Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 23. kapitola

27.02.2012 (19:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 46× • zobrazeno 5055×

23. kapitola

„No tak, Bella, otvor tie dvere. Prepáč mi to, nechcel som to povedať. No tak, veď vieš, že si pre mňa jediná. Vtedy som bol niekto iný, išlo mi len o sex, ale teraz som sa zaľúbil. Milujem ťa,“ prihováral som sa jej za dverami.

Zrazu bolo ticho a ja som počul len tlkot jej srdca. Začul som kroky jej bosých nôh k dverám, ale zastala pred nimi.

„Ľúbim ťa,“ šepol som úprimne, ale tak, aby to počula. Urobila ešte jeden krok a otvorila mi dvere. Z pŕs spustila prikrývku a ostala oproti mne úplne nahá.

„A teraz ma presvedčíš o tom, že som pre teba jediná a najlepšia z tých desiatok žien.“

Ani by si neverila ako veľmi rád. Pristúpil som k nej a pohladil ju po ramene a skĺzol na chrbát. Sklonil som sa k nej, chytil som ju za zadoček a vyzdvihol si ju, aby si mohla omotať nohy okolo môjho pásu. Pomaly som s ňou kráčal k sprchovému kútu a s vážnym výrazom jej pozeral do očí. Zatvoril som za nami posúvacie dvere a pustil teplú vodu na naše telá.

Oprel som ju o studené kachličky a prisal sa perami k jej krku. Zavzdychala, prsty mi zaplietla do vlasov. Bola neskutočné, miloval som to teplo, ktoré vychádzalo z jej tela a božskú vôňu jej vzrušenia. Prsty som si omotal okolo jej zápästí a ruky jej dal nad hlavu. Ešte vyššie som ju nadvihol a pomaličky som spájal naše telá.

…

„Presvedčil som ťa dostatočne?“ spýtal som sa jej trochu unaveným tónom. Nerád som to priznával, ale mal som pocit, že som trošku unavený. Ona je proste neuveriteľná.

„Až príliš dostatočne,“ vydýchla a hlavu mi oprela o rameno. „Len dúfam, že toto budeš opakovať každý jeden deň.“

„Ženská... veď ty ma zničíš.“ Naozaj bude asi prvý človek, ktorý zničil upíra sexom.

Schuti sa rozosmiala. „Teraz by som sa veľmi rada naozaj umyla. Uvedomuješ si vôbec, že sme prepásli Santa Clausa?“

„Povedal som rodine, nech sa idú sami pozrieť pod stromček. My pôjdeme potom.“

„Ale ja som nič nechcela od Santa Clausa, ja som dostala...“ Zdvihla svoju ruku, kde mala prsteň po mojej matke.

„To musíš povedať mojej rodine. A Alice by nedopustila, aby nikto nemal nič pod stromčekom. Všetci ťa už berú ako súčasť.“

„Ja som veľmi rada, ale dopredu upozorňujem, že je na to skoro. Ale už dosť vážnych rečí, musím sa umyť.“

„Ja ti milerád pomôžem.“

Položil som ju na zem a postavil sa za ňu. Z malej poličky som zobral sprchový gél a nalial si ho na ruky. Pohodlne sa mi oprela chrbtom o hruď, z gélu som urobil penu a začal nežne umývať jej ramená a pri tom jej masíroval unavené svaly. Spokojne vzdychala a vrnela ako mačka.

Skĺzol som jej na bruško a pomaly sa blížil k jej prsiam. Venoval som sa im pekne dlho, tie jej slastné vzdychy ma nikdy neomrzia. Trochu som od nej odstúpil a namydlil jej celý chrbát a konečne sa dostal k tomu božskému zadočku. Jemne som ho masíroval. Príjemne ma to vzrušovalo a jej srdce mi hovorilo jasne, že sa jej to veľmi páči. Kľakol som si a poriadne umyl ešte jej nohy a to moje najobľúbenejšie miestočko som si nechal ako posledné. Už-už chcela protestovať, ale nakoniec si slastne vychutnávala moje pohyby.

„Dokonale poumývaná,“ šepol som jej do vlasov. Do ruky som chytil sprchu a pekne jej spláchol penu z tela. Nevydala ani hlások, len tiché stony a mierne sa usmievala s privretými viečkami.

Potom som ju zabalil do uteráku a poriadne si ju vysušil a aj seba. „Ďakujem,“ šepla a pobozkala ma nežne na ústa.

„Nemáš za čo. Poď, urobím ti raňajky a môžeme ísť stavať snehuliaka.“ Zoširoka som sa usmial, keď sa na mňa pobavene pozrela.

Zišli sme dole, kde sa Bella posadila za pult a ja som pred ňu položil raňajky, ktoré jej už pripravila Esme. O chvíľu vrazil do dverí Emmett, ktorý mal vlasy zmáčané snehom a celú bundu od neho.

„Poďte von, prebieha veľká guľovačka – baby proti chlapom,“ vyhúkol na nás so širokým úsmevom a zrazu doňho vletela guľa.

„Toto si nemala robiť, zlato!“ Zatvoril tie dvere a vrátil sa von. Ako malé dieťa.

„Máš úžasnú rodinu,“ ozvala sa Bella s úsmevom na perách.

„Ja viem, síce som im to často nedával najavo, ale sú pre mňa všetkým. Aj keď Emmetta s Jasperom by som niekedy najradšej prizabil za tie ich blbosti, čo mi robia.“

„Emmett je úžasný,“ zasmiala sa.

„Úžasnejší než ja?“ spýtal som sa trochu samoľúbo. Postavil som sa a pomaly k nej prešiel, aby som ju pobozkal, ale znovu sa otvorili dvere. Už som chcel zhúknuť na Emmetta, čo zase chcel, ale bola to Esme.

„Deti, pod stromčekom ostalo ešte niečo pre vás a veselé Vianoce.“

„Ďakujem, Esme, ale ja...“

Esme sa na ňu milo usmiala. „Nechcem nič počuť, Bella. Si súčasťou našej rodiny,“ povedala jej matersky.

„Ďakujem.“

„Tak poď, pozrieme, čo nám Santa priniesol,“ šepol som jej nadšene do ucha a chytil ju za ruku. Pobavene sa zasmiala a kráčala so mnou do obývačky. Posadila sa na sedačku a ja som zobral spod obrovského stromčeka malý balík, kde boli naše mená. Posadil som sa k Belle a otvoril ho pred ňou.

„Čo...“ začala Bella pobavene, keď som v ruke držal čierne putá. Ja toho Emmetta s Jasperom zabijem. Aj keď predstava spútanej Belly v mojich predstavách bola veľmi vzrušujúca.

„Už sa neviem dočkať dnešnej noci,“ mrkol som na ňu laškovne a jej líca sa sfarbili dočervena.

„Chceš sa spútať k posteli?“

„A kto tu hovorí o mne?“

Pritiahla si ma k sebe. „Ja,“ šepla mi do tváre a otrela sa svojimi sladkými perami o tie moje. Lahôdka. Chytil som ju za pás a posadil si ju na kolená.

„To si nemyslím,“ zašepkal som jej do pier. Pootvorila ústa a ja som jazykom vyhľadal ten jej. Zaklesla mi do pier a horlivo ma objala okolo krku.

„Ocko!“ ozval sa detský krik neďaleko nás. S povzdychom som sa odtiahol od Belly, ktorá sa potichu zachichotala a pozrel sa na moju dcérku, ktorá stála vo dverách a vyzerala ako snehuliak. Bola celá od snehu.

„Zlatko, kto ťa tak zguľoval?“ spýtal som sa jej.

„Ujo Emmett,“ priznala so smiechom.

„Tak teraz ho zguľuje ocko, dobre?“

Horlivo prikývla a so smiechom vybehla znovu von.

„Ideme?“ otočil som sa nadšene na Bellou.

„Ako malé dieťa,“ zasmiala sa môjmu nadšeniu, ale postavila sa a začala obliekať do zimnej bundy. Rýchlo som sa obul, na bundu som kašľal a ešte pobozkal Bellu. Vyšli sme von, kde sa už naplno guľovala celá rodina. Je úžasné, čo dokáže spôsobiť malé dievčatko a ako sa mu prispôsobia. Vidieť Esme, ako hádže sneh po Carlisleovi, bolo strašne komické. Ani by som neveril, že sa toho niekedy dožijem.

„Prepáč, zlato, ale teraz sa z teba stáva môj nepriateľ,“ zasmial som sa Belle, keď som šiel za chlapskou časťou rodiny. Otočil som sa jej chrbtom a zrazu mi pristála na hlave snehová guľa. Pohoršene som sa otočil na smejúcu Bellu, ktorá utekala k maličkej.

„Toto ti oplatím!“ skríkol som na ňu so smiechom. A guľovačka sa môže začať. Takto úžasne som sa pekne dlho nezabavil s celou rodinou. Bolo mi úžasne, na Belle som mohol len oči nechať, ako sa spriatelila s celou rodinou a hlavne s Emou. Obidve ma zguľovali, samozrejme, že som sa nechal, aby mali radosť.

Skončili sme snáď až o pár hodín, kedy už pred chatou stálo niekoľko snehuliakov. Dovnútra sme prišli všetci premočení, najviac to schytal Emmett, proti ktorému sa spojila celá rodina.

Len čo Alice prezliekla malú, rozložila si v obývačke všetky hračky, čo dostala a všetci sme sa hrali s ňou. Bellu som mal vedľa seba a nežne ju držal, potreboval som ju vedľa seba cítiť. Bol to nádherný deň a jeden z najdokonalejších...

Josh:

Na tomto sa mi niečo nezdalo, Bella by mi dávno sama zavolala. Jej život sa vždy točil len okolo mňa a teraz ma absolútne ignoruje. Tu niečo nie je v poriadku. Ale čo?

Fajn, možno som bol hajzel, ale už by konečne mohla pochopiť, že moja kariéra je dôležitejšia. Až potom sa môžem sústrediť na rodinný život.

Nechcel som na to myslieť, ale hneď mi napadlo, či ma s niekým nepodvádza. Dávno by už stála za dverami a hádzala sa mi okolo krku, ako jej chýbam. Ostáva mi jediné – zajtra za ňou letím do Forks. Treba dôverovať, ale i preverovať.

A bola tu ešte jedna vec, Edwarda som nevidel od Bellinho odchodu za otcom ani raz na súde. Volal som do kancelárie a povedali mi, že už odišiel na predvianočnú dovolenku. Trochu zvláštne... On bol vždy väčší workoholik než ja, ale ja to ešte zistím.

22. kapitola - 24. kapitola

Opäť jedna z tých bezvýznamných kapitol. V ďalších už očakávajte viac "akcie".

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 23. kapitola: