Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 19. kapitola + Epilóg

Tiene mojej minulosti - 19. kapitola + EpilógTak a je tu posledná časť! Dozviete sa, ako skončil súboj, kto prežil a kto navždy odišiel zo scény. Dúfam, že sa vám táto poviedka páčila a očakávam, že vyjadríte svoje názory. LuMo12

Pohľad Alice

Ostré kovové škrípanie sa nieslo široko-ďaleko. Bolo ich celkom sedem, ale všetko čerství novorodení, nevycvičení, poháňaní svojimi divokými pudmi. Neovládateľní.

Jasper vyskočil a strhol zo mňa neodbytného upíra, ktorý sa na mňa zvesil a jediným pohybom mu odtrhol hlavu. Vďačne som naňho pozrela, ale to už musel zápasiť s druhým. Teraz som pre zmenu pomohla ja jemu. No aj bez týchto dvoch tu ešte stále zostávalo dosť bojaschopných.

Moja myseľ bola odrazu zamestnaná víziou – Victoria vystopovala Edwarda s Bellou. Nie, nechcem vidieť, ako to dopadne! Nechcem vidieť, že prehrávajú. Nie, kým sa tomu dá zabrániť.

Pustila som sa do boja s novou vervou, čo najrýchlejšie sa zbaviť útočníkov. Ostatní boli plne zamestnaní bojom, celá moja rodina zápasila.

„Edward nás potrebuje,“ zvolala som na nich. „Bola to pasca.“ Títo úbohí novorodení nemali nijaký výcvik a bolo jednoduché rozprášiť ich.

„Alice, čo sa stalo?“ spýtal sa ma Carlisle, hneď ako sme sa postarali o posledného úbohého novorodenca – hračku a vojaka Victorie.

„Emmett, Jasper, Rosalie,“ zavolala som. „Postarajte sa tu o to. Carlisle, Esme, poďte rýchlo so mnou.“

Nečakala som, kým mi odpovedia, ale rozbehla som sa za vôňou svojho brata a Belly. „Za tým celým bola ona. Poslala na nás tých novorodených a odlákala tak pozornosť. Neviem, či prídeme včas...“ vysvetľovala som im za behu.

Ako som utekala, neustále sa mi zjavovali vízie – Edward prehráva. Videla som, ako neustále odráža ich útoky, znova a znova. Zakaždým sa vízia končila rovnako. Musím svojho brata zachrániť, nech ma to stojí čokoľvek.

Ďalšia vízia – tentoraz Edward ochranársky zviera Bellu v náručí a chráni ju pred padajúcimi skalami. Vedela som, že rozostup medzi mojimi víziami a skutočnosťou je len pár sekúnd a v momente, keď sa mi pred očami mihlo telo Edwarda, bezruké, bezhlavé, chytala ma ozajstná panika.

Museli sme byť už blízko – vrčanie a nárazy upírov boli počuť stále hlasnejšie. Hnaná túžbou zachrániť Bellu a Edwarda som pohnala vlastné telo do najväčšej rýchlosti akej som bola schopná. Už to neboli len vízie – hneď, ako som dosiahla vrchol hory, mala som pred očami skutočný obraz Edwarda na kolenách v zajatí tých dvoch.

Videla som, ako sa moja vízia stáva skutočnou, keď Bella vyskočila spoza skaly a vrhla sa priamo vpred medzi tých troch. Nestihla som ju zastaviť – Victoria ju jediným úderom nohy odhodila o skalu, za ktorou sa Bella predtým skrývala.

Spozorovali ma až vo chvíli, keď som letela vzduchom a odsotila upíra držiaceho Edwarda za ramená. Prísť o sekundu neskôr, tak je môj brat bez hlavy. Victoria nečakala kým sa jej ujmeme, ale rozhodla sa utiecť. Bolo však už neskoro – Esme a Carlisle urobili rýchlu prácu a Victoriino telo zostalo bez hlavy a následne nato aj bez končatín. V tej iste chvíli schmatol jednoruký Edward novorodeného upíra a urobil s ním krátky proces. Nemal šancu.

Všetko sa to udialo ani nie za päť sekúnd. Carlisle vytiahol z vrecka zapaľovač a spálil obe telá, ktoré začali olizovať neľútostné plamene. Pomedzi sladkastý pach, ktorý sa niesol z plameňov som zacítila aj čerstvú krv. Bella.

„Carlisle!“ zúfalý výkrik môjho brata mi potvrdil moje obavy. Bála som sa pozrieť na miesto, kde kľačal Edward so strachom z toho, čo uvidím. Počula som však tlčúce srdce a to mi dodalo odvahu, že možno ju ešte zachránime. Prestala som dýchať a utekala k nim.

„Má dolámanú chrbticu aj rebrá. Zrejme aj rozbitú lebku,“ hovoril rýchlo Carlisle a pohľadom kontroloval Bellu. Ja som sa konečne odvážila pozrieť na ňu – ležela v neprirodzenom uhle na zemi – ruky aj nohy pokrčené a z hlavy jej vytekala krv. Bola v bezvedomí. Jej telo pokrývali škrabance zrejme spôsobené pri dopade alebo zosuve skál...

„Musíme konať rýchlo, Edward.“

„Esme, povedz ostatným nech idú preč z domu,“ zavolal Edward. „Urobím to.“ Rozhodná tvár môjho brata prezrádzala jeho skutočné odhodlanie. Nič na tom nemenil fakt, že jeho oči sú uhľovočierne a že už vyše týždňa nebol na love.

„Dokážeš to, synak?“ spýtal sa ho Carlisle celkom vážne. „Môžem ja...“

Edward pokrútil hlavou. „Nie. Ona to tak chcela.“

Ďalšia vízia – tentokrát som si ju sama vyvolala. „Edward, rýchlo. Má len pár minút!“ súrila som ho.

Edward sa zhlboka nadýchol, sklonil sa nad Bellino telo... a vtom sa moja vízia znova zmenila.

 

Pohľad Belly

Necítila som nič. Moje vedomie sa nachádzalo niekde v prázdnote – nič som nevidela, nič som nepočula... Absolútny pokoj. Takže toto je smrť? Ak áno, s radosťou ju prijímam. Toľkokrát som jej čelila s vždy som vyviazla. Až doteraz. Aká irónia, že som teraz taká šťastná! Prečo sa ľudia boja tohto okamihu?

Necítila som nič a ničím som nebola. Lenže pocit necitlivosti akosi ustupoval a nahradil ho príjemnejší pocit. Bolo to pomalé a úžasné. Postupovalo to. Teplo sa mi rozlievalo do celého tela. Čoraz rýchlejšie. Lenže už to nebolo príjemné teplo... pálilo to...

 

Epilóg

Edward ma niesol na rukách do predsiene veľkolepého domu, podobného ako každý iný Cullenovský dom, a prekročil so mnou prah.

„Vitaj na ostrove Esme, láska,“ pošepkal mi Edward, keď sme konečne boli dnu.

„Ostrov Esme?“ S otvorenými ústami som užasnuto vydýchla. Edward predo mnou tajil miesto našej svadobnej cesty až do posledného momentu. Takže Esme má svoj vlastný ostrov?

„Aj ty raz taký dostaneš,“ žmurkol na mňa. „Pani Cullenová.“ Zasmiala som sa nad jeho oslovením. Ja som sa len uškrnula. Zdalo sa mi to ako nekonečná večnosť, že som vydatá a nie len pár hodín.

Videla som, že aj Edward spomína na náš obrad – celkom jednoduchý, presne ak som ho chcela na začiatku. Len ja, Edward, Cullenovci a oddávajúci. Bez hosťov, bez mojich rodičov... Moje mŕtve srdce na chvíľu zasiahol smútok presne ako vždy, keď si na nich spomeniem. Ale takto je to lepšie. Moji rodičia boli príliš krehkí na pre tento svet, príliš krehkí na to, aby vedeli pravdu.

Potom, ako som sa stala nesmrteľnou, musela som ich zo svojho života vylúčiť, hoci ma to bolelo. Listy, ktoré som im zanechala, boli plné mojej lásky a vďaky, ktorú som k nim prechovávala. Nemohla som sa s nimi inak rozlúčiť a dúfala som, že pochopia, čo som im chcela povedať. Že som šťastná, že som konečne našla, čo som potrebovala a že ich nikdy neprestanem milovať. Ani keď budem žiť tisíce rokov.

Je to už pol roka, odkedy som svoje smrteľné telo vymenila za túto dokonalú, nesmrteľnú schránku, no aj tak to stále bolelo rovnako. Ak by som nemala Edwarda, odlúčenie od nich by som nezvládla. Ale on bol pre mňa oporou, ktorú som potrebovala.

Teraz som hľadela do jeho karamelových očí plných nehy a oddanosti a zakázala som si myslieť na smutné veci. Sme predsa na svadobnej ceste a toto je naša svadobná noc.

Edward ma konečne postavil na zem. Chytila som jeho tvár do dlaní a lačne sa prisala na jeho pery. Ale miesto toho, aby sa mi poddal a vychutnával si naše spojené pery, odtiahol sa a zasial sa. „Ponáhľaš sa niekam?“ spýtal sa veselo s lišiackym úškrnom na tvári.

„Toto je naša svadobná noc. Áno, ponáhľam sa.“ Znova som sa vrhla na jeho pery. Tentokrát ma nechal, ale aj tak sa o chvíľu odtiahol. „Čo je?“

„Máme na to celú večnosť,“ zasmial sa, ale videla som, že aj on je nedočkavý. „Nechcela by si si najskôr pozrieť okolie alebo tak...“

„Jediné, na čo mám teraz chuť, si ty,“ odvetila som frustrovane. Prečo ma tak naťahuje? Čo nevidí, aká som nedočkavá?

„Ty si teda poriadne vášnivá upírka,“ zašepkal a vrhol sa na moje chtivé pery. Teraz som sa zasmiala ja.

„Máme na to celú večnosť,“ použila som jeho repliku.

„Je na čase začať ju žiť,“ povedal a schmatol ma do náručia a v tej chvíli som bola najšťastnejším človekom, vlastne upírom, na svete.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 19. kapitola + Epilóg:

 1 2   Další »
18. Izza
21.04.2014 [22:55]

Krasne, zhltla som tvoju poviedku jednym duskom, cely den som od nej nemohla strhnut ocina tak som ju razom precitala za jedno popoludnie, krasa:3 :)) idem na dalsie tvoje poviedky, si super:) ^^ <3 len tak dalej :):3 *-*

05.05.2012 [11:26]

BarbarelaDnes jsem objevila tvou povídku a hned jsem si ji musela přečíst. Píšeš krásně, doopravdy mi tvá povídka vzala dech a já to přečetla na jeden nádech.
Edward byl úchvatný a nechyběly i mé milované romantické scény. Celé se mi to moc líbilo a doufám, že budeš pokračovat v nějké tvé další tvorbě, protože psaní se ti moc daří.

Držím palečky a klaním se...

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

08.02.2012 [17:36]

EmmettkaJá se prvně lekla, že si Edward nestačil dát ruku zpět k tělu, ale jak vidím, tak jo! :) Super, božská povídka! Emoticon Emoticon

15. AnysP
07.02.2012 [20:16]

AnysPvážně jem ráda že bella i ostatní všichni cullenovi přežili...krásná povídka... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

07.02.2012 [19:24]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
naozaj fantastická kapitola... Emoticon
neskutočne úžasná poviedka... Emoticon
a ten koniec... Emoticon

13. Aneta
20.01.2012 [23:33]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

12.11.2011 [23:34]

kollart Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

11. Faire
11.11.2011 [19:20]

Faire Emoticon Emoticon

11.11.2011 [14:10]

blondycullenÚžásná povídka, přečetla jsem ji jední dechem a musím říct, že to bylo plné emocí...prostě dokonalý od začátku až do konce Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

10.11.2011 [16:35]

AddyCullen Emoticon Emoticon Emoticon moc hezké Emoticon Emoticon Emoticon

 1 2   Další »

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!