Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Šťastné a veselé - 5. kapitola

03.01.2014 (21:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1177×

Bella:

Milujem ho, milujem Edwarda. Nie je to iba v slovách, ktoré som mu povedala. Je to v tom, čo som mu ešte všetko nestihla povedať. Láska k nemu je niečo nádherné, niečo neopísateľné. Je to kus vzrušenia, ale aj náznak rozochvenia. Láska k nemu ma úplne zachvátila, vznášam sa v oblakoch a mám chuť spievať, akoby som bola pod vplyvom omamných látok. Som bláznivo šťastná. Až teraz chápem o čom je láska, o čom písali autori romantických kníh, ktoré som rada čítala. Láska je vášeň, posadnutosť, ale hlavne životná nutnosť. Stratiť hlavu, zamilovať sa do niekoho, zošalieť, a to isté spôsobiť aj tomu druhému.

Prejsť cestou života a nepoznať lásku, je ako neprežiť nič. Pochopila som veci, ktoré som doteraz nechápala. Až teraz si uvedomujem, aký bol môj život nenaplnený. Mala som milujúcu rodinu, ale nikdy mi nemohli dať to, čo som skutočne potrebovala. Edward mi otvoril oči a ukázal skutočný život. Za posledných pár dní, ktoré sme s Charliem strávili u Cullenovcov som mala dostatok času ho spoznať. Hovorí sa, že človeka niekedy nespoznáme ani za celý život, ale to, čo o ňom zatiaľ viem mi úplne stačí.

Náš vzťah možno nebol okamžite založený na úprimnosti, ale pochopila som dôvod jeho konania. Rozumela som strachu, ktorým si prechádzal. Nehľadela som na to iba z mojej strany, pokúsila som sa na to všetko pozrieť z jeho pohľadu. Byť ja upírom a on človekom, konám rovnako. Mlčala by som, aby som svojho milovaného nevystrašila. Ale dá sa na neho hnevať, keď ho milujem? Mám pocit, žeby som mu dokázala odpustiť aj vraždu. Ale to by on nikdy neurobil. Váži si ľudský život, stále dookola mi opakuje, že sa mu na mne páči moja ľudskosť. Vraj som zlatá, keď sa červenám, miluje sa na mňa dívať, keď spím a vôbec mu nevadí, že rozprávam a slintám zo sna. Rád si ľahne ku mne na posteľ a počúva tlkot môjho srdca, ktoré v jeho prítomnosti buď bije ako o závod, alebo vynecháva údery.

Jeho prítomnosť mi spôsobuje vážne zdravotné problémy. Nad touto myšlienkou som sa musela pousmiať, pretože si neviem predstaviť, žeby ma za lásku zatvorili niekam do bielej miestnosti. Možno od toho ani nemám ďaleko. Nehovorím, že som stíhačka, ale zbožňujem chvíle strávené v jeho spoločnosti. Ak potrebuje ísť na lov, len ťažko znášam odlúčenie. Viem, že sa nejako musí živiť a som veľmi vďačná, za jeho spôsob života. Stále premýšľam nad tým, ako sa Carlisleovi podarilo v sebe nájsť toľko sily a neochutnať ľudskú krv. Je to obdivuhodné, dokonca k nemu vzhliadam. Stále sa pýtam sama seba, či po mojej vlastnej premene budem silná ako on.

O tom, že sa raz chcem stať jedným z nich som sa rozhodla už dávno. Rozhodnutie padlo ešte skôr, ako som zistila, že moja mama je jednou z nich. Ešte teraz si spomínam na tie všetky pocity, ktoré sa vo mne prelínali a ďakujem za dar, ktorý má Jasper. Ak by nebol tam, určite sa z toho zistenia zbláznim. Nie každý deň zistím, že moja mama je nesmrteľná a hlavne, že je zdravá a živá.

Zato, čo urobila rodina mojej lásky som vďačná. Hnev, ktorý by mohol niekto cítiť, som ja necítila. Práve naopak, stala som sa najšťastnejším človekom na zemi. Cullenovci mi vrátili moju mamu. Je pravda, že ma hnevalo, že môj otec mi o tom nepovedal, ale tiež som mu rozumela. Je možné, že ak by mi to povedal v čase, keď to bolo ešte čerstvé, pomyslím si, že sa pomiatol od smútku. Bola som veľmi rada, že sa mi o ňu postarali a dali na ňu pozor. Viem, že moja mamina je komplikovaná osoba. Je spontánna, bláznivá a miestami detinská, ale zvládli to. I keď som počula, že mala veľké problémy odolávať volaniu krvi, a preto s ňou museli ísť až na Aljašku. Je tam menšia pravdepodobnosť, že natrafí na nejakého človeka. Napriek svojej spurnej povahe to zvládla a teraz môžeme byť spolu. Teda, ešte nie. Tu nemôže ostať, všetci ju považujú za mŕtvu, ale dohodli sme sa, že po mojej maturite sa presťahujeme niekam, kde nás nikto nepozná.

Charlie to najprv zamietol, vraj, čo bude s jeho prácou. Stačilo jedno zaklipkanie mamčinymi dlhými mihalnicami a môj otec zmäkol. Povedal, že požiada o preloženie a strávi zvyšok svojho života po boku svojej rodiny. Ak to všetko zhodnotím, môj život je teraz dokonalý. Trápi ma iba jedna vec, ako poviem svoje rozhodnutie ostatným. Čo na to povie Edward, Charlie a mama. Charlieho názor viem dávno, nechce pre mňa tento život, stále má problém sa zmieriť s našim vzťahom. Má Edwarda rád ako vlastného syna, to viem, no chce pre mňa ľudský život. Chce, aby som mala deti. Nehovorím, že dieťa nie je darom od Boha, ale nie je to pre mňa nutnosť. Radšej si vyberiem život po boku Edwarda, akoby som mala dieťa s niekým, koho nemilujem.

„Zlatko, prečo sa tu skrývaš?“ spýtala sa moja mama, keď ma objavila, ako sedím na malej stoličke v garáži.

„Alice je utrhnutá z reťazou, chcela som sa schovať,“ pípla som zahanbene a cítila, že sa mi hrnie červeň do tváre. Mama to nijako nekomentovala, zasmiala sa svojim zvoním hlasom, na ktorý si ešte zvykám. Jej hlas znel teraz presne, akoby spievali škovránky.

„Chápem ťa, ale to nerobí v zlom. Alice je perfekcionistka, chce všetko mať dokonalé,“ vyvalila som na mamu oči, čo to práve povedala? „Nepozeraj tak, veľa som čítala po nociach. Môj slovník možno čoskoro bude na úrovni dospelého človeka,“ smiala sa a ja som len obdivne kývala hlavou.

„Niečo ťa strápi,“ konštatovala a ja som sa nervózne začala hrať s vlasmi.

„Aké je to byť upírom?“ šepla som skoro do stratena.

„Vedela som, že sa na to raz opýtaš. Je to neuveriteľné, všetko je jasnejšie, vidíš veci, ktoré voľným okom nemáš šancu vidieť ako človek. Počuješ aj to, čo si nikdy nemala možnosť počuť. Si rýchla, môžeš bežať, a pritom máš pocit, že letíš ako vták. No je tu druhá strana, ktorá nie je natoľko príjemná,“ povzdychla si. „Premena, ktorú musíš podstúpiť je strašná. Je to bolestivé, tvoje telo je v ohni. Máš pocit, že to nevydržíš, chceš kričať, ale nedokážeš vydať hláska. A ešte vidíš to, ako tvoji milovaný starnu a umierajú. To je na tomto zlé,“ vysvetlila a potom sa na mňa zahľadela. „Bella, je to naozaj to, čo chceš?“ spýtala sa s vážnosťou v tvári. Pred ňou sa nedalo nič skryť.

„Nechcem raniť Charlieho a neviem, čo na povieš ty a ako na to zareaguje Edward. To nehovoriac o zvyšku Edwardovej rodiny,“ zašepkala som a ona si ku mne sadla a objala ma.

„Bella, pýtala som sa ťa, či je to to, čo naozaj chceš. Moja otázka nebola, čo na to povedia ostatný. Ako to vidíš ty? Si pripravená žiť večne po boku jedného muža? Si si istá, že po premene ho budeš milovať rovnako a neoľutuješ svoje rozhodnutie, ktoré je v tomto prípade nezvrátiteľné?“ spýtala sa ma opäť a ja som hrdo vztýčila svoju tvár. Pozrela som sa jej uprene do očí a poznala svoju odpoveď. Nemala som nad čím premýšľať, nemala som najmenšej pochybnosti o tom, čo jej teraz poviem.

„Mami, teraz ma dobre počúvaj, prosím. Viem, že moje rozhodnutie sa nebude dať vrátiť späť. Som si vedomá, že ak sa stanem upírom moje city sa voči Edwardovi zosilnenia. Verím, nepochybujem, žeby sa mohli zmeniť. A už v žiadnom prípade ho neprestanem milovať. Edward je to najvzácnejšie, najkrajšie a najlepšie, čo mi vstúpilo do života. Nik nie je ako on. Mami, Edward je jedinečný. Nezáleží mi na mojom živote ak nemôžem byť s ním. Ak by som mohla, na každú hviezdu na nebi napíšem, ako veľmi ho milujem. Chcem stráviť zvyšok svojej existencie po jeho boku.“ Môj hlas sa ani raz nezachvel. Mama sa na mňa dívala a v očiach mala niečo zvláštne. Nedokázala som prečítať, či je šťastná alebo nie.

„A ak by nesúhlasil s tvojou premenou?“ Pri tejto otázke sa striaslo. Jeho rozhodnutia som sa bála najviac. Za svoje rozhodnutie som bola schopná bojovať, ale proti nemu by som sa nepostavila.

„Neviem, nedokážem ti povedať, čo by som urobila. Uvidím to až vo chvíli, keď ma odmietne.“

„Dcérka, ja tvoje rozhodnutie chápem. Mala som možnosť Edwarda spoznať, viem, aký je. Lepšieho partnera si pre teba nemôžem ani priať. Nikto by sa mu nedokázal vyrovnať. Je čistý, nepoškvrnený. Jeho láska a city, ktoré voči tebe prechováva sú úprimné. On ťa nie len miluje, on si ťa v prvom rade váži ako človeka. Nie si pre neho iba bábika na skrátenie existencie alebo nudných večerov. Všimla som si, ako na teba pozerá. Je pripravený ťa chrániť za každú cenu. A ak chceš vedieť, čo na to povie on a ostatný, mala by si to urobiť teraz. Tvoj otec má veľmi dobrú náladu, vyhral stávku s Emmettom,“ vysvetlila mama a žmurkla na mňa. Tým, čo mi teraz povedala o Edwardovi, dodala mi odvahy. Možno predsa len bude súhlasiť. Trochu som sa pousmiala a chytila ju za načiahnutú ruku, ktorá čakala iba na to, kedy ju prijmem. Postavila som sa na nohy a v objatí mojej mamy som kráčala do domu. Vládla tam dobrá nálada, ako každý deň.

 Emmett sklamane sedel v kresle, Charlie ho podpichoval, že mu to hovoril. Alice a Rosalie listovali v nejakom časopise a horlivo diskutovali. Esme niečo fajné kuchtila, pretože vôňa sa niesla celým domom. Carlisle s Jasperom sústredene hrali šachy, moja láska sedela na obľúbenom mieste, za klavírom a hrala moju obľúbenú skladbu. Ktorú mi zložil, podotýkam. Pozrela som na neho s vážnejšou tvárou a on okamžite prestal hrať. S vystrašenými očami sa pozrel na moju mamu prešiel k nám.

„Bella, vám chce niečo povedať, mohli by ste na chvíľu prísť tu?“ prehovorila moja mama a pevne ma chytila za ruku. Všetci sa postavili pred nás, iba Edward sa oprel o operadlo sedačky a hlavu zvesil k zemi. Určite si to prečítal v myšlienkach mojej mami. Charlie ho napodobnil, ale ruky si založil na hrudi.

„Nie si tehotná?“ vyhŕkol Charlie, ako prvý. Všetci sme sa tomu zasmiali.

„Nie, ocko, nemusíš sa báť.“

„Charlie, upíri nemôžu mať deti,“ upokojoval ho Carlisle a on si vydýchol.

„Tak pokračuj,“ vyzval ma a ja som urobila krok vpred.

„Neviem, ako by som začala. Všetkých, do jedného vás mám veľmi rada, milujem.“ Pri slove milujem som sa pozrela priamo na Edwarda. „Všetci tu ste niečím výnimočný. Carlisle, ty si veľký človek, ktorého obdivujem a vzhliadam k tebe. Esme, milujúca matka, ktorá má obrovské srdce a urobila by pre svojich milovaných všetko. Emmett, muž so srdcom dieťaťa, milujem tvoj humor, ktorým stále odľahčíš vážne situácie,“ usmiala som sa a on na mňa tiež. „Rose, tvoja maska pred druhými je dobrá obrana, ale vo svojom vnútri si žena, ktorá chce iba chrániť svoju rodinu a tých, ktorých miluje. Rozumiem ti v každom smere. Alice je proste naša Alice,“ zasmiala som sa a ona ma prišla objať. „Jasper, nič nerobíš bez uváženia, všetko si najprv do detailov premyslíš a všetko ti stále vychádza. Viem, že to máš zo všetkých najťažšie a obdivujem tvoju vnútornú silu. Tiež sa ospravedlňujem, že v posledných dňoch som ti dávala zabrať.“ Narážala som na to, že moje pocity sa hojdali raz hore – raz dole. Vôbec som mu to neuľahčovala. S úsmevom iba prikývol. Potom som sa otočila na mojich rodičov.

„Otec, prežili sme spolu dva roky, prebojovali sme sa najťažším obdobím v našich životoch. Bol si mi priateľom, otcom, oporou. Stál si pri mne v dobrom i zlom a ja som ti zato do smrti zaviazaná. Stál si pred najťažším rozhodnutím vo svojom živote a rozhodol si sa správne. Zachránil si nám ju.“ Charliemu stiekla po tvári neposlušná slza a ja som mu ju opatrne zotrela.

„Mami, Cullenovci sa nám o teba postarali. Vrátili nám ťa, nikdy im nebudem môcť dostatočne poďakovať. Urobili z teba konečne dospelú ženu, stále si bláznivá, ale rozumnejšia,“ povedala som s obdivom a ona ma objala. Posledný člen, ku ktorému som sa chcela prihovoriť bol Edward.

„To najlepšie som si nechala na koniec. Edward, láska moja,“ šepkala som a dlaňou mu dvihla bradu. Chcela som, aby sa mi pozrel do očí. „Pred pár mesiacmi sa mi každú noc snívalo o záhadnom chlapcovi, ktorý má zlaté oči. Nevedela som, či niekde existuje alebo je to iba výplod mojej fantázie. Ten chlapec sa z nenazdajky ukázal na mojom maturitnom plese. Potom som ho stretla na cintoríne, kde som bola za mojou mamou. Sen, môj sen sa stal skutočnosťou. Už som nebola zamilovaná iba do chlapca z ríše snov, milovala som skutočnú osobu. Neviem, či je možné si niekoho vysnívať, ale mne sa to stalo. Moje vnútro v tvojej prítomnosti exploduje šťastím, vrie vo mne túžba byť s tebou. Tvoj úsmev mi stále pohladí dušu, slová, ktoré mi hovoríš sú príjemné pre moje uši. Pohladenia, ktorý mi ma obdarúvaš sú hrejivé a úprimné. Čo tým chcem povedať je to, žeby som rada s tebou strávila večnosť. Nežiadam ťa o ruku, ale rada by som bola ako ty a tvoja rodina. Nechcem žiť s vedomím, že s tebou nebudem navždy.“ Po mojom monológu som stíchla a sklopila zrak. Všetci boli ticho, nikto nedýchal, akoby čakala, čo bude ďalej. Edward mi pustil ruky a prešiel mlčky okolo mňa. Sledovala som ho, kráčal potichu, pomaly a zastavil sa až pri klavíri. Stál chrbtom a hľadel z okna, po chvíľke prehovoril.

„Večnosť je dlhá doba,“ šepol a mne sa slzy rozkotúľali po tvári. Pochopila som to, odmietol ma. Práve mi povedal, že večnosť je dlhá doba. Dlhá nato, aby ju strávil so mnou. Nevzlykla som ani raz, zotrela som si slzy a chcela odísť, ale pokračoval. „Neviem, či vieš do čoho sa púšťaš,“ zašepkal a otočil sa ku mne. Na tvári mu hral úsmev a v očiach mal iskričky. „Nikdy som si nepredstavoval, že sa zamilujem do ľudského dievčaťa, ale stalo. Nikdy som ťa nechcel premeniť, ale budúcnosť bez teba si neviem predstaviť. Milujem ťa, Bells, sľubujem, že nikdy neoľutuješ svoje rozhodnutie.“ On ma miluje, chce so mnou stráviť svoju večnosť? Naozaj som to pochopila správne alebo ma klame sluch. Edward sa pohol smerom ku mne, v tejto chvíli som pochopila, že ma sluch neklamal a ja som sa rozbehla do jeho pripravenej náruče. Zatočil sa so mnou a sladko pobozkal. Všetci nám tlieskali, akoby sme boli niekde na nejakom predstavení.

„Ehm, ehm. A mňa sa nikto neopýta na názor?“ Môj otec vždy musí niečo pokaziť. Edward ma položil opatrne na zem a chytil okolo pása. Charlie sa postavil pred nás a kmital očami z jedného na druhého. Vedela som, že niekto bude proti. „Si moja dcéra, všetci v tejto miestnosti poznajú môj názor na nesmrteľnosť. Nechaj ma dohovoriť,“ povedal, keď videl, že som pootvorila ústa. Zavrela som ich. „Chcem však povedať, že za tieto dni som si niečo uvedomil. Si šťastná, usmievaš sa a zato všetko môže prítomnosť Edwarda. Nikdy som nevidel v tvojich očiach to, čo vidím teraz. Máš v nich odhodlanie, bojovnosť a lásku. Viem, že ak teraz poviem, že nesúhlasím s tvojim rozhodnutím budeš bojovať, aby si ma presvedčila. Ak b sa tak nestalo, urobíš po svojom. Nechcem stáť v tvojom šťastí, neveril som, že to niekedy poviem,“ odmlčal sa a nadýchol. „Edward je pre teba správna voľba, napriek tomu, že je upír si neviem pre teba predstaviť lepšieho partnera. On ťa ochráni, dá ti všetko a viem, že ti bude verným partnerom. Máte moje požehnanie, deti.“

---

„Láska, môžeme?“ spýtal sa ma Edward. Cítila som sa plná, akoby som vypila minimálne slona a nie len jednu srnku.

„Samozrejme,“ zavolala som a dala sa do behu. Nebolo to však nič platné, za chvíľočku bol pri mne a strhol ma na zem, kde sme sa kotúľali ako dve malé deti. Už tri roky je zo mňa upír. Tri krásne roky. Konečne sme si s Edwardom rovný a on sa nemusí báť, žeby mi mohol ublížiť. Ja som sa toho nikdy nebála, ale on je príliš starostlivý. Pred nami bola nebola nekonečná večnosť, ak to tak môžem povedať, ktorú sme mali jeden pre druhého. Nikdy som ani na malý okamih neoľutovala svoje rozhodnutie. Oddala som sa mu, bola som s ním šťastná a myslela som si, že viac to ani nejde. No on ma každý deň presvedčil o tom, že som na veľkom omyle.

Niekedy sa ma s obavami pýtal, či som spokojná so svojim súčasným životom, ale ja som vedela, že ak by som sa postavila pred rovnaké rozhodnutie, dopadlo by to rovnako. Toto je predsa sen každej ženy, nie? Mať lásku na život a na smrť, lásku, ktorá nepozná prekážky a pokiaľ by sa aj nejaké vyskytli, tak sa prekonajú a pokračuje sa ďalej. Lásku, pri ktorej nie je ja a ty, ale my. Lásku, ktorá dokáže rozbúchať srdce. Ja som ju získala a ak by som si ju nechala prekĺznuť medzi prsty, bola by som blázon.

A máme tu poslednú kapitolu. Nie som človek, ktorý vie písať závery. Najradšej by som ich nepísala a nechala, aby si každý urobil záver vo svojej vlastnej hlave. Všetci predsa máme predstavivosť a každý chce niečo iné. Možno niekto chcel svadbu, niekto dieťa. Ja som to nechala v tomto znení. Dúfam, že ste s touto poviedkou prežili pár príjemných chvíl. 

Tiež by som vám veľmi rada poďakovala za komentáre, za možnosť sa zapojiť do súťaže a opäť skúsiť niečo nové. Bolo pre mňa prínosom písať niečo, kde som mala podmienky, ktoré trebalo splniť. A hlavný zámer bol ten, aby ma táto súťaž nakopla do ďalšieho písania. Musím sa priznať alebo radšej poďakovať, pretože mi to pomohlo. 

Opäť mám chuť písať. :) Takže ďakujem, všetkým, ktorý túto poviedku čítali, tvorcom, že túto súťaž vymysleli. Pomohli ste mi viac, ako si dokážete predstaviť. 

Vaša 9moncici9. :)

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Šťastné a veselé - 5. kapitola: