Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 21. kapitola

22.02.2012 (19:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 52× • zobrazeno 5442×

21. kapitola

„Ehm, Bella? Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ začal Charlie a nervózne si odkašlal. Práve sme doobedovali a ja som mu chcela oznámiť tú chatu.

„To ja tiež, tak začni prvý.“

Trochu sa začervenal. Ten chlap je normálne zaľúbený a neprizná to. „No... dnes nás pozvala k sebe Sue do rezervácie, aby sme s ňou a ostatnými strávili Vianoce. Viem, že sa ti tam asi nebude chcieť ísť, tak ostaneme pokojne doma,“ chŕlil zo seba rýchlo, aby to mal čo najskôr za sebou. Prišlo mi to strašne roztomilé na jeho vek.

„To je skvelé, ocko. Ale mňa dnes pozvali Cullenovci, aby som s nimi šla na chatu do hôr. Ty choď určite k Sue, aspoň budete mať súkromie.“ Mrkla som naňho šibalsky.

„Dobre, Bells. A kde konkrétne do hôr?“

„Neviem presne, ale niečo na hraniciach s Kanadou, ale ak chceš, aby som išla s tebou, tak zavolám Edwardovi, že...“

„Nie, nie, Bells. Len tam choď, musíš byť s mladými a nie s takým starým chlapom ako ja,“ zasmial sa. Musela som ho objať.

„Mám ťa veľmi rada, ocko,“ šepla som mu do ramena.

„Ja teba tiež, Bells. No choď sa radšej nachystať, aby si to stihla.“

„Idem.“

Vletela som do izby, ale nemohla som si nič vybrať. Príliš veľa zimných vecí do hôr tu nemám a lodičky mi budú tak na nič. Ale tak niečo sa našlo a vyhrabala som všetky veci, ktoré boli do chladnejšieho počasia. Na tých pár dní to snáď bude stačiť. No stále ma trápili výčitky svedomia. Cez Vianoce som mala byť s rodinou, a tou je Josh.

Och, znovu som pri tom istom. Raz ma to zožerie, nie je snáď nič horšie než svedomie. Možno by som mu mohla aspoň zavolať a popriať veselé Vianoce. Nie! To neurobím po tom, ako po mne včera kričal.

Nakoniec som aj tak skončila pri mobile, zapla som ho a hneď mi blikla správa, že mám odkaz. Otvorila som ho a posadila sa na posteľ.

„Prepáč mi to, miláčik. Nemal som na teba vyletieť, ale mám toho veľa v práci. Veľmi mi chýbaš, je mi tu bez teba o ničom. Ani si nevieš predstaviť, ako mi chýbajú naše spoločné rána či noci. Viem, že som si to hovoril už tisíckrát, ale vráť sa, prosím, urobím si na teba viac času. Budem sa snažiť byť len s tebou a v práci budem menej. Viem, že ťa ako manžel zanedbávam, ale zmením sa. Je mi ľúto, že nebudeme spolu cez Vianoce, idem k mame, ale sľubujem, že ti ich vynahradím, keď prídeš. Ľúbim ťa a odpusť mi.“

Dojalo ma to, ale viac sklamalo. Ak by naozaj chcel, sadol by na prvé lietadlo a letel by sem za mnou. Toto mi nestačí, potrebujem od neho viac snahy. Ja ho ešte pekne potrápim. Ale ešte horšie bolo, že mi to v tejto chvíli pripadalo, akoby som podvádzala Edwarda. Zbláznila som sa. Moje pocity sa totálne zbláznili. Potrebujem psychiatra!

„Bella, je tu Edward!“ zakričal na mňa Charlie z kuchyne. Mobil som znovu vypla, schmatla som tašku s vecami a zbehla dole schodmi.

„Maj sa, ocko.“ Pobozkala som ho ešte na líce.

„Uži si to.“

Vybehla som von, Edward stál v celej svoje kráse pri aute a usmieval sa tým svojím božským úsmevom, ktorý mi vyrážal dych. Podišiel ku mne a šiel ma pobozkať, otočil sa ešte k autu, kde bola maličká a dal mi príliš vášnivý bozk, ktorý ma až príliš vzrušil.

„Nevidí nás?“ šepla som mu do pier. „Nie, spinká.“  A znovu zaboril svoje ľadové pery do tých mojich. Bozk mi vždy prišiel ako rutinná záležitosť a s ním to bolo niečo úžasné. „Musíme už ísť, aby Alice vyšlo všetko podľa plánu.“

„Dobre.“

Celú cestu som bola opretá Edwardovi o rameno a kochala sa jeho telom, keď šoféroval. Niekedy som mala pocit, že pozerá viac na mňa ako na cestu. Vždy som ho upozornila, aby sa sústredil na cestu, nepotrebujem skončiť v strome, ale on sa len pobavene zasmial.  Maličká spokojne spinkala v autosedačke, mohla som na nej oči nechať, každú chvíľu som ju pozorovala. Mala som chuť ju poriadne vystískať, teraz sa moja túžba po dieťatku ešte zväčšila.

„Ocko?“ ozvalo sa zrazu zozadu.

„Som tu, miláčik. O takú hodinu budeme tam, dobre?“

„Ahoj, teta  Bella,“ pozdravila ma, keď si ma všimla a roztomilo sa usmiala. „Posadíš  sa ku mne, je mi tu smutno?“

Edward:

Hneď som zastavil a Bella sa posadila k maličkej. Ema k nej natiahla ruku a Bella ju za ňu prekvapene chytila. Niet krajšieho obrázku. Moje dve zlatíčka. Celú cestu som sa na ne díval a priblblo usmieval. Okamžite som mal predstavy nás troch v malom domčeku, ako sedím s Emou v kuchyni za stolom a pomáham jej s úlohami, Bella varí niečo na jedlo, keď sa Ema nepozerá, rýchlo si ukradnem jeden bozk od Belly.

V práci budem musieť dať výpoveď, už sa nechcem vrátiť do New Yorku a chcem, aby maličká vyrastala v tomto pokojnom meste.

„A postavíme si aj snehuliaka? Ešte nikdy som si ho nestavala, pri mori nebol nikdy sneh a aj keď sme boli v horách, mamka povedala, že to je blbosť,“ ozvala sa Ema. Obaja sme prekvapene zamrzli, nečakal som, že začne rozprávať o Loren.

„Samozrejme, že si postavíme snehuliaka, a nielen jedného,“ odpovedala jej Bella a malá sa zoširoka usmiala.

„Ocko, budeš stavať s nami, však?“

„Ak mi to Bella dovolí,“ zachechtal som sa.

„Dovolí, lebo ťa má rada ako ja, veď teta Bella?“ spýtala sa jej narovinu.

„Samozrejme, a hovor mi Bella, dobre?“

No maličká privrela oči a pozrela sa na Bellu. „Ja  viem, že nie ste s ockom len priatelia. Videla som vás, ako sa ráno bozkávate. Priatelia sa  tak nebozkávajú,“ vystrelila na ňu a ja som sa hurónsky rozosmial nad Belliným prekvapeným výrazom. Malá sa tvárila nahnevane, ale v jej prípade to bolo ako u Belly – vyzerala ešte roztomilejšie a ja som mal chuť vybozkávať tie jej rúžové líčka.

„Zlatíčko, na to si ešte maličká, nemyslíš?“ spýtala sa jej nežne.

„Nie som maličká, už mám šesť rokov a všetci mi hovoria, že som ešte výnimočnejšia na svoj vek.“

„Tak to sa musíš opýtať svojho ocka.“ No, a čo teraz? Toto mi určite urobila naschvál, lebo sa šibalsky usmievala.

„Vieš, miláčik, ja mám Bellu veľmi rád a aj ona mňa, teda aspoň si to myslím a máš pravdu, sme niečo viac ako len kamaráti,“ priznal som a sledoval Bellin výraz v zrkadle. Nežne sa pousmiala, ale nepozrela sa na mňa.

„Aha.“ Prstíkom sa chytila pod bradou a zamyslene pozerala na Bellu, ktorá sa rozosmiala nad jej výrazom.

Ostatok cesty už prebiehla pokojnejšie, Bella sa rozprávala s Emou celú dobu, dlho som sa tak nenasmial. O polhodinu sme už boli pri hraniciach, zabočil som na lesnú cestu, kde už bola vyjazdená cestička od mojej rodiny, ktorá tam už musela dávno byť. Pomaly sa stmievalo, okolo bolo dvojnásobne viac snehu ako vo Forks. Nikdy som sa nerozplýval nad takýmito vecami, ale teraz mi to prišlo nádherné.

„Už sme tu,“ oznámil som mojim dievčatám. Eme sa už privierali viečka od únavy, ale rázom otvorila tie kukadlá a pri pohľade na veľkú chatu a snáď dva metre snehu, sa zoširoka usmiala. Bella ju odopla a vytiahla z auta. Vo dverách chaty už stál Emmett s guľou v ruke, no to mi tu fakt chýbalo.

„Paľba!“ zakričal na celý les a hodil do malej snehovú guľu. Už som bol rozbehnutý, že ho snáď aj zabijem, ale maličká sa rozosmiala, do rukavičiek chytila trochu snehu a rozbehla sa za Emmettom. Takmer sa strácala v tom snehu.

Bella sa postavila ku mne a oprela sa mi o bok. „Je tu prekrásne.“

„A to len vďaka tebe.“ Sklonil som sa k nej a nežne ju pobozkal. No chcel som viac, pripadlo mi to, že ubehol snáď mesiac po tom, čo sme sa milovali. Uf, aspoň že nadržanosť mi ostala, už som sa bál, že zmizla s touto mojou novou podstatou. Natisol som ju na svoje telo, aby ucitíla na podbrušku moje vzrušenie. Kútiky sa jej vyšvihli do úsmevu.

„Radšej si to nechaj na večer,“ šepla mi do pier a rukou mi skĺzla dole, kde sa dotkla môjho vzrušenia a potom si pokojne odišla dovnútra. Do riti, toto asi nerozdýcham. No tak, klesni. Čo si nepočul? Máš si to nechať až na večer! No tak, nestoj tak, počkaj si aspoň tri hodiny, potom budeš tam, kam chceš ísť! Prosím! Uf, konečne.

Pozbieral som sa, z auta som vybral všetky veci a vybral sa za nimi dnu. Vnútri už bolo zapnuté kúrenie a v krbe horel oheň, určite kvôli malej a Belle. Bolo úžasné, ako sme sa dokázali správať ľudsky.

Celá chata bola už vianočne vyzdobená, pri obrovskom stole už boli rozložené taniere s pohármi. Na tanieroch plno jedla, no som zvedavá, kto to bude všetko jesť.

„Ako len môžete toto nazvať chatou? Veď to je hotová vila snov,“ rozplývala sa Bella a otáčala sa na všetky strany okolo seba. Ema už stála pri linke a v druhe držala medovník. Už ho mala pred ústami, kedy sa ozvala pohoršená Alice.

„Alice, nechaj ju,“ zavrčal som na ňu. Ale nevšímala si ma, zobrala sa Emu na ruky a išla ju prezliecť. „A nezabudnite sa všetci rýchlo nachystať, o polhodinu bude večera!“

„Malý generál,“ zamrmlala si popod nos Bella a ja som za ňou vybuchol od smiechu. Nevedela, že ju počula celá rodina a ďalej si mrmlala.

„Poď, ukážem ti izbu,“ dostal som zo seba, keď som sa upokojil. Bella za mnou pomaly kráčala, všetko si obzerala a len chválila. Esme z nej bola nadšená.

Izbu sme mali na prvom poschodí a vedľa nás bola len Ema. Našťastie sa dali všetky izby zamknúť, netreba riskovať, že nás vyruší pri mojej obľúbenej činnosti. Teda, ak nevyvalí dvere sama. Ale celá rodina jej vysvetlila, aby sa pred Bellou správala ako človek. Myslím, že keby uvidela Bella šesťročné dievčatko, ktoré do jednej ruky chytí televízor alebo prinajmenšom aj skriňu, tak by bolo po sviatkoch a celej mojej snahe. To najhoršie ma ešte len čaká.

„Páni, to je nádhera. A ten výhľad, a krb...“ začala vymenovávať všetko, čo ju nadchlo. Postavil som sa pobavene za ňu a objal ju okolo pásu.

„A hlavne tá posteľ,“ šepol som jej do krku, hneď sa zachvela a krv sa jej rozprúdila vzrušením. Natiahla ku mne ruky dozadu a pokojne si položila svoje dlane na môj zadok. Ach, ešte päť sekúnd a bude ležať na tej posteli podo mnou a nahá. Sakra, a znovu som mal napnuté nohavice.

„Edward, máme sa obliekať, nepočul si svoju sestru?“ spýtala sa pobavene.

„Ja by som sa radšej vyzliekal.“

„Kto ti v tom bráni?“ Pustila ma, zobrala si malú tašku a pokojne si nakráčala do kúpeľne a zamkla za sebou. A ja som ostal stáť v strede izby s napnutými nohavicami. Ja tej ženskej dnes v noci ešte ukážem, že bude na ňu na spomínať celý svoj život. Taký sex, aký dnes zažije, nezažila ešte nikdy!

Po niekoľkých minútach som to rozdýchal a obliekol sa do elegantnejších vecí, čo mi Alice prikázala.

xxx

Bol to dokonalý večer, ešte nikdy som nezažila tak úžasné Vianoce, a to nebol ešte koniec dňa. Bola som neuveriteľne rada, že ma Cullenovci prijali medzi seba a dokonca i malá Ema. Stále behala za mnou alebo za Edwardom. Ten malý anjelik mi okamžite prirástol k srdcu.

Trochu ma prekvapilo, že celá rodina, okrem Emy, takmer nejedla. Pozorne som ich sledovala a vždy som sa musela rozosmiať, ako sa u toho tvárili, ale bolo to výborné, tak neviem, v čom bol problém.

Emmett s Jasperom nás skvelo zabávali, keď sme už sedeli v obývačke a Ema sledovala rozprávky. Takisto som si všimla, ako boli všetci muži pozorní k svojím ženám. Carlisle neodišiel od Esme ani na centimeter, Emmett stále niečo šepkal Rosalie a Jasper s Alice si neustále vymieňali zaľúbené pohľady. Boli to dokonalí gentlemani a Edward takisto. Keď si spomeniem, aký to bol najdržaný hajzlík na začiatku, príde mi to až neuveriteľné, ako sa zmenil. Nadržaný je síce stále a dúfam, že ho to ani neprejde, ale je nežný, milý, dokonalo romantický... A ja som doňho totálne zaľúbená.

Postupne sa všetci vytratili a v izbe som ostala len ja, Edward a Ema. Alice dala značný rozkaz, že darčeky sa budú rozdávať ráno, pretože Santa Claus chodí v noci. Bolo roztomilé, že to všetko robili pre maličkú. Edward je na prvý pohľad najlepším ockom pre ňu.

Postavila som sa a prešla k veľkému oknu. Vonku začalo znovu snežiť, keď to pôjde takto ďalej, ani sa odtiaľto nedostaneme. Ale bolo to nádherné - dokonalá rodinná atmosféra. Po pár minútach sa mi okolo pásu omotali ľadové ruky. Spokojne som sa mu oprela o hruď.

„Preniesol som maličkú do izby, spinká,“ oznámil mi šepotom a pobozkal ma krk. „Poďme do izby.“

No zrazu sa mi podlomili nohy a už ma držal v náručí. „Som príliš ťažká,“ smiala som sa, keď so mnou kráčal pod schodoch.

„Vtipné, si ľahučká ako pierko, skôr by si mala pribrať.“

„Ozval sa ten, čo mi povedal, keď sme sa zoznámili, že by som mala schudnúť,“ pripomenula som mu laškovne, keď som si na to spomenula.

