Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tajomný ochranca - 26. kapitola

22.01.2012 (07:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 52× • zobrazeno 7072×

Edward:

Celý môj svet sa točil okolo malej hnedovlásky s tvárou anjela a dokonalou vôňou, ktorá ma dokázala dostať do kolien. Strácal som pevnú zem pod nohami, keď bola v mojej blízkosti. Bolo mi jedno, čo si myslí jej otec, Charlie, bolo mi jedno, čo si myslí ten môj. Sekunda bez nej bola trýznivou večnosťou a ja som jednoducho vedel, že už nedokážem existovať bez nej.

Každý večer od toho dňa, keď sme sa prvýkrát milovali, som trávil u nej. Nedokázal som sa jej nabažiť. Vedel som, že ona ma nikdy neomrzí. Chudák Charlie. Keby ten tušil, čo sa deje v jeho dome, najskôr by ošedivel. Cez deň som s ňou bol v škole, po obede sme trávili čas u nej alebo u nás a noci boli len naše. Cestu k jej domu a skok do okna som už mal zvládnuté s takou samozrejmosťou, že by som mohol prísť o všetky zmysly a za svojou láskou by som trafil kedykoľvek.

Od našej prvej spoločnej noci už ubehli dva týždne a ja som ešte nebol na love. Teraz som k svojej existencii potreboval niečo iné, než krv. Potreboval som ju, jej telo a bozky. Hrdlo sa mi však bolestne zvieralo a moja upíria podstata sa pomalinky predierala na povrch. Oči som mal vlastne permanentne čierne túžbou, ale moja sestra ma odhalila.

„Mal by si ísť loviť,“ povedala mi vo štvrtok večer.

„Ešte nie,“ šepol som a prezliekol si košeľu. Chcel som ísť zas za Bellou. Alice ma chytila za rukáv a nahnevane na mňa zavrčala.

„Nechceš jej predsa nedopatrením ublížiť. Zajtra pôjdeš na lov a ja ti ju postrážim,“ povedala moja sestra.

„Blázniš, ak by sa dozvedela, že som ju nechal strážiť, tak by ma potom zabila.“ Pokrútil som hlavou.

„Ty už mŕtvy si, čiže strach nemám a budem diskrétna. Pôjdeš zajtra po škole a v nedeľu večer si doma. Nechcem počuť námietky, lebo poviem Carlisleovi, že si už vyše dvoch týždňov nelovil a vieš ako bude vyvádzať.“ Zodvihla obočie. Vedel som si predstaviť, čo by na to môj otec povedal.

Prikývol som teda a nemienil som sa viac nechať zdržiavať. Rozbehol som sa k Belle. Sedela ešte so svojim otcom pred televíziou, a tak som sa vyhupol do okna a urobil si pohodlie v jej posteli. Počul som, ako sa lúči s Charliem, pobozkala ho na dobrú noc a vyšla po schodoch. Nevošla do izby, ale vliezla do kúpeľne. Počul som sprchu a ako si rozkošne spieva. Dvere sa pomaly otvorili a moja láska vkĺzla do izby zabelená len do malinkého uteráka. Dá sa niečo také vydržať? Pôsobila dosť prekvapene, keď ma zbadala vo svojej posteli a aj ja som bol dosť prekvapený, keď si laškovne uvoľnila uterák na prsiach a ten spadol na zem. Zlá, zlá, zlá Bella. Toto sa robí nadržanému upírovi. Chúďa moja milovaná sa nestihla ani pohnúť a skončila prirazená na stene a ja, samozrejme, na nej.

„Bella, je všetko v poriadku?“ zakričal Charlie od svojej izby. Ja som sa už plne venoval Bellinej nádhernej hrudi a ona ma rozpačito zdrapla za vlasy.

„Som v poriadku, oci. Trocha som sa šmykla. Dobrú noc,“ zakričala a ja som pretočil kľúčom v zámke. Len pre istotu.

Ráno mi Bella sladko spala na hrudi. Pomalým pohybom som ju hladil po chrbte až na zadoček a ona sa sladko zo sna usmiala. Myslím, že na lov už pôjdem od rána, aby som bol čo najskôr späť.  Charlie už bol hore, no moja princezná ešte snívala. Vyslobodil som sa z jej objatia a pobozkal ju na spánok. Pootvorila oči.

„Zlatko, pôjdem už teraz ráno, aby som bol čím skôr doma. Do školy aj zo školy ťa vezme Alice. Dobre?“ šepol som jej.

„Nechcem, aby ma niekto strážil,“ povedala zachrípnuto. Pousmial som sa. Ľudským hlasivkám dá pekne zabrať, keď noc čo noc vzdychajú do môjho ucha. Pohladil som ju.

„Nebude ťa strážiť, ale musíš sa správať zodpovedne. Žiadne vyvádzanie. Dobre?“ Zazubila sa a stiahla si prikrývku cez hlavu. Prudko som ju strhol a tá malá potvorka na mňa pod tým paplónom robila grimasy. Pretočil som ju na brucho a káravo ju pľasol po zadočku. Zasmiala sa. Ja som mal zas na mále. Privádzala ma do šialenstva. Radšej som rýchlo vyskočil z okna a utekal.

S Alice sme sa na všetkom dohodli. Bude Bellu strážiť tak, aby o tom nevedela a v prípade akýchkoľvek problémov mi zavolá.

Ísť na lov, keď je vám za ťažko opustiť svoju najväčšiu závislosť, bolo ťažké. Jasper s Emmettom zo mňa boli znechutení. Mysleli si, že si užijeme, namiesto toho som sa vrhol na prvé bijúce srdce. Chuť vysokej nie je to, čo by som veľmi obľuboval, ale chcel som byť čím skôr doma. Ak by som mohol, už bežím rovno do Forks, ale musel som počkať aj svojich bratov.

„Úplne ho pobláznila. Správa sa ako zamilovaný pajác. Bella sem, Bella tam. Myslíš, že je v jeho hlave aj niečo iné?“

„Ja vás počujem,“ zavrčal som na tých dvoch.

„Viem, že nás počuješ,“ zasmial sa Jasper. „Myslím, že tvoju Bellu by mal Carlisle zapísať, ako závažné psychické ochorenie u upírov.“  Musel som sa na svojho brata zavrčať, ale v skutočnosti ma to vôbec nehnevalo. Bola to pravda. Keď privriem oči, vidím jej tvár a neustále privoniavam k svojej bunde, aby som si pripomenul jej vôňu, ktorá sa mi už pomaly z vecí vytráca a to nesmiem dopustiť. Som jej vôňou úplne presiaknutý. Normálne by sa mohlo stať, že by si ma iný upír pomýlil s človekom.

„Môžeme už ísť?“ opýtal som sa nedočkavo.

„Láska ho volá!“ zaspieval Emmett hrubým hlasom. Rozbehli sme sa k autu. Aj tak sme sa zdržali dlhšie, než som plánoval a vrátime sa najskôr v nedeľu večer. Okamžite som z auta zavolal Alice.

„Ahoj. Je všetko v poriadku?“ opýtal som sa ako prvé.

„Mám sa dobre. Bella sa má dobre. Celý víkend trávi v knihách a ja na strome pred jej domom.“ Alice ma stručne poinformovala o situácii v dome Swanových a ja som sa konečne trocha upokojil. Zatiaľ si neublížila, nestratila sa, nespadla do jazera a nesnažil sa jej ublížiť žiaden opilec alebo zožrať vlkolak. Som nadmieru spokojný. O osem hodín sme doma a ja si potom naplno užijem jej telo, vôňu a vlastne úplne všetko. Nepohnem sa od nej do rána, teda z nej.

„Môžeš s tým prestať?“ zašomral Jasper. Nech je vlastne rád, že nečíta myšlienky ako ja. Cíti len pocity.

„Ja nič nerobím,“ povedal som zamyslene. Emm sa uškŕňal, ale pre dnešok sa už rozhodol, že si ma nebude doberať.

Keď sme dorazili, rýchlo som sa osprchoval a rozbehol sa k domu Belly. Alice sedela poctivo na strome. Chvíľu som mal chuť, pekne ju striasť dole, ale bol som jej vďačný, že Bellu postrážila. Ladne skočila predo mňa.

„Od včera je trocha divná a keď som jej vola, že sa zastavím, odmietla,“ šepla moja sestra.

„Najskôr jej chýbam.“ Nahodil som namyslený úsmev. Alice pretočila oči a utekala domov. Ja som ako vždy skočil do okna, ale prekvapilo ma, že okno bolo zatvorené a záves zatiahnutý. Bella predsa vedela, že prídem. Obišiel som dom a všetky dvere boli pozatvárané. Odstúpil som od domu a zavolal Belle na mobil. Zrušila ma. Prekvapene som hľadel do zatemneného okna. Znova som vyskočil na parapet a zaklopal na sklo. Bella bola dnu a jej srdce bilo poriadne rýchlo, no neotvorila. Nerozumel som tomu. Ak by som vyskočil na strechu, určite by sa mi podarilo nejako predrať cez strešné okno, ale Bella ma tu zjavne nechce. Bol som z toho pekne mimo. Neviem o ničom, čo by som vyviedol. Možno je len unavená a chce si pospať, napadlo mi, ale skôr som sám seba chlácholil. Mal som chuť vyraziť dvere a vbehnúť k nej. Dnešnú noc som strávil na strome pred jej domom ja. Nad ránom som šiel domov a pripravil sa do školy. Alice som stručne poinformoval o tom, čo sa večer udialo. Nanešťastie nič nevidela.

Pred školou som nervózne obiehal auto. Takmer som do vozovky vyšliapal dieru, keď sa objavila moja milovaná na tej rachotine. Bol som hlavne rád, že vyzerá, že jej nič nechýba. Priskočil som k nej a otvoril dvere. Rýchlo som ju objal a vtisol jej bozk do vlasov.

„Včera si ma trocha vymkla, ty moja potvorka,“ zavrčal som jej do ucha, no ona ma odstrčila.

„Nechaj ma, jasné!“ povedala tvrdo. Prekvapene som sa na ňu pozrel.

„Deje sa niečo? Vyviedol som niečo, kým som bol preč?“ opýtal som sa pobavene s nádejou, že sa len na niečo hrá.

„Áno. Nemám náladu sa s tebou baviť,“ povedala trocha ublížene. Pokrútil som hlavou.

„Bella, ja neviem, čo som urobil, ale určite to napravím. Len mi povedz...“

„Nechaj ma. Dobre!“ Vytočila svoje zápästie z mojej ruky a rozbehla sa ku škole. Troška zakopla, ale našťastie to ustála. Prekvapene som sa za ňou díval a nerozumel tomu, čo sa deje.

„Na nebi krajiny lásky sa zjavili mraky, braček?“ podpichol ma Emm neohrabane.

„Ja netuším, čo sa stalo. Nič zlé som nespravil. Možno sa hnevá, že som sa vrátil tak neskoro. Dočerta. Prečo jej nečítam myšlienky,“ zakňučal som.

„Keď naštvem Rose, zaberie darček. Kúp jej kvety,“ radil mi môj brat.

„Radšej šperk,“ pridal sa Jasper.

„Zistím, čo sa deje,“ povedala Alice a šla za Bellou. Mali spolu hodinu, tak sa hádam dozviem, čo som urobil a pokúsim sa to napraviť. Ja predsa bez Belly dlhšie než do večera nevydržím.

25. kapitola - 27. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tajomný ochranca - 26. kapitola: