Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 24. kapitola

Stephenie Meyer


Tam, kde sa neumiera - 24. kapitolaEdward sa pokúša odolávať spievajúcej krvi. Ako mu to ide? Pekné čítanie. Lolalita

Bella:

Ráno som otvorila oči a na moje veľké prekvapenie, Edward stále sedel pri posteli a ja som v dlani držala jeho prst. Usmial sa, no jeho oči boli stále hrozne čierne. Mala som chuť pohladiť ho po tvári, ale vedela som, že nesmiem.

„Chcel som počkať, kým sa zobudíš. Musím ísť znova na lov,“ šepol. Ja som len prikývla a pustila jeho prst. Usmial sa.

„Bella, sľub mi, že mi nikam neujdeš, kým budem preč. Prosím,“ šepol oddane. Len som prikývla. Opatrne sa postavil a vyšiel z izby. Chvíľu som ešte ležala a potom som sa posadila. Včera som celý deň nič nejedla, a tak sa hlasno ozval môj žalúdok. Trvalo mi dosť dlho, než som pochopila, že som hladná. Bol to o toľko iný pocit, ako keď som bola bakchantka. Obliekla som sa a zišla do kuchyne. Esme sedela za stolom a krásne sa na mňa usmiala. Úsmev som jej vrátila, aj keď dosť rozpačito.

„Som hrozne hladná,“ šepla som a šla rovno k chladničke. Otvorila som ju a oči mi v sekunde zaliali slzy. Esme ku mne dobehla a náhlivo chladničku pribuchla. Ja som ju znova otvorila a vytiahla som z nej veľkú svadobnú tortu s dvoma figúrkami na vrchu.

„Chcela som ju odpratať, ale bolo mi ľúto ju vyhodiť. Je tak krásna,“ povedala Esme previnilo. Otočila som sa s tortou k stolu a položila ju. Okamžite som si vzala vidličku a pozrela na Esme. Tá, keď pochopila, čo idem urobiť, zvonivo sa rozosmiala.

„Dobre, že si ju nevyhodila,“ šepla som a zaborila vidličku do sladkého krému. Aj Esme neodolala a vzala si trocha polevy na prst a olizla. Hneď sa znechutene otriasla.

„Je celá tvoja,“ povedala s úsmevom. Vzala som do ruky marcipánového ženích a prezrela som si ho. Na vrchu hlavy mu spod cylindra vykúkali medené vlasy. Celkom ma to pobavilo.

„Kedy zistím, že mám dosť,“ opýtala som sa, keď som už dojedala vrchný korpus. Carlisle zbehol do kuchyne a pozrel sa na mňa.

„No, Bella, myslím, že dosť si mala už pred pol hodinou. Bude ti zle,“ zasmial sa. Všetci sa správali tak milo a uvoľnene, akoby som ani nebola človek a nenechala ich syna stáť pred oltárom. Po chvíli zbehla do kuchyne Rose.

„Bože, Bella, to si zjedla sama? Vieš koľko to má kalórií? Už nie si bakchantka. Priberieš a...“ Zrazu stíchla a začala sa smiať. Celkom som nepochopila, na čom sa to zrazu všetci smiali. Carlisle mi podal papierový obrúsok a mne došlo, že musím mať ten krém až za ušami. Neviem, čím to bolo, ale cítila som sa zrazu tak dobre. Cítila som, akoby sme boli naozajstná rodina. Mama, otec, káravá sestra a ďalší súrodenci sú rozlezení po dome a, samozrejme, Edward, môj... Zrazu mi to došlo. Čoho som sa vlastne včera tak bála? Ja Edwarda milujem a chcem si ho vziať. Zrazu som cítila, že bude všetko dobré. Miluje ma a ja jeho. Ostatok torty som strčila do chladničky a vyšla som pred dom. Rose šla za mnou a nechápavo sa na mňa dívala.

„Kam ideš?“ opýtala sa zvláštnym tónom.

„Spáliť kalórie,“ šepla som a šla po príjazdovej ceste.

„Nemôžem ťa nechať ísť samu. Nepoznáš to tu dobre a Edward by ma zabil.“

„Dobre. Poď so mnou,“ prehodila som cez plece.

„Kam ideme?“

„Do mesta,“ odpovedala som stroho. Rose ničomu nerozumela a kývala hlavou.

„Bella, teraz si človek a ja neviem, či si uvedomuješ, aká si krehká a zraniteľná. Nechcem, aby sa ti niečo stalo a bolo by dobré, ak by si sa začala správať opatrnejšie,“ kárala ma Rose. Jej monológ trval až po hlavnú cestu. Zrazu som bola strašne dezorientovaná.

„Ktorým smerom sa ide do mesta?“ opýtala som sa náhle. Rose len prstom ukázala doprava, a tak sme šli ďalej. Bola to dlhá prechádzka a keď sme dorazili do mesta, bola som už trocha unavená.

„Čo tu budeme robiť?“ šepla Rose.

„Neviem. Čo robia bežne ľudia?“

„Chodia do reštaurácií, na nákupy, len tak sa rozprávajú a sedia na lavičke. Všetko možné,“ skonštatovala. Zrazu pri nás zastavilo športové autíčko a vykukla Alice.

„Mysleli ste si, že nezistím kam idete? Ako ste ma mohli vynechať z nákupov,“ povedala nahnevane. Bola som jej vďačná, že už nemusím chodiť peši, a tak sme nastúpili. Prešli sme niekoľko obchodov. Nechcela som nič nakupovať, len sa poobzerať. Nakoniec to bol skvelý deň. Pekne som si to užila. Alice a Rose boli skvelé. Po niekoľkých hodinách sme sadli do auta. Bolo naložené až po strechu a odviezli sme sa domov. Nestihla som ani vystúpiť a Edward už stál pri Rose a kričal na ňu. Rozprával tak rýchlo, že som nerozumela ani slovo. Vložila sa do toho aj Alice a ja som sa dívala s otvorenými ústami.

„Čo sa stalo?“ šepla som. Všetci sa na mňa rýchlo pozreli. Edward zmeravel a v sekunde prestal dýchať.

„Povedala si, že mi neujdeš,“ povedal kŕčovito. Alice a Rose boli v pohotovosti. Sledovali každý jeho pohyb.

„Potrebovala som sa prejsť. Dievčatá ma strážili,“ povedala som pokojne.

„Je to tam nebezpečné.“

„A tu nie?“ pozrela som na neho a zodvihla obočie. Bolestne sa zamračil. Až potom som si uvedomila, ako to vyznelo. Urobila som krok k nemu a on sa zachvel.

„Chýbaš mi,“ šepla som a to vyvolalo ešte bolestivejšiu reakciu. Nechcela som mu spôsobovať väčšie utrpenie a šla som do domu.

Alice a Rose prišli hneď za mnou. Sadla som si na pohovku a vošiel Edward. Sadol si oproti mne. Bojoval sám so sebou a ja som bola smutná z toho, že ma nedokáže ani objať. Bez slova som vyšla do izby a zamierila rovno k skrini. Začala som si do nej ukladať nové veci. Stiahla som zo seba tričko a nohavice. Chcela som si vyskúšať šaty, ktoré aj napriek môjmu odporu, vybrali Rose s Alice.

Prebehla som cez izbu len v spodnom prádle. Hľadala som niečo, čím odstrihnem visačku, keď som si všimla o dvere opretého Edwarda. Sledoval ma so zatajeným dychom. Na chvíľu som zmeravela aj ja. Jeho oči boli úplne čierne. Opatrne sa odlepil od dverí a urobil krok ku mne. Nedokázala som sa ani pohnúť. Na jednej strane ma bičoval strach a na druhej túžba po jeho dotyku. Natiahol ruku a dotkol sa môjho ramena. Po ruke skĺzol na pás. Jeho dotyk bol chladný a tvrdý, no aj napriek tomu nežný. Mala som chuť vrhnúť sa na neho a už nikdy ho nepustiť. Stála som ako socha. Pohladil ma po chrbte a potom jeho ruka skĺzla až na môj zadok. Neubránila som sa prudkému nádychu a vzrušenému zastonaniu.

Edward totálne skamenel a sledoval moje pery. Opatrne sa nadýchol a pri výdychu mu z hrude ušlo tlmené zavrčanie. V tej chvíli sa rozleteli dvere a Alice stála v sekunde pri mne. Edward sa na ňu nahnevane zadíval a vrčanie nabralo na intenzite. Alice sa pred neho nahnevane postavila. Okamžite cúvol, ale nespustil pohľad z môjho tela. Moje oči nestihli ani postrehnúť a bol preč. Alice sa otočila a založila si ruky na hrudi.

„Vieš, čo je horšie než nadržaný chlap?“ opýtala sa s úškrnom a ja som len pokývala, že nie. „Nadržaný upír,“ šepla. Prekvapene som sa na ňu pozrela. Myslela som, že Edward bojuje s mojou krvou, no on bojoval aj s ďalšími túžbami, ktoré sú v upírom živote tak silné. Chcela som byť človekom čím najdlhšie, ale keď si uvedomím tú bolesť, ktorú mu pôsobím, zamýšľam sa nad tým, že toto obdobie skrátime. Alice sa na mňa zadívala. Tie jej videnia ma už začínali otravovať. Usmiala sa.

„Akokoľvek sa rozhodneš, bude to ťažké,“ povedala zvláštnym tónom a odišla.

23. kapitola - 25. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 24. kapitola:

 1
6. Petronela webmaster
16.08.2017 [19:44]

PetronelaEdward je na Belle už dočista závislý. Ani fakt, že byla pryč s jeho sestrami mu nedodala špetku klidu. A potom ta scéna se skoro nahou Bellou Emoticon Emoticon.
Bude to ještě těžké to má Alice rech - ať už bude trpět Edward nebo Bella, jednoho z nich to prostě nemine.

28.07.2012 [21:01]

BadLovelyLucyChudák, ale je v tom kouzlo. Nádherně napsané. Emoticon

28.04.2012 [0:18]

Irmicka1 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

26.08.2011 [0:32]

Any12Panebože!!! Jak mně se strašně líbí, když Edward tolik trpí a touží po její krvi! Jsem z toho úplně unešená!!! Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Navíc je to tak strašně nádherně napsané!
Jen by mě zajímalo, co znamenala ta poslední věta? Emoticon
Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. kikuska
23.07.2011 [17:12]

Prosím, nech už je všetko v poriadku. Emoticon Emoticon Emoticon Prosím. Emoticon Emoticon Emoticon

Krásna kapitola. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. MatikEsmeCullen
17.05.2011 [20:55]

Je to kraaaaaasne a som zvedava ako to vsetko nakoniec dopadne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!