„Bol som blbec, teraz som zaľúbený blbec.“

„Je úžasné, ako si si to ľahko priznal,“ pochválila som ho.

„Načo to skrývať?“ Zabuchol za nami dvere. Len čo ma položil na posteľ, posadila som sa mu na kolená a omotala si nohy okolo jeho pásu. Vyzliekla som mu sako a vrhla sa do rozopínania gombíkov na košeli. Okamžite som ucitíla jeho napnuté nohavice, ale odtiahol sa odo mňa. Naštvane som naňho pozrela.

„Počkaj, len by som chcel ešte jednu vec. Sú Vianoce a ja by som ti chcel niečo darovať.“ Siahol si do vrecka a vytiahol z neho malú krabičku. Prudko som sa nadýchla. Panebože, panebože, však to nie je to, čo si myslím?

Podal mi ju do ruky a ja som sa ju snažila otvoriť roztrasenými rukami. „Panebože,“ vydýchla som, keď som uvidela prsteň s príliš veľkým diamantom. „Edward, nie, toto nemôžem prijať. Prepáč, ale...“

Položil mi prst na pery, čím ma zastavil. „Bella, nehľadaj v tom žiadny význam, je to len z lásky a ja chcem, aby si mala niečo na sebe, čo ti pripomenie mňa. To je všetko, len po tom túžim. A na cenu sa nepozeraj, zarábam dosť.“

„Teraz sa cítim divne, ja som ti nič nekúpila a ty si minul koľko...“ Zastavili ma jeho pery, ktoré sa nežne obtreli o moje ústa. Bol tak nežný, všetko bolo neuveriteľne intenzívne a ja  som bola v siedmom nebi. To s ním som sa cítila ako žena, po ktorej muž túži a chráni ju. To doňho som sa zaľúbila a každým dňom ho milujem viac a viac. Neviem, či je to priskoro, či to je zlé rozhodnutie, ale už som sa rozhodla.

„Chcem sa dať rozviesť,“ šepla som mu do pier. Zmeravel  a odtiahol sa odo mňa. Pozeral sa na mňa tak... ani neviem, ako to opísať.

„Viem, že je to asi blbosť, idem na to príliš rýchlo, prepáč,“ chrlila som zo rýchlo zo seba.

Ale on sa tváril stále tak vážne, chytil mi tvár do dlaní a pozeral mi priamo do očí, ten pohľad bol tak intenzívny,  akoby mi videl na samé dno duše. „Zopakuj to, prosím,“ šepol  omámene.

„Chcem sa dať rozviesť, možno tie hneď teraz, ale chcem, moje manželstvo nemá zmysel a ja som sa zaľúbila do iného muža,“ zašepkala som.

Ústa sa mu roztiahli do nežného úsmevu a s rovnakým citom ma pobozkal, až sa mi zatočila hlava. „Tak veľmi ťa milujem,  až by to malo byť zakázané. Toto je ten najkrajší darček, aký si mi mohla dať.“

Kútiky sa mi hneď vytiahli do širokého úsmevu. „Vlastne, našiel by sa ešte jeden, počkaj tu.“ Vybehla som z postele, nespokojne zamrnčal, na čo som sa musela zasmiať. Vbehla som do kúpeľne a z tašky vytiahla krátku vínovú košieľku. Nikdy som ju na sebe nemala a pokiaľ viem, tak si Edward potrpí na takýchto  veciach.

Otvorila dom dvere, v izbe už horeli sviečky – dokonalá romantická atmosféra.

„Ako bohyňa,“ šepol z postele, postavil sa a podišiel ku mne. Vyzeral ako lev pri chôdzi v tej tme, každý jeho pohyb bol pôvabný a vyzeral nebezpečne. Vzrušovalo ma to tak veľmi.

20. kapitola - 22. kapitola

Dúfam, že ste sa príliš neunudili. :D Myslím, že podľa konca je jasné, o čom bude hlavne ďalšia kapitola. ;)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 21. kapitola: