Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratená v čase 6. kapitola

Stratená v čase 6. kapitolaĎalšia kapitola a v nej sa dozviete, čo robilo to strieborné Volvo pri Bellinom dome a takisto Bellin sen. Pekné čítanie. Alsee

Nechcela som tomu veriť. Jediný, kto má takéto auto v meste, sú Cullenovci. Teda, iba on. Edward Cullen. Pri pomyslení na jeho meno som sa znechutene otriasla.

Vedela som, že raz musím zísť dole a stretnúť sa s ním, tak prečo to predlžovať? Zbežne som hodila pohľad do zrkadla a vlasy si trochu uhladila rukou. Na tom, čo mám na sebe oblečené, mi nikdy veľmi nezáležalo a nehodlala som to zmeniť ani teraz.

Pred tým, ako som otvorila dvere svojej izby, som sa zhlboka nadýchla. Trasúcou rukou som siahla po kľučke a hneď som začula nádherný smiech. Bol ako tá najkrajšia zvonkohra. Prešla som popri zábradlí a zastavila sa pred schodišťom. Jedno moje ja sa triaslo strachom a hovorilo mi, aby som sa vrátila naspäť do izby a dlhú dobu nevyliezla. No bolo tu aj druhé ja. To horšie. Horelo zvedavosťou a zároveň očakávaním.

Nazlostene som sa nadýchla. Bola som nazlostená sama na seba a moje jediné prianie bolo nebyť taká zvedavá. Opatrne som zišla po schodoch a všimla si dve osoby sediace v našej obývačke. Charlieho som spoznala hneď, no tá druhá osoba mi bola otočená chrbtom. Najprv som ju nepoznala, ale potom sa mi začali jej rysy spájať.

Malá postava, krátke vlasy, rozjašené okolo celej tváre a dychberúci hlas... To bola predsa Alice Cullenová. Čo tu tá robí?! Následne ma prepadla vlna strachu. Čo keď povedala Charliemu o tom, že ma videla fajčiť za školou. Možno to nepovedala v škole, lebo jej prišlo správne to najprv povedať Charliemu...

„Ahoj, Bella!" privítal ma Charlie. Hneď na to sa postavil a podišiel ku mne. „Prišla za tebou tvoja kamarátka Alice. Priniesla ti úlohy," povedal s úsmevom a ja som v tej chvíli cítila, ako zo mňa opadá strach.

Vedľa neho sa postavila Alice a tvár jej zdobil nadšený úsmev. Určite vedela, že musím pristúpiť na jej hru.

„Ach, áno. Myslím, že si mi volala, alebo sa mýlim?" povedala som a v mojej vete bolo počuť trochu irónie, ktorej som sa nedokázala ubrániť. Alicin úsmev ale nepominul, práve naopak. Usmiala sa ešte viac a ja som si už myslela, že jej prasknú ústa.

„Áno, ale zrejme si spala, ako mi povedal Charlie," povedala, alebo skôr zaspievala. Nastalo trápne ticho, ktoré nebojácne prerušila Alice.

„Tak ja vás už nebudem rušiť. Charlie, veľmi ma tešilo." Otočila sa k Charliemu, podala mu ruku a popriala dobrú noc.

Keď už chcela odísť, Charlie sa na mňa pozrel a pohľadom nakázal, nech ju idem odprevadiť. Ja som sa s pohŕdavým odfrknutím vybrala za Alice, ktorá už stála medzi dverami.

„Tak ahoj." Snažila som sa, aby to vyznelo čo najmilšie, no výsledok bol nulový.

„Bella, ja nechcem..." Nestihla dopovedať, lebo som ju s naštvaným hlasom presušila.

„Nepleť sa mi do života, Alice. To je poslednýkrát, čo ti to hovorím, tak si do dobre zapamätaj, lebo ja ti to už opakovať nebudem. O to sa postarám," zavrčala som a dvere jej zavrela pred nosom.

Celé telo sa mi chvelo zlosťou a chcela som ísť zas do svojej izby, keď som za sebou začula Charlieho hlas.

„Bella, tie domáce by si si mohla aspoň prezrieť." Zastavila som sa uprostred pohybu a zvažovala, čo urobiť. Nakoniec som sa podrobila Charlieho slovám. Zobrala som si zošity a s predstieraným úsmevom mu zaželala dobrú noc.

Keď sa ale za mnou zavreli dvere izby, nahnevane som hodila zošity na stôl a ani som sa na nich nepozrela. Zvalila som sa na posteľ a cez seba si pretiahla deku.

Možno sa pýtate, prečo tak neznášam Alice a celú jej divnú rodinu. Odpoveď je ľahká, začínajú sa mi pliesť do života. A môj život je uzavretý a to je dobré. No teraz tam prišiel ten škriatok a všetko ničí. Všetko, čo som si za posledný rok vybudovala. V škole sa ku mne správali ako k najväčšej spodine, ale to bolo tiež dobré. Nikto so mnou nechcel mať nič spoločné už len preto, že som taká čudná. A oni ani nevedia prečo...

Po líci mi stiekla slza, no ja som ju rýchlo zotrela a pozrela sa na strop. Začala som sledovať prasklinu, ktorá sa tiahla od okna až ku dverám. A zrazu, ani neviem ako, som spala.

Všade naokolo poletovali vtáčiky a vonku bolo príjemne teplo aj napriek tomu, že bolo zamračené. Prechádzala som sa po záhrade, ktorej tráva bola najemno pokosená a všade naokolo boli kvety rôznych farieb. Zrazu som neďaleko seba uvidela ruže, krvavočervené.

Ruže som milovala. Mohli ste sa porezať, no zároveň boli také krásne, že vám ani nevadilo, keď vám po prste stieklo pár kvapiek krvi. Keď mi niekedy odrezal otec nejakú z ruží, ktoré rástli na záhrade za našim domom v Londýne, tak mi ju do ruky dával so slovami:

„Nikdy never peknému stvoreniu s veľkým tajomstvom."

Podišla som ku kríku a ľahučko sa prstom dotkla púčiku ruže. Sadla som si do trávy a vôbec si nevšimla, že mám na sebe nové šaty, ktoré by sa mi mohli zašpiniť.

Privoňala som ku kvetu a privrela oči. Celá som si ľahla do trávy a privrela oči. Vôňa ruží mi pohltila celý mozog. Dokonca som si ani nevšimla, že si niekto vedľa mňa sadá. Až po chvíli, keď som zacítila na tvári niečo chladné, tak som otvorila oči.

Nado mnou sa zniesli tmavé mračná a všade navôkol sa ozývalo hrmenie.

„Asi bude pršať." Prekvapene som sa otočila a vedľa seba uvidela muža. Dlhé, tmavé hlasy mu padali do tváre a jemný úsmev mu dokonalo zdobil tvár. Zlaté oči sa mu zvláštne leskli a jeho pokožka bola až priezračne biela. Aj cez košeľu mu bolo vidno svaly, ktorými sa určite veľmi rád pýšil. Bol skutočne krásny, no ja som takéto typy mužov nemala veľmi rada.

„Hm, asi hej," zašepkala som a rozmýšľala, kto to môže byť. V zámku som ho ešte nevidela a to sme tu už zo sestrami a matkou boli štyri dni.

„Ty si tá, čo prišla z Londýna?" povedal príjemným hlasom.

„Poznáš ma?" spýtala som sa prekvapene. Jeho ústa sa rozšírili do nádherného úsmevu.

„Áno. Veď si predsa naším hosťom. Tvoje meno je Susan Froil a na zámok si prišla pred štyrmi dňami," povedal a ja som od prekvapenia zabudla zatvoriť ústa. On sa zasmial môjmu výrazu a ja som zacítila, ako mi na líce dopadla ďalšia kvapka vody.

„A ty sa ako voláš?" spýtala som sa ho bez akýchkoľvek okolkov a on už chcel odpovedať, no náhle sa rozpršalo. Dážď prišiel tak nečakane a prudko, že sme ledva dokázali dobehnúť pod altánok paláca, ale aj tak sme boli premočení do nitky.

Chcela som už odísť, no vtedy ma ten záhadný muž chytil za ruku a povedal:

„Moje meno je Damon Salvatore. Teší ma."



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Stratená v čase 6. kapitola:

 1
6. tini
17.12.2014 [13:14]

Užastne :-) si najlepšie Emoticon Emoticon Emoticon

5. martty555
18.11.2011 [19:47]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

4. mea
18.10.2011 [14:20]

Emoticon Emoticon

3. marcela
17.10.2011 [20:27]

Tohle je tak skvělý.Moc se mi to líbí. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

17.10.2011 [19:46]

LadyLilianne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
17.10.2011 [19:23]

NessienkaKonečne kapitola! Už som myslela, že si na nás zabudla, dievča drahé! Emoticon
Ale späť ku kapitole. Bola krátka, veľmi krátka na také veľké prahnutie po písmenkách, aké ma prenasleduje. Emoticon Ale páčila sa mi, dokonca veľmi. Som zvedavá, kedy sa Bella niekomu otvorí a či vôbec. Už sa na to teším. Čo sa týka sna - opäť nesklamal. Mal v sebe dávku tajomnosti, hoci Susan hovorila o ružiach. Len jedno by som... naozaj tam chceš zamotať aj Damona, alebo sa ti páči len jeho meno? Lebo naozaj neviem, či je to dobrý nápad. Emoticon
Teším sa na pokračovanie a dúfam, že bude skôr ako táto kapča. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!