ku mne.

Jediný Ethan sa tváril spokojne, ale na tvári mu bolo vidno, že je unavený.

„Nechceš spať dneska u mňa?“ spýtala som sa ho a po očku pozrela na Edwarda, ktorý potichu zavrčal.

„Jasné,“ povedal nadšene.

Potichu som sledovala ako Edward platí účet a celý čas má na tvári nesúhlasný výraz.

Všetci sme pomaly nasadli do auta a vybrali sa domov.

„Edward, požičiaš Ethanovi niečo na spanie, prosím?“ spýtala som sa ho nevinným hláskom a sledovala jeho výraz. Iba prikývol a ďalej sa venoval ceste.

Edward zaparkoval auto pred domom a všetci sme z neho vystúpili. Pomaly som sa ťahala k domu a už sa tešila kedy si dám horúcu sprchu, lebo som sa cítila vyčerpaná. Hneď som vybehla do izby a za mnou hneď vošiel Ethan, ktorý sa zvalil na môj gauč.

„Edward je v pohode chalan,“ skonštatoval a hlasno si zívol. Ja som mu iba prikývla a hodila po ňom vankúš s perinou.

„Dúfam, že nevstávaš príliš skoro,“ zasmiala som sa a on iba zavrtel hlavou. Zrazu do izby vošiel Edward a v rukách držal nejaké tričko a teplákmi.
„Malo by to byť tvojej veľkosti,“ povedal Edward a hodil to po ňom.

„Ale Bella, snáď nenecháš návštevu spať na gauči,“ povedal nechápavo a s pozdvihnutým obočím na mňa pozrel.

„Nie, Ethan bude spať pri mne,“ oznámila som mu a sledovala ako sa zamračil. Ethan sa zatváril nadšene a hneď aj s perinami sa mi nasáčkoval do postele. Edward rýchlo vyšiel z mojej izby.

„Keby som veľmi chrápal, tak do mňa buchni,“ upozornil ma Ethan a ja som prevrátila oči.

„Keď budeš chrápať tak ideš spať na chodbu!“ vyhrážala som sa mu a on iba sklopil oči.

„Idem do sprchy,“ oznámila som mu a vyšla z izby. Rýchlo som vbehla do kúpelky.

Nadšene som vliezla do sprchy a pustila vodu. Cítila som, ako sa mi uvoľňujú svaly. Milovala som ten pocit. Rýchlo som si ešte umyla hlavu a vyliezla zo sprchy, no keď som rukou šmátrala po uteráku, tak tam nebol. Vydesene som sa pozrela po celej kúpelke a stuhla. Úplne som zabudla, že som všetko prala. Jediný uterák v tejto miestnosti som na ruky, a ten bol aj tak extrémne malý. Potichu som si zanadávala a rozmýšľala čo budem robiť. Do svojej izby som prebehnúť nemohla kvôli Ethanovi. Rýchlo som schytila ten malý uterák a prikryla aspoň niečo. Zúfalo som rozmýšľala, no nič mi nenapadalo. Zrazu som počula na chodbe hlasy Edwarda a Sam. Podľa toho čo som počula, Sam odchádzala vybaviť si niečo a Edward ešte stále stál na chodbe. Keď ku mne doľahlo zaklapnutie vchodových dverí, tak som si vydýchla. Chcene nechcene som jemne pootvorila dvere a nakukla.

„Edward!“ sykla som na neho a on sa na mňa prekvapene pozrel. Keď pochopil v akej situácii som tak sa začal zákerne usmievať.

„Áno, Bella?“ spýtal sa provokatívne a prehrabol si vlasy.

„Donesieš mi prosím ťa uterák?“ spýtala som sa ho zúfalo. Najprv rozmýšľal, no nakoniec sa otočil a pomalým krokom išiel do mojej izby. V duchu som ďakovala bohu.

Po chvíli sa vrátil aj s uterákom v ruke.  Postavil sa pred dverami a s pozdvihnutým obočím sa na mňa usmieval.

„No dáš mi ho?“ spýtala som sa nasrato a jeho úsmev sa ešte viac rozšíril.

„Kúzelné slovíčko,“ povedal nevinne a tváril sa ako anjelik. Ja som cítila ako červenám od zlosti.

„Dáš mi konečne ten blbý uterák?!“ zasyčala som na neho nahnevane a on začal krútiť hlavou.

„No to nebolo ono,“ upozornil ma a prepaľoval ma pohľadom.

„Tak si pre neho poď,“ povedal zvodne a ja som si odfrkla.

„To určite,“ zamrmlala som.

„Ako chceš,“ mikol plecami a otočil sa na odchod. Zúfalo som sledovala, ako odchádza.

„Nemôžeš mi ho prosím ťa dať, Edward?“ spýtala som sa najmilšie ako som vedela a sledovala ako sa Edward s nechápavým výrazom otočil späť ku mne.

„A čo z toho budem mať ja?“ spýtal sa ma s prižmúrenými očami.

„Dobrý pocit?“ povedala som a nevinne sa usmiala. Edward prevrátil oči a položil ten uterák na zem tak aby som na neho nedočiahla. Pokojne si sadol na zem a oprel sa o stenu.

„Ja mám čas,“ povedal mi s úsmevom. Falošne som sa na neho usmiala. Však čo tím stratím, veď predsa nič nové neuvidí. Rýchlo som vybehla z kúpelne a uvidela ako sa Edward víťazne usmial, a pri pohľade na mňa mu sčernely oči. Rýchlo som schmatla uterák a keď som bežala okolo neho tak som mu po tom jeho nádhernom ksichtíku  s tím uterákom riadne pleskla. Nečakala som na jeho reakciu, vedela som, že ho to bude bolieť. Iba som sa rýchlo zabalila do uteráku a s úsmevu vstúpila do mojej izby. Ethan už ležal v posteli a tvrdo spal. Rýchlo som sa obliekla do pyžama a ľahla si na posteľ. Ešte chvíľu som rozmýšľala, no potom som si ľahla na Ethanovu hruď a zaborila do nej hlavu. Unavene som sa usmiala, pretože som z jeho trička cítila Edwardovu vôňu.  Je to proste môj Eďoúchylák.

----------------------------------------------------------------------------

Páčil sa vám tento diel? Hlavne prosím o komenty, ktoré vždy povzbudia v písaní. Ďakujem

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Túžba 24: