Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ticho pravej lásky 7. kapitola

Ticho pravej lásky 7. kapitolaS radosťou vám prinášam 7. kapitolu poviedky Ticho pravej lásky. Bella sa preberie a znova sa stretne s Edwardom. Za komentáre ďakujem. Vaša Alsee.

7. kapitola

 

Pomaly som otvorila oči, ale zdalo sa mi, akoby som ich nemala otvorené už pár týždňov. Celé telo ma bolelo a nedokázala som normálne rozmýšľať.

Keď som trochu zdvihla hlavu, zacítila som, že na nej niečo mám.

Chcela som zdvihnúť pravú ruku, no všimla som si, že mám do nej niečo pripojené. Otočila som hlavu smerom k pravej ruke, do ktorej som mala popripájané hadičky, a z nich mi do tela stekali nejaké tekutiny. Zdvihla som teda ľavú ruku a ňou som si ohmatala hlavu. Skoro celú hlavu mi pokrýval obväz.

Chcela som sa zdvihnúť z postele a ísť sa pozrieť do zrkadla, no keď som šla spustiť nohy z postele, v ľavej nohe som zacítila bolesť. Nechala som teda nohy tam, keď boli, a ľavou rukou som odkryla perinu pri nohách.

Na to, čo som tam našla, som vyvalila oči. Moju ľavú nohu skoro nebolo ani vidno. Bola zabalená do čudnej plachty, ktorá voňala od nejakého oleja.

Zvalila som sa naspäť do vankúšov, ale sykla som bolesťou, lebo moja hlava v obväze ma začala bolieť.

Pamätala som si iba, že som sa vykradla v noci z izby, ale potom mi vonku začalo byť zle. To vysvetľuje to, prečo tu ležím neschopná pohybu a obviazaná obväzmi od hlavy po päty. Vzdychla som si.

Poobzerala som sa po izbe. Všade boli obväzy, krčahy s vodou a vedľa mojej postele boli barly. Ani na sekundu som nezaváhala.

Z nočného stolíka som zobrala vreckovku a v posteli som sa predklonila do sedu. Zatínala som päste, aby som nezačala kričať od toľkej bolesti, čo som cítila.

Pozrela som sa na svoju pravú ruku. Boli do nej vpichnuté celkom tri hadičky. Zobrala som prvú a trhla som. Ihla sa z kože okamžite vytrhla a ja som ju hodila na zem. Rýchlo som tam, kde bola zapichnutá ihla, priložila vreckovku, aby mi do nej vsiakla krv. Podržala som ju tam pár sekúnd, a následne som to isté urobila aj s ostatnými ihlami.

Keď som už mala všetky tie protivné ihly z tela preč, pravú nohu som preložila cez posteľ. Ľavej nohe som musela pomôcť rukami a nakoniec som ju so zatnutými zubami dala konečne dole z postele. Rukami som sa načiahla po barly a keď som ich už mala povedľa svojich nôh, zaprela som sa do nich a postavila sa.

Zuby som zatínala tak silno, až som si rozhrýzla peru. Zobrala som vreckovku zo stolíka a priložila si juna krvácajúce miesto. Keď mi rana ako-tak zaschla, zaprela som sa do bariel a pravou nohou som urobila krok vpred.

Takto som pomaly postupovala až k dverám, ktoré som zadychčaná a ubolená otvorila. Keď som vykukla hlavou na chodbu, šťastie mi prialo. Na chodbe nebolo ani živej duše.

Prekročila som teda prah dverí. Nevedela som, kam chcem ísť, len som sa chcela poprechádzať. Zdalo sa mi, akoby som tu nebola už celé dni.

Vybrala som sa teda cestou, ktorá viedla k izbám, kde boli uložené hudobné nástroje pre muzikantov, ktorí chodili hrať na plesy. Otec im povedal, že budú používať naše nástroje, lebo tie sú kvalitnejšie.

Ja som nevedela hrať na žiadny hudobný nástroj, ale milovala som, keď som si len tak sadla na podlahu v jednej z izieb a vdychovala tú úžasnú vôňu dreva. To som mala v úmysle urobiť aj teraz. Dúfala som, že vôňa dreva mi aspoň trochu zmierni bolesti.

Chcela som vojsť do jednej z izieb, keď vtom som začula zvuk klavíra. Zvuk vychádzal z dverí asi o tri izby ďalej. Natoľko ma to zaujalo, že som zavrela dvere izby, do ktorej som mala nasmerované, a vydala som sa za tým zvukom.

Únava, ktorá ma doteraz pohlcovala, sa odrazu vyparila. Barly som posúvala sama od seba a mojím cieľom bolo dostať sa čo najbližšie k tomu zvuku.

Keď som už bola pred dverami, odkiaľ vychádzal ten zvuk, oprela som sa o protiľahlú stenu a započúvala sa do piesne. Akoby sa všetka bolesť švihnutím čarovného prútika vyparila, a ja som privrela oči. Prestala som vnímať okolitý svet. Ostala len tá krásna pieseň a ja. Zvuk, ktorý vychádzal z tej izby, pohltil celú chodbu. Ledva som sa udržala na barlách, keď sa tá pieseň skončila a otvorili sa dvere miestnosti.

Prekvapene som otvorila oči a pozrela sa do jeho zlatých. Moje srdce išlo vyskočiť z hrude.

„To... to ste hrali vy?“ spýtala som sa ho a tým som prerušila to protivné ticho medzi nami.

„Áno,“ odpovedal jednoducho a stále držal moje oči v jeho zlatých okovách.

„Bolo to prekrásne,“ vydýchla som. Aj vy ste krásny, prebehlo mi mysľou.

„Ďakujem. Tú pieseň som zložil ja,“ zdvorilo poďakoval. Keď povedal, že tú pesničku zložil on, nebolo v tom ani trocha pýchy.

„A ako sa volá tá pieseň?“ spýtala som sa ho, aby náš rozhovor nezastal na mŕtvom bode.

„Her,“ povedal jednoducho, „v preklade to znamená Jej,“ dokončil.

Usmiala som sa a konečne sklopila pohľad.

Vtom sa ozval jeho hlas tak blízko mojej tváre, až som nadskočila.

„Smiem vás odprevadiť do vašich komnát?“

Zdvihla som hlavu. Jeho tvár bola tak blízko, že som cítila jeho chladný dych na svojej pokožke. Nasucho som preglgla.

„Pravdaže,“ odvetila som ako zo sna.

Edward sa usmial a ponúkol mi rameno. Na chvíľu som zaváhala, ale potom som sa ho chytila. Zobral jednu barlu do svojej ruky a druhou som sa podopierala.

Bola som až prekvapená, koľko som toho dokázala prejsť v mojom zúboženom stave.

S Edwardom sme sa nerozprávali. Bolo to, akoby sme si rozumeli bez slov.

Došli sme až k dverám, ktoré viedli do mojich komnát, a ja som sa musela s Edwardom rozlúčiť. Už odmalička som neznášala lúčenia.

Edward sa usmial a povedal: „Teším sa na naše ďalšie stretnutie, Isabella.“

„Len Bella,“ opravila som ho. Usmial sa a na to začal odchádzať.

„Edward!“ skríkla som. Otočil sa a prekvapene na mňa pozrel.

„Ja... možno by ste mi mohli povedať, čo sa mi stalo,“ povedala som a pevne dúfala, že mi bude vedieť odpovedať.

Zdalo sa mi, akoby sa mu tvár zvraštila v bolestnom kŕči, ale hneď to zakryl tým svojím uličníckym úsmevom.

„Môj otec je váš ošetrujúci lekár. Poviem mu, že ste sa prebrali. On vám všetko vysvetlí.“ Na to sa otočil a už po druhýkrát som videla jeho vzďaľujúci sa chrbát.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Ticho pravej lásky 7. kapitola:

 1
4. Wera
14.09.2011 [8:11]

Wera Emoticon

3. van
18.06.2011 [8:31]

kraaaaaaaaaaaaaasa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. schuchinka
17.06.2011 [7:25]

velmi krase.....uz sa tesim na dalsiu kapcu...som zvedava co sa jej stalo.... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. lelus
16.06.2011 [21:24]

Edward je nejaký zatrpknutý Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!