Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » To je tvoja vina! - Prológ

19.07.2011 (15:00) • tapta • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1369×

To je tvoja vina!

Prológ

Bella

Nemôžem tomu uveriť, že som sa na niečo také vôbec dala, ale čo by som neurobila pre svoju maminu, ktorú zbožňujem najviac na svete. Rozhodla som sa, že sa presťahujem k svojmu biologickému otcovi, ktorého som naposledy videla, keď som mala desať rokov. Samozrejme, že sme si písali, volali a podobne, ale aj tak to nie je nič extra. Keď si pomyslím, že sa teoreticky sťahujem k človeku, ktorého ani veľmi dobre nepoznám a dokonca do mestečka, kde neustále prší, tak to nie je žiadna sláva, pre ktorú by som mohla vyskakovať dva metre do vzduchu.

Pred niekoľkými hodinami som sa rozlúčila s maminou a aj s jej priateľom, ktorý sa z časti, no priznajme sa z veľkej časti, podieľal na tom, že sa sťahujem k Charliemu - tak sa volá môj biologický otec. Keby si moja mama nenašla priateľa, ktorý hrá v druhej lige bejzbal, tak sa nesťahujem, ale teraz sa opaľujem na slniečku, aj keď by mi to veľmi nepomohlo, lebo sa nikdy neopálim do hneda, ale o tom už môžem len snívať. Ale niečo si musím priznať, že to bol môj nápad, takže by som sa mohla začať sťažovať sama na seba. Hlavne musím myslieť na to, že som to urobila pre osobu, ktorá je môjmu srdcu najbližšia. Bolo to hlavne preto, že som sa už nemohla pozerať ako trpí, tak som sa rozhodla pre sebaobetovanie a sťahovanie.

 O pár hodín neskôr

Ležala som na svojej staronovej posteli a premýšľala o stretnutí s Charliem. Vyšla som s lietadla a pozerala sa okolo seba, či ho neuvidím, alebo či ho vôbec spoznám, ale z fotiek by som to mohla zvládnuť. Ako som predpokladala, že to nebolo ani také ťažké a ešte k tomu mi to uľahčil tým, že bol v policajnej uniforme. Charlie je šerif v mestečku Forks, kde sa práve sťahujem.

Počula som, ako mi zaškŕkalo v žalúdku a to ma prebralo z môjho zamyslenia. Postavila som sa z postele, otvorila dvere a zišla dole po schodoch. Rozmýšľala som nad tým, čo si urobím na večeru a aj Charliemu. Stála som pred chladničkou, ktorú som otvorila. Prekvapilo ma, že som tam nič nenašla. A to myslím vážne. Jediné, čo som tam videla, boli vajíčka, pivá a nejaké to mlieko, ktoré snáď nie je po záruke. Pozrela som sa aj do mrazničky, kde boli samé ryby. Otvorila som aj poličku, ktorá bola nad chladničkou a uvidela som tam ovsené vločky. Aspoň niečo, povedala som nahlas a povzdychla si. Neviem si predstaviť, čo celú dobu Charlie jedol, ale nevyzerá to tu, ako keby si niečo varil.

Pozrela som sa na bok a uvidela som tam štyri krabice na pizzu. Tak a záhada je vyriešená. Rozhodla som sa, že pokiaľ sa Charlie vráti s práce pôjdem nakúpiť. Po ceste, keď som tu šla som uvidela obchod s potravinami. Dúfam, že ešte bude otvorený. Rozhodla som sa, že pred odchodom do obchodu sa aspoň najem z tých ovsených vločiek. Trvalo mi to približne desať minút a už som stála na chodbe a prezúvala sa. Zobrala som si na seba bundu a ešte kľúče, aby som zamkla. Viem, že tu nie je nejaká veľká pravdepodobnosť, že okradnú šerifa a ešte k tomu v tomto mestečku, kde sa pomaly každý s každým pozná, ale predsa len pre istotu. Nechcela by som, aby nás hneď prvý deň okradli kvôli mne. Neurobila by som si uňho nejakú extra vizitku.

Tak som zamkla dom a rýchlo z neho vybehla. Nechcela som zmoknúť a vonku to vyzeralo, že sa dážď pustí každú chvíľu. Rozmýšľala som odkiaľ mám ísť. Pozerala som sa dookola, že či uvidím niečo povedomé. Nakoniec sa to aj podarilo a obchod som našla. Nakúpila som všetko potrebné, aby som dokázala uvariť aspoň pár jedál. Musím povedať Charliemu, aby sme niekedy teraz zašli do nejakého supermarketu a poriadne nakúpili.

O dva dni

Stála som pred zrkadlom asi dvadsať sekúnd a zhodnotila som, že už môžem ísť do školy. Môj prvý deň v novej škole. Určite tu budem nejaká atrakcia. Radšej som už na to ani nemyslela a rozhodla sa už ísť, lebo prídem neskoro. Vyšla som z domu, zamkla ho a nasadla do môjho nového autíčka. No, skôr do starého, ale mne sa strašne páči.

Určite si budeme rozumieť, zašeptala som do vetra a zasmiala sa. Určite už začínam blázniť a to som tu len niekoľko dní. Nechcem si ani pomyslieť, čo to bude o mesiac, alebo o taký rok.

Radšej som už ani nepremýšľala a naštartovala svoje červené auto. Znie to tak skvele. Ja mám vlastné auto. Cesta netrvala ani dlho. Bolo to asi tak dvadsať minút. Zaparkovala som vedľa nejakého strieborného Volva. Celé parkovisko bolo preplnené ľuďmi. Nechcela som vystúpiť zo svojho auta, ale na výber som nemala. Ani nie za minútu som stála na vlastných nohách a snažila sa vyhýbať zvedavým pohľadom, ale nejako sa mi to nedarilo. Párkrát som počula svoje meno, ale nedala som to nijak najavo. Bolo to ešte horšie, ako som si myslela, a to som nečakala nič slávne, ale ten neskutočný záujem o moju osobu mi už dosť lezie na nervy, a to neskončil ešte ani prvý deň, čo som v škole.

Čo som komu urobila? položila som si v hlave otázku, na ktorú som nemala odpoveď. Len nech už tento deň skončí! Nič iné si ani neprajem.

Vošla som konečne do školy a mierila si to do kancelárie, kde si mám ísť po rozvrh a nejaké papiere. Vstúpila som tam. Za stolom sedela staršia pani, ktorá sa na mňa usmiala, keď ma zbadala.

„Dobré ráno. Som nová študentka - Bella Swan. Prišla som si po rozvrh a aj po nejaké papiere, ktoré majú podpísať profesori," povedala som.

„Dobré ráno. Samozrejme, tak tu máte potrebné dokumenty. A pozdravujte aj svojho otca," povedala mi.

Vyšla som z kancelárie a pozrela sa na rozvrh. Prvú hodinu mám literatúru. Hodina začína o sedem minút a ani neviem, kde je učebňa, kde mám ísť. Bolo by rozumné sa opýtať, kde je. Ale to som nemusela ani robiť, lebo sa mi prihovoril nejaký chlapec.

„Ahoj, ja som Erik. Keby si potrebovala nejakú pomoc, tak len povedz. Určite sa tu ešte nevyznáš, tak ťa môžem zaviesť na tvoju prvú hodinu, keby si chcela," usmial sa a čakal na odpoveď.

„To by som ti bola vďačná," vyslovila som len.

Povedala som mu, že mám teraz literatúru. Zaviedol ma tam a on odišiel na svoju hodinu, ktorá bola len o dve triedy ďalej. Prešli už tak niekoľko vyučovacích hodín a ja mám ešte obed a biológiu. Na obed sa mi vôbec nechcelo ísť, tak som vyšla na parkovisko - nadýchať sa čerstvého vzduchu a v aute mám ešte nejakú tu tyčinku, ktorú som chcela zjesť na raňajky, ale nejako to nevyšlo. Vyšla som zo školy na parkovisko, aj keď neviem, či sa to tu smie, ale niekedy risk je zisk, ako hovorí moja mamina. Prišla som k svojmu autu a chcela som otvoriť dvere, keď ma niečo studené chytilo okolo pásu.

„Prepáč mi to, ale ja to už nevydržím," povedal anjelský hlas.

Niečo sa mi zabodlo do krku. Bolelo to. Chcela som kričať, ale niekto mi rukou zapchal ústa. Chcela som sa dostať zo studeného zovretia, ale nemohla som. Cítila som, ako mi zlomil pravú ruku. Po tvári mi začali stekať slzy. Cítila som neznesiteľnú bolesť, ktorá sa mi zdala, že sa stupňuje. Zrazu som začula hlasy. Moje telo už nebolo v zovretí, ale bolesť aj tak neustupovala, ale práve naopak. Nič som už nevnímala iba obrovský oheň, ktorý sa mi šíril celým telom. Spaľovalo to každučkú časť môjho tela. Je toto peklo? Vyslobodím sa odtiaľ niekedy? Už keď som dúfala, že to nemôže byť horšie, tak bolo. Nevedela som, ako je to možné. Môže to byť ešte horšie? Tejto odpovedi som sa bála, ale o pár chvíľ na to som sa dozvedela, že to možné je. Prosím, prosím, nech to už prestane!

Autor: tapta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek To je tvoja vina! - Prológ: