Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - Prológ + 1. kapitola

13.09.2011 (17:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 80× • zobrazeno 11140×

Prológ:

Ak by na rovnej ceste ležal kamienok, tak ja oň určite zakopnem. Každú svoju končatinu som mala zlomenú aspoň raz. Keď som sa prisťahovala do Forks, len sa to zhoršilo. Okolo je príroda, ktorá na mňa číha. Ľad pred domom na mňa čaká a ja sa na ňom určite pošmyknem. Ak niekde zo stromu nebezpečne visí konár, čaká na mňa, aby na mňa spadol. Ak niekoho okradnú, tak zas len mňa. Už som si nejako zvykla, že priťahujem nebezpečenstvo, a preto som si vždy na novom mieste najprv zistila čísla na pohotovostné služby. Šoférovať sa snažím čo najmenej. Nosím nízke topánky a nie príliš voľné oblečenie, aby som sa do neho nezamotala.

Forks ma privítalo dažďom. Miestna škola bola fajn a zvykla som si naozaj rýchlo. Ako na každej škole, aj tu boli školské hviezdy, múdre decká, školskí hajzlíci a potom čudáci. Najzaujímavejšími študentmi boli adoptované deti doktora Cullena. Rose a Emmett spolu chodili a rovnako tak aj Alice a Jasper. Vyzerali ako vystrihnutí z módneho katalógu. Piatym dieťaťom doktora Cullena bol Edward. Stále dobre oblečený, neposlušný rozcuch vlasov a stále zahĺbený a zamračený výraz. Nemala som z neho dobrý pocit. Zvláštne sa na mňa díval. Myslela som, že má záujem, no bočil odo mňa, akoby som mala lepru. S Alice som sa spriatelila, ale keď prišla reč na Edwarda, dostala som len strohú odpoveď, že on ľudí nemusí. Rose ma očividne neznášala od prvej sekundy. Jednoducho som jej nesadla. Emmett vždy poznamenal niečo vtipné na moju adresu. Vraj som chodiaca katastrofa, a Jasper ma maximálne obdaril úsmevom. Mne to ale bohato stačilo.

Môj otec mi na privítanie podaroval auto a ja som ho hneď prvý deň oprela o plot. Je v servise už mesiac, lebo súčiastky na starožitnosti sa ťažko zháňajú. Tak, ako nezvládam jazdu na aute, nezvládam ani svoje nohy. Chcela som stihnúť hodinu biológie a šmykla som sa na umytej dlážke. To som celá ja.

1. kapitola

Bella:

Sedela som znova na chodbe nemocnice. Sestry na recepcii ma už poznali po mene. Vo dverách sa objavil ten blond doktor, a keď ma zbadal, zodvihol obočie a podišiel ku mne.

„Náčelníkova dcéra. Tento mesiac už tretíkrát.“ Oslňujúco sa usmial. „Tak, Bella, čo ťa zložilo tento krát?“ Podoprel ma a pomohol mi do ambulancie. Krivkala som a bolestne skučala pri každom došliapnutí. Doktor Cullen mi pohotovo prezrel nohu.

„Členok je vytknutý. Šľachy nie sú potrhané. Budeš si na to dávať ľad a dám ti niečo od bolesti. Noha bude chvíľu v ortéze a nesmieš na ňu došľapovať.“ Poučil ma a potom mi dal recept. Akurát mi išiel upevniť ortézu, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere a vošla sestra.

„Máte tu syna, doktor.“ Doktor sa usmial.

„Ktorý z mojich mládencov ma prišiel pozrieť?“ opýtal sa a obdaril kolegyňu úsmevom, ktorý zastavuje srdce. Sestrička sa zachichúňala.

„Ten strapatý. Edward, však?“ Prešla okolo mňa a zatvorila okno, cez ktoré sa urobil prievan.

„Pošlite ho,“ šepol doktor.

„Edwarda poznáš asi zo školy, však?“ opýtal sa uvoľnene. Prikývla som. Edwarda som poznala z videnia. Bol to bezpochyby najkrajší chalan na škole, ale hrozne čudný. S nikým nehovoril. Na žiadne akcie nechodil, a ak s niekým prehovoril, bol to vždy niekto z jeho rodiny. V škole vedel vždy všetko. Bol ako chodiaca encyklopédia. Cez prestávky si vždy čítal.

Raz som ho oslovila. Nevzala som si knihu z biológie. Bez slova mi ju podal. Pôsobil, akoby som ho svojou prítomnosťou nejako trýznila. Jemu aj tak učebnica nechýbala. On tú knihu pozná naspamäť a to je vážne choré.

Do dverí vošiel Edward. Ak by som nevedela, že je adoptovaný, tak poviem, že je naozaj doktorov syn. Podobali sa. Rovnako biela pokožka a karamelové oči spájali všetkých členov ich rodiny.

„Ahoj,“ šepla som. Edward sa zatváril, akoby videl ducha. Rozpačito pozrel na svojho otca a potom na mňa.

„Počkám vonku,“ povedal hlbším hlasom.

„Bella je už ošetrená.“ Doktor sa otočil na mňa. „Máš tu odvoz?“ opýtal sa ma. Pokývala som hlavou.

„Nie. Priviezla ma sestra zo školy a už odišla. Skúsim zavolať otcovi,“ povedala som a začala v taške hľadať mobil.

„Ty si tu na Volve, však?“ Pozrel na Edwarda a on vyvalil oči snáď ešte viac než pred chvíľou.

„No, áno, ale...“

„Tak ju hodíš domov. S tou nohou nesmie chodiť. Vezmi ju na ruky.“ Skočil Edwardovi do reči jeho otec. Pozrela som na Edwarda, ktorý vyzeral, že skolabuje. Bez reptania ku mne podišiel a rozpačito sa usmial.

„Ja si zavolám otca,“ povedala som červenajúc sa, lebo ma Edward objal okolo ramien a pod kolenami, a zodvihol ma do vzduchu ako pierko. Otočila som sa k nemu a tváre sa nám takmer zrazili. Vtedy sa Edward zvláštne zachvel. Cítila som, ako mu zvláštne zavibrovala hruď. Takmer v stotine sekundy som sa ocitla v náručí doktora Cullena. Edward stál nalepený na stene a previnilo klopil oči.

„Úplne som zabudol, že Edward má povinnosti. Odveziem ťa ja. Mám aj tak obedňajšiu pauzu,“ povedal doktor splašene. Celá táto situácia mi prišla zvláštna. Pozrela som mu do očí.

„Predsa ma nebudete voziť domov, keď by ste mal ísť na obed.“ Zakrútila som hlavou. Doktor Cullen sa usmial a bez slova ma niesol pred budovu do svojho luxusného Mercedesu. Na recepcii zahlásil sestre, že sa o pol hodinu vráti. Bola som celá červená, lebo sa na nás všetci dívali.

„Mám povinnosť ťa odviesť. Dlžím to tvojmu otcovi. Vieš, zákaz státia a obišlo to pohovorom.“ Vyrazil tak rýchlo, že som sa vyplašená okamžite zapla do pásu.

„To vás asi ešte nevidel šoférovať.“ Dovolila som si túto impertinentnú poznámku. Doktor sa rozosmial.

„Nič mu nepovedz, lebo ťa nabudúce neošetrím.“ Očarujúco sa usmial a mne srdce prudko zrýchlilo.

Priviezol ma pred dom a odniesol ma až do obývačky.

„Pozdrav otca.“ Celý jeho zjav vyrážal dych.

„Ďakujem, doktor Cullen,“ šepla som celá bordová.

„Bella, si tak častým hosťom v mojej ambulancii, že mi pokojne môžeš hovoriť Carlisle.“ Podal mi ruku a mne to prišlo tak zvláštne.

„Dobre, doktor Carlisle,“ pípla som.

„Ty si roztomilá. Len Carlisle. Skús to znova.“ Dobre sa na mne bavil.

„Dobre, Carlisle,“ šepla som.

„Maj sa, Bella, a vážne dúfam, že ťa už v ambulancii neuvidím.“ Odišiel a ja som si vyložila nohu na pohovku. Nemohla som prestať myslieť na Edwarda. To, čo sa stalo, bolo zvláštne.

2. kapitola

Dúfam, že Vás začiatok zaujal a zanecháte mi komentárik. Ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - Prológ + 1. kapitola: