Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweet dreams are for sleep - Kapitola prvá

21.03.2011 (17:15) • babyNessa • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 951×

Pohľad Belly

Prológ

Keď vám pred očami spadne celý svet, nie je ľahké postaviť sa a ísť ďalej. Možno tomu chýba guráž a možno len nie ste dosť silný na to, aby ste kráčali ďalej svojou cestou. A možno sa ďalej ísť nedá, pretože sa životom už len potĺkate a nežijete ho. Neviem, do akej skupiny by som sa mala zaradiť. Asi nepatrím ani do jednej z nich. Patrím do skupiny naivných dievčat, ktoré aj tak naďalej milujú. Milujú naďalej, aj keď boli surovo odkopnuté a opovrhnuté. Milujú, pretože im na lásku nezostávajú len spomienky, ale stále živý cit, ktorý sa raz a navždy zakotvil v ich srdci a je nemožné odňať ho. Existuje vôbec taká skupina? Existuje ešte niečo? Alebo sa všetko skončilo len tým, že som prišla do tohto mesta? Na túto otázku nepoznám odpoveď. Jediné, čo viem je, že s Edwardom som prežila tú najkrajšiu časť života. Asi som si pri ňom vyčerpala všetko šťastie, ktoré mi bolo dané, a preto mi na ďalší život ostal len smútok, žiaľ a hlboká, stále hnisajúca rana v hrudi. Ale ostalo mi aj to navždy zaplnené miesto v srdci, ktoré prekypuje láskou k Edwardovi. Áno, ešte stále ho milujem a neprestanem, dokým moje srdce neprestane biť.

A prvá kapitola sa môže začať...

Ostrou čepeľou noža som prešla po smaragdovozelenej kôre ukorky. Malé kolieska sa príjemne zvlnili a pod prívalom gravitácie ladne padli na tanier. Zodvihla som nôž k otvorenému oknu. Ostré slnečné lúče sa odrážali od kovu a oslepovali mi uplakané oči.

Už vyše roka sa pokúšam bez neho žiť a márne si nahováram, že sa to lepší. Ach, ako len klamem. Každý deň bez neho je pre mňa ešte väčším utrpením. Chcem slobodu, chcem voľnosť, chcem lásku. Chcem sa konečne nadýchnuť bez toho, aby moje srdce začalo krvácať. Len on a smrť mi dokáže poskytnúť to, čo chcem.

Jemne som prešla po slonovinovobielej pokožke zápästia.

Preboha, Bella! Čo to stváraš? zhíkla som a ruka s ukotveným nožom v dlani sa mi zatriasla a nôž s rachotom spadol na zem.

Čupla som si a rozplakala sa. Neviem, či mám právo nazvať to plačom, keďže som už od toľkého vyčerpania nevedala prinútiť oči k slzeniu.

Lesklý kov čepele sa mi rozmazal priamo pred očami. Schúlila som sa do klbka a nohy som si pritlačila tesne k hrudi, presne k tej zákerne hnisajúcej diere v mojom tele.

Mala by moja smrť vôbec zmysel? Bolo by to pre mňa vôbec vykúpením? Zmizla by spolu s mojím životom aj tá bolesť?

Nie, to nesmiem spraviť. Čo Charlie? A čo mama?

A vari má zmysel trpieť na tomto svete len kvôli nim?

Schytila som rukoväť noža a priložila som si ho k žile na zápästí. Teraz predo mnou stojí posledné rozhodnutie. Mám si vybrať rýchlu, či pomalú a bolestivú smrť? Veď je to jedno. Aj tá najväčšia bolesť na svete neprekoná tú v mojej hrudi.

Nervózne som trhla rukou a čepeľ sa mi zaryla hlboko do kože. Zarezala sa mi do žily a tým vytvorila krutú, až omamnú bolesť, no ja som sebou ani len nemykla. Ak som trpela doteraz, budem trpieť až dokonca. Každé jedno štipnutie, pichnutie, hocaký druh bolesti budem prežívať potichu a bez pohnutia. Pekne do konca.

Horúca krv mi stekala dole dlaňou. Ostrá bolesť mi zalievala celé telo. Z rozpáleného čela mi stekali kvapky potu, no ja som nemala síl, a ani vôle, zotrieť ich. Pred očami sa mi zatmelo a srdce mi bilo už len z posledných síl. Teraz prichádza moje vykúpenie, moja smrť.

Pohľad Rosalie

Tak to je prvá a aj posledná vec, ktorú pre Edwarda robím. Aj keď to v podstate robím pre nás všetkých. Pre blaho a pokoj celej našej rodiny. Neznesiem už, že Edward zatelefonuje len raz za pár mesiacov, že trpí, že sa od nás odlúčil. Je mi predsa ako brat.

Bellu privediem späť! Nikdy som si nemyslela, že mi vôbec napadne to spraviť, ale budem ju aj na kolenách prosiť, nech Edwardovi odpustí. Nech mu odpustí tú bolesť, ktorú kvôli nemu musela pretrpieť. Musím jej natlačiť do hlavy, že tie prekliate slová, ktoré mu vyšli z úst, boli len lžou. Musím ju presvedčiť, že ju naďalej miluje a že ju opustil len preto, lebo si myslel, že to takto pre ňu bude lepšie.

Červené BMW som šmykom odparkovala pred malým bielym domčekom. Pred domom Swanovcov. Cez tvár som si prehodila fialovú šatku, aby ma skryla pred zákernými lúčmi jarného slnka, ktoré by okamžite využili príležitosť k odhaleniu môjho tajomstva.

Pootvorila som biele, už stovkykrát natreté, vŕzgajúce dvere. Oči mi spočinuli na snehobielej tvári ľudskej dievčiny. Do nosa sa mi priplavila vábivá vôňa ľudskej krvi. Až teraz som si všimla krv tečúcu po jej dlani a nôž položený pri jej tele.

Zadržala som dych. Nemám čas na to, aby som si to v hlave usporiadala. Srdce jej bilo len nepatrne. Nemám veľa času. Mám ju zachrániť? Mám ju premeniť?

Nie, to jej nespravím. Ja sama by som radšej zomrela, akoby bola týmto netvorom.

Ale ja ju nemôžem takto nechať. Navyše viem, že ona by si taký život vybrala aj dobrovoľne, len aby mohla byť s Edwardom.

Musím jej pomôcť! A to hneď!

Podišla som k jej zotročenému a napoly mŕtvemu telu.

„Bella, odpusť mi, ak to nezvládnem," šepla som a snehobiele zuby som si pritisla k jej krku.

Omamne jemná, horúca krv mi stekala dole hrdlom a rázne hasila bolestivý smäd. Nikdy som nepila lepšiu krv. Voňala úchvatne, ba priam čarovne. Kúzelne tiekla do každej štrbiny môjho tela.

Moje myšlienky, moje rozhodnutia... Všetko bolo sústredené len na jej voňavú krv.

Neprišla si sem zabiť lásku svojho brata a hasiť svoj smäd! Chceš ju predsa zachrániť! kričal anjelský hlas v mojej hlave.

Nedokážem to! Nedokážem to! Nedokážem prestať! opakovala som si v duchu. Až keď sa mi v hlave objavili zlatisté oči členov mojej rodiny, ktorí sa na mňa s opovrhnutím dívali, dokázala som ostré tesáky otrhnúť od jej krku. Ja nechcem byť tá, ktorá túto rodinu rozvráti. Nechcem byť stále tá hlúpa a hnusná blondína. Teraz sa karta obracia.

„A teraz ťa čakajú presne tri dni ukrutného mučenia. Budeš sa zvíjať od bolesti, Belluška," zachechtala som sa a vzala si do náručia jej snehobiele, bezvládne telo.

„Za toto sa mi ešte Edward poďakuje. A pekne krásne aj s celou, celučičkou rodinou. Ach, toľko dobrých skutkov v jeden deň. Za to určite pôjdem do neba."  Nad predstavou neba som sa nedokázala ubrániť smiechu. Ak aj nebo existuje, v deň mojej premeny sa mi neodvrátne zavrelo.

Autor: babyNessa, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweet dreams are for sleep - Kapitola prvá: