Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 16. kapitola

15.09.2011 (17:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 88× • zobrazeno 9891×

Edward:

Dievčatá odviezli a my sme auto sledovali. Vedel som, že je možnosť, že ich nevezmú do rovnakého podniku ako Bellu, ale dúfal som, že áno. Po pol hodine auto za mestom zastalo pred starou budovou. Na oknách boli mreže. Vo vnútri boli traja muži. Nahnevane som udrel po opierke na sedadle a zdemoloval ju. Mal som zlosť, že to nevyšlo. Veľmi som sa o Bellu bál a nebol som jej ani o krok bližšie.

„Necháme ich tam?“ opýtal sa Emmett s pohľadom upretým do okna, v ktorom sa svietilo.

„Demeter ich chce vidieť. Počkáme a uvidíme, či sa tu ukáže.“ Oprel som si hlavu a zavrel oči. Vedel som, že sa dievčatám nič nestane. Ak naštvú Rose, ešte budeme musieť zachraňovať tých chlapov.

Skoro ráno naložili moje sestry a matku znova do dodávky. Držali sme si odstup, aby nás nevideli. Odviezli ich do centra. Zdalo sa mi zvláštne, že tak Demeter riskuje, ale zjavne necítil nebezpečenstvo. Prešlo niekoľko minút a Marty ich znova naložil a šiel preč.

Vzápätí mi zazvonil telefón. Nepoznal som číslo.

„Prosím,“ šepol som.

„Si ranné vtáča, to sa mi páči. Práve som videl tie tri, čo si mi predal. Som viac ako spokojný. Hovoril si, že máš ešte nejaké dievčatá?“ Okamžite som pochopil, že volám so žralokom.

„Dievčatá už dorazili. Ak máš záujem, tak ti ich priveziem.“

„Dobre, Edward. Edward Cullen, však? Preveril som si ťa v Taliansku a môj priateľ ťa pozná. Si v blízkom kontakte s Volturiovcami. Osobne ich nepoznám, ale ako som pochopil, je to najvplyvnejšia talianska rodina. To mi ako referencie stačí. Dúfam, že nevadí, že som sa na teba pýtal. Predpokladám, že si si ma tiež preveroval. Dám ti adresu a privez mi tie dievčatá. Dohodneme sa na siedmu večer. Môže byť?“ Všetci náš rozhovor počúvali. Pozrel som na Carlisla. Významne prikývol.

„Dobre. Dohodnuté.“ Chvíľu sme sa rozhodovali, či hneď zasiahneme alebo počkáme do večera. Nechceli sme urobiť chybu. Jasper je stratég a svet môže len ďakovať našej Alice, že ho vie skrotiť. Neviem si ani predstaviť, akým geniálnym zločincom by bol, ak by sa pridal na zlú stranu alebo len k Talianom. Myslel chladne a aj napriek tomu, že bol odborníkom cez pocity, teraz boli všetky city nepodstatné.

„Počkáme do večera. Sme v centre a ak by sa niečo udialo, mohlo by to vzbudiť pozornosť. Ak by sme šli po Demeterovi teraz, nemusí to dopadnúť dobre. Musíme byť trpezliví.“ Jasper bol ako stroj. Carlisle a Eleazar išli za dodávkou, čo odviezla dievčatá, a my sme zostali strážiť žraloka. V tom prepychovom dome bolo množstvo pohybu. Luxusné autá prichádzali a odchádzali.

Čakali sme do večera. Demeter so svojimi mužmi šli do prístavu na miesto, kde sme sa dohodli. Ja, Emmett a Jasper sme šli do skladu v prístave. Vzali sme aj Irinu, Kate a Carmen.

Zavolal som Eleazarovi a Carlislovi, aby nám dali ešte pol hodinu a potom Rose, Alice a Esmé dostali preč. Vedel som, že teraz to musí vyjsť. Mal som poslednú šancu. Rozhodol som sa na Demetera pritlačiť. Prišli sme na miesto, pár minút po nich. Okamžite som spoznal toho Martyho. Nervózne čakal pred jednou z budov. Zaparkovali sme pri ňom.

„Vitajte. Máte dievčatá?“ opýtal sa ako prvé. Emm otvoril dvere na dodávke. Irina a Kate sa k sebe tisli a Carmen sedela na opačnej strane.

„Odkiaľ ich beriete? Sú nádherné.“ Obdivne zodvihol obočie. Dievčatá s Emmettom vytiahli von a vošli sme do budovy. Hneď na prvom poschodí som začul ľudí. Prešli sme tam. Na stoličke za stolom sedel chlap v slnečných okuliaroch. Premeral si ma pohľadom.

„Edward,“ oslovil ma. Podišiel som bližšie.

„Demeter...“ vydýchol som.

„Čakal som, že budeš starší.“ V miestnosti boli ešte traja po zuby ozbrojení chlapi. Marty s Emmettom priviedli dievčatá. Ostýchavo sa postavili pred stôl.

„Prekrásne.“ Demeter sa postavil a prešiel ku mne. Skúmavo si ma prezeral.

„Som obchodník a som v tomto biznise dlho.“ Hovoril pomaly a jeho myseľ mi prezrádzala, že niečo nesedí.

„Niečo nie je v poriadku,“ šepol som tak, aby ma nikto okrem našich nepočul.

„V tomto biznise som už veľmi dlho. Poznám dokonalo všetko, čo sa týka obchodu a ešte lepšie poznám ľudí.“ Mávol na svojich kumpánov a oni okamžite vytiahli pištole. Pousmial som sa a pozrel na Jaspera.

„Tak, aby bolo jasné. Ľudí určite poznáš dokonalo. Ak je to podľa teba podfuk, tak prečo si sa so mnou stretol?“ Neohrozene som sa mu pozrel do tváre.

„Pozri. Zaujíma ma, čo také odo mňa chceš, že si narafičil toto divadlo. Tie dievčatá sú pripekné a tak rýchlo by si ich sem zo štátov nedostal. Zistil som si, že nie ste policajti. Nepatríš ani k nikomu, z kým som už obchodoval. Ste všetci primladí, aby ste v tomto biznise mohli robiť dlhšie. Čiže je to osobné.“ Ležérne prešiel miestnosťou a sadol si na stoličku.

„Dobre. Poviem ti to. Dedy ti dodáva dievčatá z Ameriky.“ Vtedy si Jasper odkašľal a poslal mi myšlienku, že čo bláznim. Chlácholivo som sa usmial. Vedel som, čo robím. Nemá cenu hrať divadlo.

„Dedy ti predal niečo, čo mu nepatrilo. Podviedol ťa. Mal som na výber. Mohol som sem nabehnúť, vystrieľať vás, ale ja som zvolil iný spôsob. Vieš, najprv som nevedel, kde ťa hľadať. Vďaka tým trom, čo som ti predal som si ťa našiel. Bolo mi jasné, že sa nechytíš na slabú návnadu. Tak som ti hodil niečo, čomu si odolať nemohol.“ Demeter sa zamyslel.

„Tie dievčatá už neuvidíš,“ precedil cez zuby posmešne.

„Nemáš potuchy, s kým si sa zaplietol, Demeter. Dievčatá už mám späť. Pokojne si to prever. Zavolaj tam. Moji muži ti ich práve berú.“ Široko som sa usmial. Demeter zalapal po vzduchu. Vytočil som ho. Schmatol zo stola mobil a hodil ho po Martym. Ten rýchlo zavolal nejakému mužovi a ten mu s ľútosťou oznámil, že dievčatá sú fuč.

„Hovorí pravdu,“ šepol Marty. V Demeterovi to vrelo.

„Čo teda odo mňa chceš?“ vyprskol. Hodil som mu na stôl päťtisíc.

„Aby si nebol škodný.“ Pozrel na peniaze na stole a oprel si ruky pod bradu.

„Dedy ti predal jedno dievča.“ Vzal som fotku a položil ju pred neho. Jedným prstom som Bellinu fotografiu posunul až pred neho. Okamžite ju spoznal.

„Nepoznám,“ šepol a presunul svoju váhu na operadlo stoličky.

„Tak si rýchlo spomeň!“ vyštekol som. Demeter udrel päsťou do stola a postavil sa.

„Buď si cvok, alebo chceš umrieť. Moji muži na vás mieria zbraňami. Správaš sa ako capo, ale ja som tu šéf. Ja to tu riadim. Anglicko mi patrí celé. Jasné!“ prskol rozhorčene. Pozrel som na Emmetta a Jaspera. Jasper urobil prudký výpad. Martymu som obratne vyrazil zbraň z ruky. Behom pár sekúnd boli všetci odzbrojení. Demeter sa šokovane poobzeral. Pripadali sme mu ako z inej planéty.

„Ako ste to...“ Nechápavo krútil hlavou. Prešiel som k nemu.

„Ešte raz. Kde je to dievča a dúfam, že si pochopil, že pre ňu som ochotný zabíjať,“ hovoril som zreteľne a nahlas. Demeter si začal uvedomovať, že je nahratý.

„Dobre...“ Jeho hlas sa strachom zlomil. Pozrel som na Carmen.

„Choďte von,“ zavelil som. Nevedel som, ako to dopadne a nechcel som, aby boli svedkami niečoho nepekného.

„Tak, kde je to dievča!“ Pozrel som sa mu do očí a z hrude sa mi samovoľne dralo vrčanie.

„Dnes si po ňu príde kupec. Je v jednom z mojich klubov.“ Chvel sa a roztrasenou rukou načmáral adresu na opačnú stranu fotky.

„Ak sa jej niečo stalo...“ zavrčal som. Prudko som vyštartoval a schmatol ho za krk. Demeter zalapal po vzduchu. Keď sa začínal dusiť, pustil som ho. Nechal som ho spadnúť na podlahu a teatrálne sme odišli.

„Toto ti spočítam,“ prskol, keď sme už boli vonku. Jasper vzal Martymu mobil a mrkol na mňa. Zavolal na políciu. Nechal si spojiť inšpektora a nahlásil mu, kde sa Vasilij Semionovič Zajcev nachádza a tiež mu nahlásil pár jeho podnikov. Mobil jediným pohybom rozdrvil. Rýchlo sme šli na miesto, ktoré nám udal Demeter. Po ceste som zavolal Carlislovi, že sa tam stretneme. Hnali sme sa ako blázni.

Vbehli sme dnu. Bola to doslova diera. Rýchlo sme začali prezerať izbu za izbou. Na niektorých boli dievčatá aj so zákazníkmi. Smrdel tu alkohol, cigarety a drogy. Bol tu dosť zhon. Demeter ich musel varovať. Polonahé dievčatá pobehovali po chodbách. Rozrážal som jedny dvere za druhými. Zacítil som známu vôňu. Rozrazil som dvere na kancelárii. Tučný chlap držal pod krkom vysokú blondínu a Tanya ležala na zemi. Zostal som stáť. Chlapík pritláčal hlaveň zbrane na krk toho dievčaťa tak silno, že ju mala zaborenú v pokožke. Zodvihol som dlane.

„Upokoj sa,“ šepol som k tomu chlapovi. Pozrel som do tváre tej ženy. Nemala strach. Bola v nej sila a bojovnosť, aká sa u ľudí často nevidí. Jej myseľ na mňa doslova revala, že som prišiel neskoro.

„Po Bellu prišiel už chlap. Je preč!“ povedala tá žena naliehavo. Chlap ju silno udrel rúčkou pištole, aby zmĺkla. Udrel ju prisilno a bolo počuť prasknutie kosti, sprevádzané ostrou vôňou krvi. Z hrdla jej ušiel zvuk podobný hadiemu zasyčaniu. Zviezla sa na podlahu a on ostal nechránený. Vrhol som sa na neho a vrazil ho do steny. Nevydal ani hlások. Myslím, že som to trocha prehnal. Carlisle pribehol a skontroloval tú blondínku. Pozrel na mňa a pokrútil hlavou. Bola mŕtva. Rýchlo sa presunul nad Tanyu. Otočil ju. Oči mala pretočené a chraptivo dýchala.

„Pichli jej priveľa toho svinstva, Edward. Zlyháva jej srdce,“ šepol a rýchlo jej začal kontrolovať miesta po vpichoch a hľadal naokolo, čo jej dali. Nahol som sa nad jej tvár.

„Tanya, kde je Bella. No tak, dievča... Kde je Bella?“ Mierne som ju nadvihol zo zeme. Pozrela mi do tváre.

„Vzali ju...“ zachrapčala.

„Kam? Kam ju vzali?“ Jemne som ňou zatriasol.

„Na loď,“ pošepla a oči sa jej zatvorili. Jej srdce slablo. Carlisle pozrel na Eleazara, ktorý práve vošiel.

„Nezvládne to.“ Eleazar sa nad ňou sklonil.

„Tanya, Tanya...“ Carlisle sa jej pokúšal nájsť žilu, aby jej zaviedol infúziu, ale šlo to ťažko.

„Pomôžte mi. Chcem žiť. Prosím...“ šepkala z posledných síl a potom jej srdce začalo vynechávať.

„Premeň ju!“ povedal Eleazar rázne. Carmen sa na neho prekvapene pozrela.

„Nemyslím, že je to dobrý nápad.“ Chytila ho za ruku.

„Postaráme sa o ňu. Zvládneme to. Budeme na ňu predsa štyria. Je tak mladá.“ Eleazar v nej síce nevidel žiaden veľký potenciál, ale pripadala mu príliš mladá na smrť. Takto môže dostať novú šancu a po tom, čo prežila, má na ňu aj nárok. Môj otec sa na mňa pozrel, akoby som mal ja právo rozhodovať o smrti a živote. Bezradne som mykol ramenami. Carlisle sa nadýchol a pritlačil pery na jej krk. Dievča hlasno vykríklo.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 16. kapitola: