Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tam, kde sa neumiera - 19. kapitola

28.03.2011 (16:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 5779×

Bella:

Sedela som na posteli v Edwardovej izbe. Dnes so mnou nikto okrem Esme a Edwarda neprehovoril. Edward potreboval ísť na lov. Najprv som bola nesvoja, že tu mám zostať so ženami sama. Trocha som sa bála, ako sa budú správať. Dúfala som, že zaspím, ale nedarilo sa. Prešla som k šatníku. Myslela som, že si skrátim trocha čakanie upratovaním, ale v tomto dome bolo všetko ako zo škatuľky. Opatrne som prešla k dverám a pomaly ich otvorila. Chodba bola prázdna a ja som opatrne našľapovala na schody, aby ani nevŕzgli.

„Kam ideš?“ zasyčala Rose za mojim chrbtom. Trocha som podskočila ľaknutím. Čo som to za bakchantku.

„Do kuchyne,“ šepla som.

„Preto sa zakrádaš?!“ štekla.

„Nie. Zakrádam sa preto, že nechcem nikoho z vás rušiť,“ šepla som a pozrela na Alice a Esme, ktoré sa objavili pod schodami.

„Nechaj ju, Rose,“ povedala Esme na moju obranu.

„Edward nám nakázal, že ju máme strážiť, tak strážim. Nepotrebujeme ďalšie prekvapenia,“ povedala Rose a zbehla popri mne dole. Šla som hneď za ňou.

„Mne je strašne ľúto, čo sa stalo,“ šepla som.

„Jasné!“ štekla Rose a ja som len sklopila pohľad a prešla k pohovke.

„Tak a dosť! Rose, prestaň s tým. Bella to má ťažké. O pár dní sa stane človekom a to všetko len preto, aby s nami mohla zostať. Všetci sa tu budú konečne správať slušne. Nechcem počuť ani slovo. Máme veľa práce, kým sa vrátia muži, tak do toho,“ povedala Esme. Všetky tri sme na ňu nechápavo pozreli. Aká práca je už v tomto dome? Esme pochopila, že sme mimo.

„O pár dní tu bude človek...“ snažila sa nám našepkať.

„Ideme variť?“ opýtala sa Rose nechápavo.

„Nie. Bude tu svadba a Bella nemá ani svadobné šaty. Nezdá sa mi, že má topánky, oblečenie, žiadne osobné veci a ani nič na hygienu. Nemá doklady, nemá minulosť... Potrebujete, aby som pokračovala?“ Alice v tú chvíľu zažiarili oči a to isté som zbadala aj na Rose.

„Nákupy...“ zaspievala Alice vysokým hlasom. Prekvapene som hľadela na Esme.

„Všetky papiere zaobstará Jasper. Musíš mi povedať základné údaje, ktoré chceš mať v rodnom liste a v papieroch. Myslím meno matky, otca, súrodenci, škola, národnosť a tak ďalej,“ povedala Esme a usmiala sa.

„Ja nemám ani tušenie. Volám sa Isabella Mária Swan. Mama sa volala Renée a otec Charlie. Mala som veľa súrodencov,“ povedala som rozpačito.

„Takže Isabella Mária Swan. Bude dobre ak budeš mať osemnásť, aby nebol problém so svadbou. Rodičia zomreli pri nehode a rýchlo z teba bude Cullenová,“ šepla Rose. Esme prikývla. Plánovali a plánovali. Alice mala už niekoľkostranový zoznam toho, čo mi musia kúpiť.

„Aké svadobné šaty by si chcela?“ opýtala sa Esme.

„Neviem. Nemám predstavu. Páčili sa mi tie tvoje na fotke v Edwardovej izbe. Niečo také,“ šepla som. Esme sa dojato usmiala a na chvíľu zmizla. Potom doniesla dlhý vak a vyslobodila tie nádherné šaty. V skutočnosti boli krajšie.

„Vyskúšaj si ich,“ šepla.

„To nemyslíš vážne, Esme. Sú nemoderné a staré. Keď sme si ich odmietli obliecť my dve, tak do nich narveš Bellu?“ zašomrala Alice a pozrela na Rose, ktorá pritakala.

„Mne sa páčia. Bola by to pre mňa česť, ak by si mi ich požičala,“ šepla som a prešla po tej jemnej látke. Esme ich okamžite rozopla a než som sa stihla spamätať, naťahovala mi ich cez hlavu. Šaty po mojej pokožke ladne skĺzli a Esme zatiahla jemnučký zips a pozapínala perličky na chrbte. Všetky tri sa postavili k sebe a hľadeli na mňa. Cítila som sa zvláštne. Niečo podobné som na sebe nikdy nemala. Boli ako pavučina. Vôbec mi nepripadali nemoderné alebo staré.

„Si prekrásna,“ šepla Esme plačlivo.

„Prekrásna,“ zopakovala Alice.

„Dokonalá,“ povedala Rose a usmiala sa. Chvíľu sa na mňa paralyzovane dívali, a potom mi z tých šiat konečne pomohli.

„Netreba ich ani zužovať. Topánky by mohli byť troška nižšie,“ usmiala sa Alice.

„Bella, je niekto, koho by si na svadbe chcela?“ opýtala sa Esme.

„Nemám nikoho,“ odpovedala som jej so spustenou hlavou. Zrazu som mala pocit, že potrebujem, aby ma niekto objal. Esme však nesklamala a ukryla ma vo svojej náruči.

„To je už minulosť. Už nikdy nebudeš môcť povedať, že nemáš nikoho.“ Pobozkala ma do vlasov.

Nakoniec to nebolo tak zlé. Boli ku mne milé.

Večer som vybehla do izby a zapadla do kúpeľne. Vyzliekla som sa a pustila na seba horúcu vodu. Úplne som vypla hlavu a užívala si horúce dotyky kvapiek vody. Zmyla som si vlasy a zodvihla pohľad k umývadlu. Trocha som nadskočila ľaknutím. O umývadlo sa opieral Edward a bez dychu ma sledoval. Trocha som sa pousmiala. Prišiel z lovu, ale oči mal úplne čierne. Do tváre mi vystúpila červeň. Natiahla som sa po ručník, no on mi ho okamžite vzal a hodil ho za seba. Prekvapene som sa oprela o stenu za sebou a pokúšala sa rukami zakryť to, čo by muž pred svadbou vidieť nemal. Teda aspoň podľa tých staromódnych pravidiel.

Edward urobil krok ku mne a vo chvíli stál v sprchovom kúte pri mne. Oprel sa rukami o stenu za mnou a pritlačil sa na mňa. Začal ma náruživo bozkávať. Snažila som sa ho najprv odtlačiť, no potom, ako sa mi začali podlamovať kolená, som ho objala okolo krku. Chytil ma za stehná a omotal si ich okolo svojho pásu. Šibalsky som zapla sprchu a teplá voda nám obom začala stekať po telách. Premočená košeľa obopla Edwardovu hruď a ja som sa nadšene kochala jeho krásou. Očividne aj Edward sa kochal mojim telom, lebo moje prsia začal v sekunde zasypávať bozkami. Vzrušene som sa prehla v páse a hlasno zastonala. Vtedy niekto hlasne zabúšil na dvere kúpeľne. Edward sa z hlasným zavrčaním otočil k dverám.

„Zmizni!“ štekol. Odpoveďou bol výbuch smiechu.

„Nechaj ju. Dám ti minútu a potom tam vbehnem.“ Spoznala som Emmettov hlas. Edward si oprel čelo o to moje.

„Nebude svadba, ale pohreb,“ povedal strnulo. V sekunde ma jeho telo opustilo. Zbadala som len jeho chrbát na dverách a potom bolo počuť poriadny buchot a krik Esme.

„Nebehajte tu. Edward, zamočil si celú dlážku,“ vrieskala. V pokoji som sa osušila a obliekla do trička a krátkych nohavíc. Vliezla som do postele a čakala.

„Edward,“ šepla som po chvíli. V sekunde sa dvere otvorili a ešte stále mokrý Edward ku mne ostražito pristúpil. Rýchlo zo seba zhodil košeľu a mokré rifle a už predo mnou stál v tričku a teplákoch. Vliezol ku mne a nežne ma pobozkal.

„Vraj, keď sa ťa ešte pred svadbou dotknem, Esme mi odtrhne ruky,“ zaškeril sa a poslušne si ma uložil na hruď a hladkal ma po chrbte.

18. kapitola - 20. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tam, kde sa neumiera - 19. kapitola: