Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 15. kapitola

25.07.2012 (08:00) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2309×

15. kapitola

Bella:

Najradšej by som sa nakopala, nafackovala, zahrabala. Ako som toto mohla dopustiť? Ako som mu mohla dovoliť, aby ma primäl priznať sa mu? Nerobila som si srandu, keď som mu povedala, že to nebude dobré ani pre jedného z nás. Ale taktiež som sa ho teraz nevedela vzdať. Aj ten týždeň, ktorý som bola nútená bez neho prežiť pre mňa znamenal utrpenie. Tak si viete ale predstaviť, aké to bolo prekvapenie, keď som už pri dverách od Angels Scream začula jeho krásny hlas a potom, keď som ho uvidela, som sa naňho takmer vrhla...

No ešte pred tým ma neskutočne naštvala Lauren; áno, bola pravda, že som jej dávnejšie hovorila, že ho môže zviesť, ale to bolo vtedy. Teraz je iná situácia a keď som uvidela, ako sa naňho lepí, pocítila som žiarlivosť. Nechcela som sa o Edwarda s nikým deliť. Aj keď by som nemala takto premýšľať. Naschvál som s ním nešla do mojej zvyčajne izby, pretože tá sa nachádzala veľmi blízko Frankovej pracovne a nechcela som, aby niečo z nášho rozhovoru začul. Táto miestnosť bola ďalej a mala som odskúšané, že sem už až tak skvele počuť nebolo. To by musel dávať väčší pozor a pochybovala som, že by ma teraz až natoľko sledoval.

No ten môj hlupáčik ma skutočne donútil priznať sa. Ale čo som mala robiť, keď ma držal v objatí a ja som nevedela zahrať, že mi je to nepríjemné? Viem, mala by som byť toho schopná, ale napriek tomu... nebola som.  Preto som ešte teraz vdychovala jeho vôňu, kým ma ešte stále držal a hladkal po vlasoch. Počúvala som tlkot jeho srdca a vedela, že to je najdôležitejší zvuk môjho života. Mierne som zdvihla hlavu, aby som naňho videla a všimla si, že sa na mňa usmieva. Úsmev som mu s radosťou oplatila a zdvihla sa na špičky, aby som ho pobozkala. Lenže z nevinného bozku sa stával čoraz viac vášnivejší. Prsty som mu vplietla do vlasov a tlačila sa naňho väčšou silou. Edward ma zdvihol na ruky a položil ma na posteľ, kde si ľahol na mňa. Vtedy sa mi v hlave rozsvietila kontrolka.

„Edward, počkaj,“ vydýchla som, keď sa mi perami prisal na krk. Rukami ma hladil po celom chrbte a ja som privrela viečka.

„Čo sa stalo? Urobil som niečo zlé?“ Vystrašene sa na mňa pozrel. Zakrútila som hlavou.  

„Nie, samozrejme, že nie. Ja len... Nechcem, aby to vyznelo zle, ale... Jednoducho nechcem, aby sme sa milovali.“ Keby som bola človek, asi by som bola červená až na zadku. Edward sa zarazil a následne zamračil a ja som prišla na to, ako to muselo vyznieť.

„Teda,“ rýchlo som pokračovala, „nemyslela som to tak. Chcem tým povedať, že nechcem, aby sme sa zbytočne uponáhľali.“

„Ako len budeš chcieť,“ prikývol a ľahol si vedľa mňa. Pozrela som sa naňho a všimla si, že je smutný. Asi nepochopil, prečo som ho odmietla.

„Edward, prepáč. Vysvetlím ti to. Ide o to, že nechcem, aby si bol ako ostatní muži, ktorí sem prídu, zaplatia si a ja ich musím uspokojiť. Chcem, aby to bolo medzi nami iné,“ pošepla som, posadila sa a nohy si prekrížila do tureckého sedu. „Nebudem ti klamať, Ed. Mojou posteľou prešli už stovky mužov. Nikdy som však k žiadnemu z nich nič necítila. Jednoducho som bola nútená plniť si svoju prácu. Ešte stále aj som... Nikdy som dokonca nebola zaľúbená,“ pousmiala som sa. „Až pokým si neprišiel ty. Si naozaj iný, než ostatní muži. A práve preto chcem, aby sme sa zbytočne neunáhlili.“ Pohľad som uprela na svoje ruky. Slová, ktoré som vypustila z úst, bolo pre mňa ťažké vysloviť. Aj keď som za svoj život bola už dosť skúsená, slová takéhoto typu boli pre mňa novinkou. Počula som, ako sa Edward hlasno nadýchol a následne aj to, že sa posadil. Jeho dlaň spočinula na mojom chrbte a jemne ma pohladila.

„Máš pravdu. Nikdy nespravím niečo, čo sa ti nebude páčiť, sľubujem. Pôjdeme na všetko pekne pomaly. Budem sa k tebe správať ako k princeznej,“ zašepkal a pritisol si ma na hruď. Pootočila som hlavu a položila si ju na jeho hruď. Usmiala som sa nad jeho slovami. Pobozkala som ho na krk, ignorujúc jed, ktorý sa mi kvôli jeho lahodnej vôni nahromadil v ústach. Edwardovi by som nedokázala ublížiť, no bola som predsa len rada, že som mala prax v ovládaní. Tí ľudskí muži, s ktorými som trávila toľký čas, možno nebola až taká zlá vec, pretože som sa aspoň precvičila v sebaovládaní, a teraz, keď som spoznala Edwarda, nehrozilo, že by som mu mohla ublížiť. Nosom som mu prešla po krku, po čeľusti, po brade, až som sa dostala k perám, ktoré sa mu pri mojom dotyku mierne pootvorili a pobozkali mi špičku nosa. Zasmiala som sa a následne ho pobozkala. Ako som len milovala jeho pery! Oprela som si čelo o jeho a spokojne sa usmievala, až kým ma nenapadlo, že som vlastne v práci a ja si koledujem o poriadny malér. No čo bolo najhoršie je to, že teraz som v tom už nebola sama.

„Edward, veľmi ma to mrzí, ale nemôžeme byť dnes spolu dlhšie.“

„Prečo?“ Zamračil sa. Povzdychla som si a pohladila ho po líci.

„Pretože som v práci. Aj keď by som chcela byť s tebou, nejde to. Bojím sa, že si niekto všimol, že sme sem šli a nechcem, aby mu prišlo nápadné, že si tu tak dlho.“

„Odíď so mnou,“ povedal a pozrel sa na mňa. Topila som sa v tých smaragdových očiach a rada by som spravila, čo odo mňa chcel, no rozhodnutie neležalo na mne.

„Nemôžem,“ šepla som a pritisla sa k nemu ešte pevnejšie. „Nemôžem.“ Bolo zaujímavé, ako bezpečne som sa cítila v jeho náručí. Nemohol mi aj tak nikto ublížiť, to by som skôr ja ublížila jemu, ale aj tak som sa cítila zvláštne. Tak... milovane.

„Prečo, láska?“ Chcel vedieť.

„To ti nemôžem povedať, aj keby som chcela. Ale sľubujem, že niečo vymyslím. Zatiaľ ti však môžem povedať len toľko, že nikomu nesmieš o nás povedať, dobre?“

„Dobre, ale nechápem, že prečo. Čo sa deje?“ spýtal sa zúfalo.

„Jednoducho ma poslúchni, Edward. Sľubujem, že sa to čoskoro dozvieš, ale teraz ešte nie. A opakujem, že by bolo najlepšie, keby medzi nami nič nebolo,“ povedala som a na konci som pevne stisla viečka. Bolelo ma vedomie, že tento vzťah je chyba. Áno, bol chybou. Edward si zaslúžil nejakú ľudskú dievčinu, ktorú by nadovšetko miloval. Tak, ako aj ona jeho. Dievčinu, ktorá by bola slušná a mala za sebou slušnú minulosť. Nie ako ja, kurva. 

„To nehovor!“ rozčúlil sa Edward. „Alebo skutočne sa so mnou nechceš stretávať? Myslel som si, že ma milu...“ nedopovedal, lebo som pritlačila svoje pery na tie jeho.  

„Milujem ťa, to je pravda, ale nie som pre teba vhodná,“ šepkala som pomedzi bozky. Edward si povzdychol a chytil mi tvár do dlaní.

„Si a nebudeme už o tom viac diskutovať.“ Chvíľu sme si obaja odhodlane pozerali do očí.

„Tak fajn,“ pritakala som nakoniec. To, čo som sa o Edwardovi naučila bolo, že je extrémne tvrdohlavý a nedá si povedať. Keby si dal, teraz by tu nebol, pretože by ma poslúchol. „Ale nemôžem dopustiť, aby sa ti niečo stalo.“

„Prečo by malo?“

„To ti nemôžem prezradiť.“ Pohladila som ho po hustých vlasoch, kým sa on na mňa roztomilo mračil.

Nakoniec si povzdychol. „Tak dobre. Poslúchnem ťa a aj keď sa mi to ťažko hovorí, odchádzam. Ale len v prípade, že mi sľúbiš, že sa zajtra stretneme. Pozývam ťa na večeru,“ povedal a šibalsky sa na mňa usmial.

„To ako na rande?“ overovala som si a zdvihla obočie. Edwardovi sa v očiach zablyslo. „Presne tak.“

„Dobre,“ súhlasila som s úsmevom.

„Naozaj?“ spýtal sa neveriacky. Pretočila som oči.

„Nie, iba vo sne,“ zahundrala som sarkasticky. Edward sa zasmial a znova ma vášnivo bozkával. 

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem,“ opakoval stále dokola a bozkával ma po celej tvári. Zasmiala som sa. Kým sme sa postavili z postele, prešlo asi ďalších desať minút. Ale nevedeli sme sa proste od seba odtrhnúť.

„Tak zajtra, na našom obvyklom mieste?“ overovala som si, keď sme stáli pri dverách v objatí.

„Uhm,“ pritakal Edward, „budem sa na teba tešiť.“

„Aj ja na teba.“ Načiahla som sa na špičky a vtisla mu na dnes posledný bozk. Edwardovi sa  však nejako nechcelo odtrhnúť, lenže už bolo veľa hodín. Slabo som ho od seba odtiahla a ruky si položila na jeho hruď. „Tak bež. Zajtra sa vidíme,“ zašepkala som. Edward zaúpel, ale nakoniec prikývol. Pomaly sa pobral po chodbe späť do baru, pričom sa stále na mňa otáčal. Vtedy som si na niečo spomenula a rozbehla sa k nemu, aby som príliš nekričala.

„Edward,“ skríkla som tak, ako to len bolo možné, kým som bežala. Edward sa otočil a keď si všimol, že za ním bežím – pomalým ľudským behom – zastal a roztvoril náruč, do ktorej som padla. Pripadal som si ako v tých trápnych romantických filmoch od Pilcherovej. No až teraz som pochopila, že to možno až také trápne nie je. Asi som sa začala pozerať na svet cez ružové okuliare.   

„Nebodaj som ti už začal chýbať,“ zachichotal sa, keď sa jeho ruky omotali okolo môjho pásu. Usmiala som sa. „Chýbaš mi stále, ale to nie je to, čo som chcela. Chcela som sa ti poďakovať za tie šaty,“ usmiala som sa. Šatám som našla vhodné miesto. Sú stále zavesené na skrini. Edward sa ku mne zohol a tesne pri perách mi zašepkal: „Pre teba všetko.“ A potom spojil naše pery. Koľkokrát som sa s ním dnes bozkávala?

Ako omámená som – už sama -  vošla do svojej izby. Kým som premýšľala, prezliekala som sa. Bola som šťastná; to som mohla o sebe tvrdiť. No stále som mala aj v hlave myšlienky, ktoré tvrdili, že toto nedopadne dobre. Mali ste už niekedy taký zvláštny pocit, že sa má niečo udiať? Pretože práve teraz som ja taký mala. Cítila som, že sa niečo blíži. Niečo, čo môže všetko zmeniť. Jediné, čo som nevedela, bolo to, či to bude niečo dobré alebo zlé...

Dúfala som však v tú prvú možnosť.

Keď hodiny odbili štyri ráno, vykradla som sa zo svojej izby. Dnes som mala len jedného klienta. Bolo jasné, že by ich bolo aj viac, no ja som po tom prvom už nevyliezala z izby. Nemala som náladu na tento bar, chcela som ísť čo najskôr domov a potom za Edwardom.

„Sweetheart, ahoj, drahá,“ ozval sa za mnou Frankov hlas a ja som stisla viečka. Nahodila som úsmev a pomaly sa naňho otočila. Prečo si ma musel začať všímať práve teraz? Celý týždeň, čo je už „doma“ som mu bola viac- menej ukradnutá. Akurát v ten prvý deň nie... V duchu som zakrútila hlavou, aby som vytesnila z mysle tie nechutné myšlienky.

„Ahoj,“ pozdravila som ho milým hlasom a pozrela sa naňho. Frank by ani nebol škaredý muž, keby nebol taký neskutočný idiot. Živil sa výlučne ľudskou krvou, červeň v očiach zakrýval len pomocou kontaktných šošoviek. Teraz to už mal jednoduchšie. Predtým, než ich vynašli, sa väčšinou maskoval veľkým klobúkom, aby si ľudia nevšimli jeho oči. Samozrejme, nie vždy to bolo možné.

„Odchádzaš niekam?“ spýtal sa arogantne.

„Áno, idem na lov.“ Snažila som sa znieť pokojne. Frank prižmúril oči a ruky si prekrížil na hrudi. Následne sa oprel o stenu.

„Michael vravel, že si bola na love včera,“ podotkol. Doparoma!

„Ehm... no áno, ale bola to len taká rýchlovka a nerada by som ublížila nejakému klientovi.“ Kecy, kecy, kecy... A ani nie, sčasti to aj bola pravda. Odkedy som sa začala stýkať s Edom, nelovila ani som nezabíjala ľudí.

„Ach tak. No dobre, Sweetheart, ako myslíš... Ja len... viem, že si natoľko múdra, aby si nespravila nejakú hlúposť, ktorú by si mohla potom ľutovať.“ Bez ďalších slov sa otočil a mieril do svojej pracovne. Keby moje srdce bilo, práve by doslova „bežalo maratón.“ Čo to malo znamenať? On predsa nemôže o ničom vedieť. Dávala som si dostatočný pozor, aby rozhovor medzi mnou a Edwardom nikto nepočul. Rukami som si prehrabla vlasy a rozišla sa rýchlo domov. Chýbal mi Edward. Nevidela som ho pár mizerných hodín a už som to pociťovala. No vedela som, že ak ešte chvíľu vydržím, budem s ním. Aby som si skrátila čas, predsa som vybehla na krátky lov. Dnes si to odniesla len jedna srnka. Doma som si obliekla tie červené šaty.

Ešte som ich na sebe nemala, tak toto bola moja premiéra. Sadli mi ako uliate. Vlasy som si prečesala a nechala ich rozpustené. Pripla som do nich malý červený kvet. Namaľovala som sa len jemne; nič netreba preháňať. Na nohy si nazula elegantné čierne lodičky a mohla som vyraziť. Keď som ho uvidela, neubránila som sa úsmevu. Mal na sebe čierne sako a džínsy. Vyzeralo to pekne... Ale na Edwardovi by predsa všetko vyzeralo pekne. Bol odo mňa otočený, takže nevedel, že prichádzam. Spomalila som, aby ma neprezradilo klopkanie topánok a pomaly som sa k nemu blížila. Keď som bola dostatočne blízko neho, zdvihla som sa na špičky a ruky mu priložila na oči. Ľakom nadskočil a ja som sa potichu zachichotala.

„Hádaj, kto som,“ zašepkala som mu do ucha a následne mu naň vtisla malý bozk.

„Najkrajšia žena na svete?“ V jeho hlase som počula úsmev. Stiahol si moje ruky z očí a každej vtisol bozk. Potom sa otočil a úsmev sa mu rozšíril ešte viac. V jednej ruke držal ružu.

„Si nádherná,“ vydýchol, keď si ma premeral. „Skutočne vyzeráš úplne božsky.“

„Ty tiež nie si na zahodenie,“ zasmiala som sa a pozrela sa naňho.

„To je všetko, čo mi povieš?“ zamračil sa a našpúlil pery. „Veď dobre, dobre... A to som ti už chcel dať túto ružu.“ Začal ju točiť medzi prstami. Zasmiala som sa.

„No, vlastne si ten najdokonalejší muž na celom svete,“ opravila som sa.

„Nemyslíš to úprimne.“

„Myslím. Tak ale dobre. Si ten najdokonalejší, najbožskejší a najúžasnejší muž na svete.“

„To znie lepšie,“ žmurkol na mňa.

„Tak teda ružičku pre moju ružičku.“ Podával mi červenú ružu a ja som ju s úsmevom prijala. Privoňala som k nej a vďaka upíriemu čuchu som si jej vôňu vedela vychutnať naplno.

„Ďakujem,“ povedala som úprimne a objala som ho. Pohladil ma po líci.

„Nemáš začo.“ Ale mala som. Skutočne som mala za veľa...

Nakoniec sme s Edwardom išli do reštaurácie, ktorú zvolil on. Mne to bolo jedno, aj tak som nehodlala jesť. Edward na to frflal, vraj si nemám robiť starosti a objednať si, po čom mi len srdce ráči. Zakrútila som hlavou.

„Pre mňa nemusíš držať diétu,“ podotkol, keď sme opustili reštauráciu. Edward si objednal len špagety, z ktorých som, pochopiteľne, musela ochutnať aj ja. Zasmiala som sa.

„Nemaj o mňa strach.“ Načiahla som sa po jeho ruku a preplietla som si s ním prsty. Potrebovala som ho držať; potrebovala som fyzicky cítiť, že je tu. Lenže dokedy to bude trvať?

„Sweet, čo sa stalo? Prečo sa tak mračíš?“ spýtal sa Edward s obavami. Povzdychla som si a pokrútila hlavou. „To nič. Nerob si starosti.“

„Ale robím si. A budem si robiť. Vieš, že mi môžeš povedať všetko.“ Náhle zastavil a spolu s ním aj ja. „Tak čo sa deje?“ Povzbudzujúco ma pohladil po ramene. Pritisla som sa k nemu a hlavu si zložila na jeho rameno.

„Bojím sa, že sa to raz skončí,“ zamrmlala som.

„Čo sa skončí?“

„Náš vzťah. Ja viem, že koniec je niečo, čo raz musí prísť.“

„Nerozprávaj tak. Neviem ako ty, ale ja s tebou plánujem zostarnúť,“ usmial sa Edward a vtisol mi bozk do vlasov. Keby jeho slová boli možné...  Jemne mi nadvihol bradu a začal sa ku mne približovať a spojil naše pery v sladkom bozku.

„Milujem ťa, Sweetheart. Ani nevieš ako,“ zamrmlal mi do pier. Privrela som viečka a odtiahla sa od neho. Pozrela som sa mu do očí, ktoré prezrádzali, že to, čo povedal, je pravda. A náhle som vedela, čo musím spraviť. Chcela som, aby o mne vedel najviac, ako sa len dá. A toto, čo som sa mu chystala povedať, bola dôležitá vec. Pre mňa určite. Pretože nikomu okrem neho, som to nepovedala. 

„Volám sa Isabella, Edward,“ šepla som. Pretože keď som bola s ním, bola som to nevinné dievča, nie Sweetheart. Edward prekvapene zamrkal a následne sa potešene usmial. Mohla som v jeho očiach vidieť prekvapenie. Nečakal, že by som mu niekedy povedala svoje skutočné meno. Odkašľal si a povedal vážnym hlasom: „Teší ma, Isabell, som rád, že vás spoznávam.“ Načiahol ku mne ruku a ja som ju so smiechom prijala.

„Aj mňa teší.“ Edward sa na mňa po celý čas usmieval, pričom si jemne hrýzol peru. „To meno je nádherné a vystihuje ťa. Som neskutočne rád, že si mi ho konečne povedala.“ Len som sa usmiala.

„Už som ti povedal, že si ešte krajšia, keď sa usmievaš?“

„Ešte nie,“ pípla som.

„To nie je možné. Ale dobre, tak to už vieš a odteraz ti to budem stále opakovať, Bella.“

Moje meno zašepkal s toľkou láskou, až som mala pocit, že keby to bolo možné, rozplačem sa.

Spravila som to, čo som chcela už toľkokrát. Hodila som sa mu okolo krku.

„Si úžasný,“ zamrmlala som mu do ucha. Zachvel sa.

Chvíľu sme len tak stáli v objatí a užívali s blízkosť toho druhého.

„Už budem musieť ísť,“ zašepkala som. Edward chápajúco prikývol.

„Pracuješ, však?“ Prikývla som.

„Takto to bude stále?“

Vedela som, na čo naráža. „Nie, sľubujem, že niečo vymyslím, aby som sa odtiaľ dostala, dobre? Len mi musíš dať čas.“

„Čas na čo?“ V hlase sa mu ozývalo zúfalstvo.

„Včera som ti spomínala, že je v celej veci niečo viac. Niečo, čo ti nemôžem prezradiť. Vydrž, prosím,“ prosila som ho. Síce som absolútne nevedela, ako by som povedala Frankovi, že odchádzam a ešte to aj hodlala prežiť, no na niečo určite prídem.

Povzdychol si, ale – aj keď neochotne – prikývol. „Tak fajn. Ale keď niečo nebude vychádzať a bude to trvať veľmi dlho, jednoducho si ťa ukradnem a utečiem s tebou.“ Nad jeho slovami som sa zasmiala. Ešte raz ma pevne objal a pobozkal ma na čelo. Odprevadil ma takmer až do Angels Scream.

„Tu by sme sa mali rozlúčiť,“ povedala som, keď už bolo nápis baru dobre vidieť.

Edward sa sklonil a vášnivo ma pobozkal. Vedela som, že sa ho už nechcem vzdať. Donútila som sa odtiahnuť od neho, lebo takto by som tu bola schopná stáť navždy.

„Zajtra sa uvidíme?“ spýtala som sa s nádejou.

„Hej, prídem za tebou... ako „klient“.“ Na konci ukázal úvodzovky. Zaškerila som sa.

„Budem sa na teba tešiť. Tak pa,“ rozlúčila som sa a odstúpila pár krokov od neho. Otočila som sa a mierila do Screamu.

„Bells?“ ozval sa Edwardov hlas. Rýchlo som sa naňho otočila. „Ľúbim ťa.“

Usmiala som sa. „Veď ja teba tiež,“ odvetila som a zakývala som mu. Rýchlo som vošla dnu, dúfajúc, že nemeškám...

Dúfam, že ste si túto kapitolku patrične užili, lebo nabudúce to už začne byť vážne.

Znova vám patrí veľké poďakovanie za komentáre a tentokrát mám chuť aj na venovanie. Takže, kapču venujem kikuske, N1I1K1O1L (zložitejšiu prezývku si si asi dať ani nemohla ), Basule, BellaSwanCullen8, LeahClearwatterCullen, 1ajjka1, Nel, jane a v neposlednom rade RobertKristen.

Samozrejme, že je vás viac, ktorým by som kapču venovala, ale hlavne tieto baby ma najviac podporujú. Takže vám ďakujem, holky.  

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 15. kapitola: