Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tiene mojej minulosti - 17. kapitola

05.11.2011 (08:30) • LuMo12 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2075×

Svadba sa blížila každým dňom viac a viac a Alicine prípravy naberali na reálnosti. Sledovala som ju z pohovky ako si niečo zapisuje do bloku, ktorý mala opretý o kolená a tvárila sa pri tom zaujato.

Edward sa mi pohrával s prameňom vlasov a ja som sa mu opierala o hruď. V telke bežala nejaká komédia, ktorá však bola mimo môjho zmyslového vnímania.

Bol pokojný decembrový deň a vonku bolo nasnežené. Dôkaz, že zima je blízko. Edward podo mnou sa odrazu pomrvil a a prebudil ma tak zo zamyslenia. Nepostrehla som dôvod jeho náhleho rozrušenia, ale keď sa krátko nato objavila Esme vo dverách, mal na tvári znepokojený výraz.

„Aké staré sú tie stopy?“ vyhŕkol hneď ako Esme prekročila prah.

„Deň, najviac dva. Nepoznám tie pachy, ale bolo ich päť.“ Aj Esme sa tvárila znepokojene.

Alice sledovala tých dvoch rovnako zmätene ako ja. „Čo sa tu deje?“

Edward jej rýchlo vysvetlil situáciu. „Esme narazila na pach nejakých upírov a znepokojilo ju, že boli tak blízko nášho domu.“

Alice nakrčila čelo. „Ako blízko boli?“

„Asi desať kilometrov na sever v lese.“

„Cudzí upíri? Tu?“ V hlase sa mi ozývala mierna panika.

Edward ma rýchlo začal upokojovať. „Zatiaľ sa netreba obávať. Nevieme, čo sú zač.“ Došlo mi, že aj napriek tomu, čo povedal, ho to znepokojuje. „Mal by som to ísť skontrolovať. Pre istotu.“

„Nie, Edward,“ zastavila ho Esme. „Bude múdrejšie ak počkáš na Carlislea. Nechcem, aby si tam išiel sám.“

„Esme má pravdu,“ zastala sa jej Alice. „Carlisle príde do hodiny a Jasper s Emmettom sa tiež o chvíľu vrátia.“

Edward si zmierene sadol opäť ku mne.

„Možno je to iba náhoda,“ prehodila Alice. „Nevidím nijaké blízke nebezpečenstvo.“

Edward síce počkal na ostatných a až potom vyrazil spolu s Carlisleom, Emmettom a Jasperom na miesto, o ktorom hovorila Esme, no aj tak bol celý čas nervózny. Ja som trnula na sedačke pri Alice, ktorá sa ma snažila všemožne priviesť na iné myšlienky.

Edward s ostatnými sa vrátil za necelú hodinu.

„Nikto z nás nepozná ten pach,“ vyhlásil Carlisle keď vošiel dnu. „Stopa sa ťahala niekoľko kilometrov na sever.“

Všetci vyzerali byť bezradní. Carlisle prehovoril znova. „Navrhujem, aby sme to nateraz pustili z hlavy. Nedali nám nijakú zámienku, aby sa znepokojovali.“

Z poschodia sa práve vrátila Rosalie. „A čo ak je to predsa len nebezpečné? Nejaký pokus o sabotovanie našej rodiny...“

Jasper jej pohotovo odpovedal. „Ak to bude príliš podozrivé, tak to začneme riešiť. Carlisle má pravdu, teraz je dôležité vyriešiť situáciu s Victoriou.“

Pri jej mene som sa strhla a Edward bol v momente pri mne. Znova som sa cítila previnilo.

Hoci som o tom predtým pochybovala, Cullenovci nakoniec túto situáciu vypustili z hlavy a ja postupne tiež. Ak to ich neznepokojuje, nebudem si tým lámať hlavu. Stačí mi, že ma o spánok pripravuje Victoria.

Všetky svoje veci som si presťahovala do Edwardovej izby a opustila som tak tú hosťovskú, ktorú som doteraz obývala. Edward trávil každú noc pri mne presne ako to bývalo kedysi. Dokonca si zaobstaral aj nové piano, ktoré umiestnil do knižnice a vo voľnej chvíli mi na ňom hrával, zatiaľ čo ja som sa učila.

Cullenovci sa ku mne správali naozaj milo a nedovolili mi, aby som čokoľvek namáhavé robila ja, nepustili ma k upratovaniu a jediné, čo mi zostávalo, bolo užívať si. Presvedčila som ich však nech ma nechajú pripravovať si jedlo sama, veď doteraz som si vždy varila ja.

Postupne som už začínala premýšľať aj nad darčekmi k Vianociam. Bolo zložité vymyslieť niečo, čo darovať Cullenovcom, veď oni si môžu kúpiť sami čo potrebujú. Rozhodla som sa požiadať Edwarda o pomoc a vyberieme vhodné darčeky spoločne. Tiež som premýšľala nad svojimi rodičmi. Nechcem im posielať niečo, čo iba tak kúpim v obchode. Chcela som, aby im niečo pripomenulo, že majú dcéru, ktorá ich nadovšetko miluje.

V utorok ma Edward viezol do školy a potom aj naspäť domov. Cestou sme sa zastavili v reštaurácii a ja som si objednala špagety a ako dezert kúsok torty. Edward so záujmom sledoval ako som si natáčala špagety na vidličku a páčilo sa mu to natoľko, že sa sám ujal môjho kŕmenia. To sa zase páčilo mne.

Keď sme sa viezli domov, Edwardovi zazvonil mobil. Rýchlo pozrel na číslo volajúceho a zdvihol to.

„Carlisle?“ ozval sa a chvíľu len počúval. Odrazu sa mu však na tvári objavil znepokojený výraz.

„O chvíľu sme tam,“ zahlásil rýchlo a položil. Pocítila som ako auto zrýchlilo a ručička na tachometri sa vychýlila viac doprava.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa, lebo mi robilo starosti jeho rozrušenie.

„Možno o nič nejde, ale aj tak by bolo dobré, aby som si o tom s ostatnými pohovoril. Nemusíš mať obavy.“ Z jeho vysvetlenia som sa nedozvedela nič.

„Ale ak by sa nič nedialo, nie si taký rozrušený,“ trvala som na svojom. „No tak. Čo sa deje?“

Chvíľu sa mi skúmavo pozeral do očí a potom prehovoril. „Rosalie bola na love, keď narazila na stopu tých upírov. Chcela ich sledovať, ale všimli si ju a tak musela ujsť. To je všetko.“

Chvíľu som nevedela, čo povedať a ostala som v pomykove. Kto sú tí neznámi upíri? A čo chcú?

„Čo tým sledujú?“ spýtala som sa zúfalo. „Odrazu sa tu objavia a zanechajú po sebe stopy, ale k domu sa nepriblížia.“

„Nevieme o čo im ide. Ale je to podozrivé...“ Ručička tachometra sa znova pohla.

Keď sme prišli domov, všetci Cullenovci boli v obývačke. Rosalie stála v centre pozornosti zatiaľ čo ostatní posedávali a postávali okolo nej. Ruka v ruke sme vošli dnu a Edward ma odviedol na gauč. Sám si však nesadol.

Rosalie prehovorila hneď ako uvidela Edwardov výraz. „Boli dvaja – od pohľadu novorodení.“

„Toto už nie je len náhoda,“ vyhlásil ustarostený Carlisle. „Niekto má očividne problém s našou rodinou. Musíme byť ostražití, všetci.“ Výrazy nesmrteľných bytostí okolo mňa boli úplne kamenné. Nebolo pochýb, že toto im už robí starosti.

„Kým sa situácia nevyrieši, navrhujem, aby nikto nevychádzal sám na lov alebo kamkoľvek mimo domu.“ Všetci súhlasne prikývli na Jasperov návrh. Aj mne sa to zdalo bezpečnejšie.

Emmett mal však iný názor. „Nemôžeme sa predsa celý čas iba ukrývať a čakať, kým na nás niekto zaútočí. Musíme využiť moment prekvapenia... Dostať sa k nim skôr ako sa oni dostanú k nám...“

Bála som sa čo i len pomyslieť, že by ostatní súhlasili s jeho nápadom a išli sa postaviť čelom k neznámej hrozbe. Nevieme, čo sú zač a čo chcú a riskovať je nebezpečné.

„Emmett, nebudeme zbytočne vyvolávať rozbroje. Ak situácia zájde ďalej a niekto z nás bude v ohrození, budeme to riešiť.“ Carlisle sa snažil pozerať na vec diplomaticky a bola som mu povďačná za jeho stanovisko.

Nakoniec padlo rozhodnutie, že pár dní budú situáciu sledovať a potom pôjdu za tými neznámymi upírmi. Neustále rozoberali, aký by bol najvhodnejší spôsob stretnutia s nimi. Nech by to bolo akokoľvek, vedela som, že moja rodina bude v ohrození. Blízka hrozba útoku zo strany upírov celkom zatienila hrozbu, ktorú predstavovala Victoria a jej neustále úskoky. Zdalo sa, akoby sa stiahla pretože po nej neboli nájdené nijaké stopy. Mňa však aj naďalej znepokojovala, cítila som, že ma môže každú chvíľu dostať a nikto nebude tentoraz nablízku, aby mi pomohol.

Victoria ma strašila aj v mojich snoch. Desivá, prikrádajúca sa z tieňov s nepríčetným výrazom bažiaca po pomste svojho mŕtveho druha.

„Bella, láska, nedovolím, aby sa k tebe čo i len priblížila,“ šepkal mi Edward jednu noc, keď som sa zobudila z nočnej mory. Roztrasená som sa schúlila v jeho náručí.

„Mám pocit, že len čaká na správnu príležitosť, kedy upustíte zo svojej ochrany a znova zaútočí.“

„Nedovolím to,“ vyslovil dôrazne každú slabiku. „Nikdy jej nedovolím, aby ti ublížila. Sľubujem ti, že ju dostanem a zaplatí za všetko.“ Videla som, ako zaťal ruky do pästí. Nemohla som už spať. Stále som mala pred očami jej výraz, jej túžbu...

„Je to až priveľká náhoda, Edward,“ šepla som, keď bolo už dlhšiu dobu ticho. „Najskôr sa objaví Victoria a teraz títo upíri. Podľa mňa to spolu nejako súvisí... Čo ak si našla nových spoločníkov?“

Edward o tejto možno dlho nepremýšľal. „Nemyslím si, že by to tak bolo. Alice sleduje jej rozhodnutia a keby bolo nejaké spojenie s ňou a tými druhými, videla by to.“

Musela som uznať, že tento argument sa nedal vyvrátiť. Skutočnosť, že Alice sleduje jej rozhodnutia nám nahráva do karát. Asi to bude len následok mojej nočnej mory, že takto uvažujem.

„Naviac, Victoria niekam zmizla, nie sú po nej žiadne stopy.“

Musela som sa uspokojiť s predstavou, že je niekde naozaj ďaleko. Len to mi ostáva. Edwardove silné ruky ma objali a pritisli si ma na hruď. Znova zaspať však bolo ťažšie.

Autor: LuMo12 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tiene mojej minulosti - 17. kapitola: