Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Toho treba zabiť! - Prológ a 1. kapitola

Toho treba zabiť! - Prológ a 1. kapitolaMáme tu ďalšiu spolu-autorskú poviedku. Aj keď je Anji češka, rozhodli sme sa, že bude celá písaná v slovenčine. Aj vám sa stalo, že ste si zo svojím susedom nesadli? Určite, minimálne s tým dočasným. Bella sa vracia na miesto, ktoré tak miluje, až na neznesiteľného suseda Edwarda.

 

Prológ:

 

Sedela som v starej lavici a snažila sa nevšímať si nič okolo seba. Práve sme mali výtvarnú, mali sme kresliť nejakú misu s ovocím. Snažila som sa najviac, ako sa mi dalo. Chcela som, aby som to mala pekné, pretože kreslenie mi veľmi nešlo a nechcela som dostať zlú známku.

S úsmevom som sa na svoju dokončenú prácu pozrela. Nemohla som sa na ňu vynadívať. Určite to nebola najlepšia práca v triede, ani jedna z tých lepších. Ale pre mňa bola nádherná. Bola som na seba hrdá, pretože toto bol zatiaľ môj najkrajší výkres. Učiteľka, ktorá prechádzala medzi lavicami sa u mňa zastavila, jemne ma pohladila po vlasoch a usmiala sa.

Hneď som vedela, že sa mi to naozaj podarilo. Radostne som tleskla a smiala sa ako slniečko. Zrazu sa po mojej lavici rozliala špinavá voda a úplne mi zničila moju prácu. Všetky farby sa zlievali do kopy a papier bol celý premočený. Najskôr som na to nechápavo pozerala, a potom som zdvihla hlavu k vinníkovi toho zlodejstva. Pozerala som do tváre s pokriveným úsmevom. Pyšne sa pozeral na to, čo práve zavinil.

Zatla som pästičky a zdvihla sa zo stoličky, aby som mu pozerala do tých jeho hnusne zelených očí, ktoré som nenávidela od prvého naschválu čo mi urobil.

„Ty... Ty...!" Cedila som cez zatnuté zuby a on sa na mňa len posmešne pozeral. Vždy som dúfala, že to aspoň raz spravil nechtiac, ale ten povrchný pohľad mi vždy pripomenul, že to sa nikdy nestane. Ani keby prasce lietali. Otočila som sa na päte a mierila si to k jeho lavici, na ktorej ležal jeho výkres. Mal ho už skoro hotový, ale ja som zahodila za chrbát výčitky svedomia. To má za to! Vzala som papier do rúk a roztrhala ho na malé kúsky. Pozrela som sa na neho víťazným pohľadom a sledovala jeho čím ďalej červenšiu tvár. Rozbehol sa za mnou a ja som sa rozutekala k pani učiteľke. Schovala som sa za ňu a so slzičkami v očiach som naňho vrhla obviňujúci pohľad.


„Čo sa Ti stalo, Bella?" Spýtala sa starostlivo a čupla si ku mne.
Edward mi zničil výkres. Polial mi ho špinavou vodou z farbičiek." požalovala som sa a nechala stiecť jednu slzičku. Pozrela sa na Edwarda stojaceho kúsok za mnou, ako ma prepaľuje nenávistným pohľadom sľubujúcim pomstu.


„Edward, prečo si to urobil?" spýtala sa ho káravým hlasom.
„Ja som to neurobil naschvál! Zakopol som!" bránil sa, ale kútik jeho úst mimovoľne vystrelil nahor. Učiteľka si to všimla a došlo jej, že klame.
„Dostaneš poznámku, dones mi žiacku knižku!" prikázala mu a prísne sa na neho pozrala. Edward len zalapal po dychu a otočil pohľad na mňa. Ja som sa víťazne usmievala a vyplazila na neho jazyk. Naštvane ma pozoroval, ale učiteľku nakoniec poslúchol.


T
ýmto to samozrejme neskončilo. Vždy našiel niečo, čo ma nahnevalo a ja som mala potrebu mu to vrátiť. Aj keď myslím, že ani jeden z nás nevedel, prečo sme to vlastne robili. Ale nepotrebovala som dvôvod. To on vždy začal! To on mi zakaždým spravil nejaký naschvál. V hlave sa mi ihneď zjavili obrazce ako ma ťahá za vrkoče. Potkýna ma a potom sa na tom smeje. Všetky tie jogurty, ktoré mi vylial do tašky, a stratené farbičky a...

 

1. kapitola

 

„Za pár minút pristaneme!" prebudil ma z premýšľania hlas jednej z letušiek.
Nevedela som sa dočkať, kedy uvidím náš dom. Zaujímalo by ma ako teraz všetci moji bývalí spolužiaci vyzerajú. Napríklad taká Jessica, Angela, alebo Mike. Pri spomienke na ne som sa usmiala. Pery sa mi zmenili na úškrn v okamihu, keď som si spomenula na Edwarda. Dúfam, že sa tiež odsťahoval a najlepšie niekam na Antarktídu.

Edward Mason bol ten najprotivnější, najrozmaznanejší a tiež najzákernejší chlapec, čo som kedy stretla. No nebudem predstierať, že ja som bola anjelik, pretože to by som Vám klamala. Ale keď sa na to pozriem s odstupom času, tak za všetko mohol on! Ach, tak mi to všetko chýbalo. Nikdy som nebola zmierená s naším odsťahovaním s môjho detského kráľovstva.

Sedela som ako na tŕni a nevedela som sa dočkať, kedy už uvidím náš domček. Vzali sme si kufre a sadli do nejakého polorozpadnutého Taxíku. Ale vždy lepšie, ako ísť pešo. Nevedela som vydržať sedieť na jednom mieste, každá minúta bola pre mňa večnosťou. Odratávala som sekundy, keď v tom... Taxikár zastavil. Hneď som sa vyškriabala z auta a ostala stáť vo dverách. Je to tak nádherné. Je to presne ako za starých dobrých čias.

 

Shrnutie poviedok Anji

Shrnutie poviedok voldy

 



Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!