Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tanec je môj život, tak mi ho neberte! - Prológ

08.04.2010 (13:00) • littlejuly • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2466×

Prológ:

Bella:

Ďalšia nudná cesta, ktorá trvá asi päť hodín. Ale ked´dorazíme, bude to úplne o niečom inom. Už sa teším na ten stres pred vystúpením, na kostými, make-up, ale hlavne na ten potlesk na konci predstavenia. Samozrejme ked´všetko dopadne tak ako má.

Teda aby ste vedeli volám sa Bella, mám sedemnásť a práve sa chystám aj s mojou skupinou na vystúpenie. Tancujeme niečo medzi baletom a scénikou. Je to ťažké, ale oplatí sa na tom tvrdo pracovať. Milujem ten pocit, ked´sa totálne ponorím do hudby a nevnímam nič a nikoho. Tanec mi dáva pocit, že aspoň na chvíľku môžem byť niekým iným a zabudnúť na realitu. Celý môj život som vyrastala v detskom domove, až kým si ma môj tréner nevšimol a nezobral ku nemu domov. Neskôr sme spoločnými silami vybudovali túto skupinu. Teraz sú oni moja rodina. Jasné, niekedy to nie je ľahké, hlavne  poslednú dobu ked´náš tréner zomrel, ale všetko to potom vynahradzajú tie pekné okamihy.

Nikto:

Na další deň sa v noviách obajvil maličký článoček, ktorý však Belle zmenil celý život.

,,Skupinka mladých tanečníkov mala počas svojej cesty na vystúpenie nehodu. Príčina nehody nie je známa. Vie sa však, že traja ľudia haváriu neprežili a jedná osoba je nezvestná. Pravdepodobne dievča. Zatiaľ sa však nezistilo o koho ide."

Bella:

Prebudila som sa v nejakej veľkej a prekrásnej izbe. Netušila som čo sa stalo a ani to kde som teraz. Ležala som na posteli a výhľad som mala akurát cez veľkú sklenenú strechu, rovno na  rieku. Naozaj krása, a tak som sa rozhodla ísť sa pozrieť bližšie.

Pokúsila som sa postaviť, ale nešlo to! Vôbec som nemohla pohnúť nohami! V tej chvíli som bola asi v priveľkom šoku, alebo čo, lebo namiesto toho aby som začala kričať, alebo plakať som sa rozosmiala. Nad celou touto absúrdnou situáciou. Ved´to nie je normálne. Ja, ktorá tancujem od malička a tanec milujem, teraz nemôžem chodiť.  Jediná vec, ktorá ma robila šťastnou a teraz mi ju chcete zobrať? Nie, nie! To ma asi ešte nepoznajú. Ja sa len tak ľahko nevzdávam. Práve v tejto chvíli dakujem Bohu, že som vyrastala v detskom domove. Tam som si vždy musela vydobyť ked´som niečo chcela.

Sú len dve možnosti bud´som v pekle, alebo v nebi. Ako som rozmýšľala nad touto otázkou vošiel do izby Anjel. Oukej tak som v nebi, v pekle takýto krásni chalani neexistujú. Naozaj. Kto iný by mohol vyzerať takto úžasne? Mal bronzové vlasy a zelené oči. Ešte som si všimla ja to, že ma veľké ruky, ale tak to je teraz nepodstatné (aj ked´ktovie prečo si všímam práve ruky). Pomaly prišiel ku mne:

,,Ahoj ja som Edward. Viem, že si teraz asi zmätená a bojíš sa, ale vážne sa nemáš čoho."

Neviem síce prečo sa so mnou rozprával ako so zaostalou, ale jeho krása to ospravedlňovala. Najskôr som na neho len nemo pozerala a nezmohla sa na slovo. Asi som fakt musela vyzerať trošku mimo. Už, už som sa chystala niečo povedať, ale nezmohla som sa na to. V tomto bode sa moje myšlienky stopli a ja som radšej upadla do dalšieho bezstarostného spánku.

littlejuly

Autor: littlejuly (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tanec je môj život, tak mi ho neberte! - Prológ: