Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 25. kapitola

15.04.2011 (18:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 5568×

Edward:

Snažil som sa byť v jej blízkosti. Jej vôňa ma stále bolela v mojich útrobách, no zároveň vo mne vyvolávala spokojnosť. Ak by som mal takto trpieť aj po zvyšok večnosti, tak mi to stojí za to. Dokázal som sa s ňou rozprávať, dotknúť sa jej ruky a krátko ju pohladiť, ale to mi nestačilo a Belle tiež nie. Stále som mal strach, že ma opustí. Obával som sa, že si uvedomí, že jej za to nestojím. Každú noc som sedel pri jej posteli. Držal som ju za ruku alebo len tak stál pri nej a vydychoval jej neskutočnú, trýznivú a dokonalo lahodnú vôňu. Bella bola mojim súkromným peklom a rajom súčasne. Na lov som chodil tak často ako to len šlo. Bol som už unavený z myšlienok svojej rodiny, ktoré ma neustále len ľutovali. Nebol som to ja, koho bolo treba ľutovať. Ja som mal všetko na svete, len moje osobné slabosti mi bránili v tom, aby som si to užíval.

Bella spala celú noc veľmi nepokojne. Prehadzovala sa na posteli a niekoľkokrát som ju vymotával z prikrývky, ktorá sa jej ovinula okolo nôh. Ráno som ju pohladil po mokrom čele. Bola horúca. Ospalo otvorila lesklé oči, no hneď ich zas zavrela, akoby nemala silu vstať z postele. Pohladil som ju po spánku a šiel za Carlislom.

„Myslím, že má Bella teplotu,“ povedal som svojmu otcovi. Carlisle si vzal kufrík a šiel za ňou. Ostal som vonku. Bella odpovedala Carlislovi len mrnčaním. Zakázal jej vyliezať z postele a ona mu sľúbila, že bude ležať a potiť sa. Carlisle po chvíli vyšiel.

„Bella je nachladená. Má teplotu. Dal som jej lieky a dnes zostane v posteli. Problém je, že ja musím do nemocnice a Esme má tiež do obeda povinnosti. Ostatní sa vrátia z lovu až k večeru. Zvládneš to tu sám?“ Pozrel sa na mňa. Jeho myseľ mi verila, ale chcel si byť istý, že si verím aj sám.

„Iste. Aké ťažké to môže byť? Najskôr bude aj tak spať. Niečo uvarím a dozriem na ňu,“ povedal som pohotovo a prešmykol sa znova do izby. Bella sedela na posteli a zapíjala veľkú tabletku. Niekoľkokrát jej telom striaslo a urobila znechutenú grimasu.

„Prečo si musím všetko vychytať v prvých týždňoch. Som človekom pár dní a už musím byť chorá,“ lamentovala a točila sa na posteli, aby si našla polohu. Bola rozkošná. Prešiel som k nej a kľakol si k posteli.

„Dnes sa o teba starám sám. Carlisle ide do práce a Esme má tiež povinnosti. Čo by si si dala na raňajky a obed?“ Usmial som sa. Bella sa na mňa uprene zadívala. Chvíľu rozmýšľala.

„Čo jedia ľudia, keď sú chorí?“

„Myslím, že teplú polievku a pijú čaj,“ odpovedal som s úsmevom. Spokojne prikývla. Nestihol som zbehnúť ani do kuchyne, keď sa domom ozval slabučký hlas: „Edward!“ Okamžite som vybehol späť k tej kráske.

„Nedonesieš mi džús?“ S úsmevom som prikývol. Zletel som po schodoch a nalial pohár džúsu. Priletel som späť behom sekundy a podal jej ho. Pozrela na pohár a nakrčila nos.

„Nebude jablkový?“

„Iste,“ usmial som sa a šiel po jablkový. Už som bol pri schodoch, keď sa znova ozvalo: „Radšej chcem ten čaj.“ S pohárom v ruke som sa otočil a šiel späť do kuchyne. Po dvoch hodinách som bol neskutočne šťastný, že zaspala. Som upír a vybehnúť tisíckrát po schodoch behom jednej hodiny nie je problém, len nechápem, ako to robia ľudia. Keď som konečne prišiel k jej posteli s raňajkami, ktoré som prerábal asi stokrát, ona sladko spala. Sadol som si na okraj postele a pousmial sa. Bol som tak zahltený plnením každého jej rozmaru, že som na ten oheň v hrdle úplne zabudol. Opatrne som sa nahol nad jej stále rozpálené telo. Tá horúčava z nej sálala. Prešiel som prstami po jej spánku a pohladil ju cez tvár, na krk až na kľúčnu kosť. Opatrne som sa naklonil a zhlboka vdychoval jej vôňu. Priblížil som sa perami k jej čelu a jemne ju pobozkal. Bolo to tak zvláštne. Jej pokožka mala chuť leta. Bola hebká a krehká. Nikdy som necítil nič tak jemné. Musel som sa hneď presvedčiť, či ju moje tvrdé pery neporanili.

Bella zapriadla ako mačiatko a ja som sa znova bezočivo nahol nad jej telo. Pritisol som pery na to isté miesto a jej ruky sa mi automaticky ovinuli okolo krku. Zamrnčala. Opatrne som sa odtiahol. Oheň v mojom hrdle prepukol v požiar a rovnaký požiar sa zapaľoval aj v iných častiach môjho tela. Zatúžil som po nej a to ma donútilo sa pousmiať. Každým dňom som jej bol bližšie. Pre dvoma týždňami som sa neopovážil ani dúfať, že ju pobozkám. Opatrne som sa zložil k nej na posteľ a privinul ju k hrudi. Pritlačila sa na mňa, akoby sa snažila ukradnúť si trocha chladu sálajúceho z môjho tela. Zabalil som ju do prikrývky a užíval si letmé bozky do jej vlasov.

Bella:

Zobudila som sa. Netuším, ako dlho som spala, ale bola som oťapená, akoby som spala mesiac. Nechcelo sa mi ani otvárať oči. Cítila som, že ležím na niečom tvrdom a chladnom. Začala som ešte ospalo rozmýšľať, čo to môže byť. Kým sa mi mozog naštartoval a ja som si uvedomila, že ma po chrbte hladí ruka, prešla hádam aj minúta.

Otvorila som prudko oči a zodvihla sa na lakti. Hlava sa mi zatočila a ja som oprela hlavu naspäť o jeho hruď. Jeho ruka ma hneď pohladila po vlasoch a to ma donútilo sa na neho znova pozrieť. Ležal podo mnou bez pohnutia a bez dychu. Pozeral mi do očí. Znova boli čierne, ale už sa kde tu objavila aj zlatistá žilka. Fascinovane som sa na neho dívala a v návale radosti som sa neubránila natešenému zhíknutiu. Edward sa zasmial a znova ma začal nežne hladiť po chrbte. Zaborila som tvár do jeho hrude a zhlboka sa nadýchla. Moje pery ho samé od seba pobozkali na hruď a on jemne vzdychol. Bola som nadšená, že ho mám tak blízko. Nechcela som ho rozrušiť ani znova vyplašiť a tak som sa len jemne pootočila na bok a omotala okolo seba jeho ruku. Bez slova mi vyšiel v ústrety. Ovinul okolo mňa ramená a pevne si ma držal na hrudi.

„Milujem ťa,“ šepla som. Nečakala som odpoveď. Viem, že by ho to stálo jeden bolestivý nádych, no odpovedal.

„Milujem ťa, Bella.“

Edward sa o mňa staral ako o bábätko a mal to vážne ťažké. Nikdy by som neverila, že chorý človek je tak nemožne nespokojný s celým svetom a tak príšerne otravný. Bolo už podvečer, keď sa ku mne znova uložil na posteľ. Vlastne nemal na výber, lebo som ho už čakala s otvorenou náručou. Ochotne si ľahol na okraj postele a ja som sa mu znova vyštverala na širokú hruď. Prstami som si kreslila srdiečka a písmenká. Edward hádal každé písmenko, ktoré som na jeho hrudi napísala a skladal tak slová a vety s mojimi vyznaniami. Napísala som P O B O Z K A J  M A. Edward to uhádol a tlmene sa zasmial. Potom sa náhle pod mojou bradou ocitli jeho prsty a on sa ku mne sklonil. Chvíľu váhal. Vyzeral, že sa rozhoduje, čo spraviť. Potom sa priblížil k mojim perám a jemne ich prikryl svojimi. Bol to len nepatrný dotyk, no pre mňa to bolo to najdokonalejšie. Odtiahol sa a víťazne usmial. Ja som sa na neho prekvapene dívala. Ak by som mohla, okamžite zbozkávam každý centimeter jeho tela.

24. kapitola - 26. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 25. kapitola: