Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 20. kapitola

20.02.2012 (16:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 5269×

20. kapitola

Čakala som naňho, ale stále neprichádzal. Charlie už dávno odišiel, čas ukazoval jedenásť hodín. Je to jasné, radšej zdrhol, než by mi konečne povedal pravdu. Je to chlap, čo iné som mohla čakať? Seriem naňho, ale spať sa mi ešte nechcelo.

Celý dom bol ozdobený vianočnými blbosťami, cukrovinky som kúpila a pár narýchlo upiekla. Nemala som Vianoce príliš v láske a tento rok ich strávim očividne s Charliem, ak teda nebude musieť ísť do práce aj zajtra večer. Nevadí - víno, telka, vyložené nohy - mám dokonalý vianočný večer.

Debilní chlapi, len sľubujú a nič nedodržia. To je taký problém napísať mi aspoň jednu blbú esemesku. Jasné, on je do mňa zaľúbený, tak to určite. Myslela som si, že je gentleman. No to tak je, keď príliš myslím. Možno by som sa mala vrátiť do New Yorku za tým workoholikom.

Zišla som dole, kopla som do seba ďalšiu whisky a pustila sa do pečenia ďalšieho lineckého. O jednej ma to prestalo baviť a bola som plná z ujedania sladkého. Týmto tempom budem o chvíľu ako guľa.

Posadila som sa za stôl a oprela si hlavu o lakeť. Nuda, samá nuda. A zrazu sa ozvalo klopanie. Hneď mi bolo jasné, kto to môže byť, takto klope len on. Nemala som chuť mu otvárať, chcela som sa hrať na naštvanú.

„Bella, otvor mi,“ ozval sa za dvermi jeho hlas, ktorý znel príliš šťastne. Ja ti dám, ty vôl. Stoj si tam aj celú noc, neotvorím ti. Možno na teba zavolá nejaký sused políciu a máš. Ale to by prišiel môj otec a ešte by mu otvoril.

„Mal si prísť o deviatej, teraz ťa tu nikto nepotrebuje,“ odvrkla som.

„Prepáč mi to, zabudol som a musel som riešiť vážnejšiu vec.“

„Tak to dúfam, že aspoň ona ti bola dobrá, keď nie ja!“

Unavene som sa postavila.

„Bella, okamžite mi otvor! Čo to tu melieš?! A áno, máš pravdu, ona mi za to stála,“ hovoril pekne nahnevane, ale on nemá byť prečo naštvaný. A ešte sa tu k tomu prizná, tak fajn. Priznám sa, že som bola pekne pripitá.

„Vypadni si za ňou, ty hajzel!“ skríkla som naňho pri dverách.

„Pila si niečo?“ pýtal sa udivene.

„Trhni si!“

Zhasla som v kuchyni a vybrala sa hore. Vo svojej izbe som sa šľahla na posteľ, nejako zo seba skopala veci a nechala si len tričko a v momente zaspala, aj keď som mala strašnú chuť zbehnúť dole a otvoriť mu. Krava, krava, krava!

Edward:

No super, tak ona mi ani neotvorila a už si pokojne zaspala. A ja debil som si až teraz uvedomil, ako to pochopila. Ja som taký idiot, mal som jej hneď povedať, o čo ide. Och, prídem za ňou ráno, aby mi otvoril aspoň Charlie, keď ona nie. Trdlo jedno.

Vrátil som sa naspäť domov a započúval sa do diania v dome. Maličká spinkala, Emmett s Rosalie... no radšej to nebudem komentovať, Alice s Jasperom boli na love a Carlisle s Esme v obývačke, tak som šiel za nimi.

„Čo tu robíš tak skoro?“ spýtal sa ma Carlisle trochu pobavene.

„Ani sa nepýtaj, neotvorila mi ani dvere,“ povzdychol som si.

„Mal si jej aspoň zavolať, že budeš meškať. My ženy to nenávidíme a ľahko si nájdeme dôvod, prečo ste neprišli,“ objasnila mi Esme a s prižmúrenými očami sa pozrela na smejúceho sa Carlislea, ktorý rázom zvážnel.

„Nemôžem za to, že ma tá ženská odchytila a nechcela mi dať pokoj, nechcel som byť nezdvorilý,“ vyhováral sa svojej žene. Radšej som jej nechal tak a išiel sa pozrieť na toho spiaceho anjelika. Mali sme voľnú izbu, ale prikázal som Alice, aby jej všetky veci dala do mojej izby. Tá potvora jej totižto stihla všetko kúpiť dopredu, keďže mala o nej víziu.

V izbe svietila stolná lampička, aby sa nezľakla, ak by sa náhodou zobudila. Bola tak roztomilá a musel som sebavedomo priznať, že sa na mňa strašne podobala. Za celý večer povedala len pár slovíčok, bola veľmi vystrašená z toho, čo videla. Zabili jej matku pred očami, ale nemohol som Loren ľutovať, sama si o to koledovala. Išlo mi len o maličkú a konečne je u mňa a hlavne v bezpečí. Asi budem musieť dať výpoveď v práci, možno by Bella ostala s nami tu a mohla by byť jej náhradnou matkou. Nie! Nie! Dosť! Stačí, nepremýšľaj tak strašne dopredu a hlavne naivne!

„Ocko,“ šepol zrazu ten malý anjelik zo sna. Pri pohľade na ňu som mal pocit, že sa opäť rozrevem ako malé dieťa. Bola pre mňa všetkým rovnako ako Bella, ale tú tvrdohlavú ženskú musím nejako presvedčiť, aby sa spamätala a rozviedla sa.

Zlaté vlásky sa jej vlnili okolo tváričky a spokojne vyfukovala. Pochybujem, že sa o ňu Loren vôbec starala a určite ju nechávala stále niekomu inému. Ale už je v bezpečí a nikomu ju nedám. Je len a len moja.

Podišiel som k nej a nežne ju pohladil po líci. Bola to poloupírka, ale na pohľad tak krehučká, že som sa jej bál dotknúť. Pokožku mala tak jemnučkú, líčka sa jej jemne červenali a drobný nosík bol ako gombička.

Posadil som sa k nej a celú noc ju sledoval, nemohol som od nej odtrhnúť oči. No myšlienky mi lietali okolo Belly, ráno jej všetko vysvetlím a mohol by som jej ukázať aj Emu, určite by si padli do oka.

O šiestej ráno som vstal, ešte som pobozkal moju malú princezničku na čelo a vybral sa za Bellou. Prišiel som k ich domu presne, keď už prichádzal aj Charlie z nočnej služby. Vyzeral dosť unavene.

„Dobré ráno, Charlie,“ pozdravil som ho galantne.

„Čo tu robíš tak skoro?“

„Prišiel som za Bellou, večer ma nechcela pustiť, lebo som prišiel neskoro, tak jej to chcem vysvetliť.“

Zachechtal sa. „Tak to veľa šťastia, tvrdohlavejšiu ženu ako je Bella, som ešte nevidel.“

„Áno, všimol som si.“

Charlie odomkol a ja som takmer vletel dnu aj cez neho, aby som bol už u nej. Zamračene sa na mňa pozrel, tak som sa len ospravedlňujúco pousmial. Vybehol som hore schodmi do jej izby, mala pootvorené. Vošiel som dnu a uvidel, ako spí v strede postele a spokojne odfukuje. Mala na sebe len dlhé tričko, ktoré sa jej ale vyhrnulo a ja som mal dokonalý výhľad na jej nahé nohy a hlavne ten krásny zadoček.

Posadil sa s k nej a dlaňou jej nežne prešiel od členku až na ten vystrčený zadoček. Zachvela sa a zamrmlala niečo nezrozumiteľné. Bola rovnako roztomilá ako Ema, keď spala. Och, ja som už totálne zmäkol. Je zo mňa zaľúbený chlap a otec. Všetka arogancia je tuším v riti, ale priznám sa, že mi to príliš neprekáža.

Zavrtela sa a pekne-krásne sa otočila na chrbát. Zamrkala a ihneď ma uvidela. Stiahla obočie a pretrela si oči.

„Čo tu robíš?“ zachrapčala naštvane. „Ihneď zavolám políciu.“

Musel som sa zasmiať. „Šerif ma pustil dnu, takže ti to bude na nič.“

Prevrátila očami. Nemohol som už odolávať a sklonil som sa k tej rozzúrenej tigrici. Zaprela sa mi rukou o hruď, ale ja som sa nedal a pobozkal som ju, aj keď trochu silnejšie. Bránila sa, tak som jej ruky chytil a dal nad hlavu. Po pár sekundách sa prestala brániť, nohy mi omotala okolo pásu a pritiahla ma k sebe bližšie.

Zoširoka som sa usmial a nechal sa omamovať jej božskými, horúcimi perami.

„Prepáč, že som včera meškal,“ šepol som jej do pier. Automaticky sa odtiahla a chcela niečo povedať, ale predbehol som ju a dal jej prst na pery.

„Nespal a nebol som so žiadnou ženou, Bella. Mal som na to dobrý dôvod a keď sa naraňajkuješ a oblečieš, pôjdem ti ten dôvod ukázať, dobre?“

Zamračila sa, ale prikývla. Potom si ma k sebe opäť pritiahla a vášnivo ma pobozkala.

„Dúfam, že je tvoj dôvod naozaj dobrý, inak si ma nepraj,“ pohrozila mi a odtiahla sa odo mňa. Nechal som ju obliecť sa a naraňajkovať. Keď som si myslel, že je všetko v poriadku, len som si namýšľal. Zdala sa mi stále trochu naštvaná a stále sa odo mňa odťahovala. Už-už som sa jej chcel spýtať, či to nemá dostať, ale nechcel som riskovať, že ma bude chcieť prizabiť, aj keď by to bolo nemožné.

V aute sedela nemo vedľa mňa a pozerala von oknom. Bola veľmi zamyslená.

„Stále si naštvaná?“ spýtal som sa jej, keď som to už nevydržal.

„Nie, len ma strašne zaujíma ten tvoj dôvod,“ odpovedala mi pekne hnusne. Ach, ty moja kráska tvrdohlavá.

Zastavil som pred domom a galantne jej otvoril. Ani sa na mňa nepozrela, ale mne to prišlo strašne vtipné. Bola tak rozkošná, keď sa hrala na nahnevanú. Chytil som ju okolo pásu, prekvapivo sa neodtiahla a išla so mnou dnu.

„Ahoj, Bella.“ Esme ju nežne objala a Bella sa nasilu usmiala.

„Kde je?“ spýtal som sa svojej matky tichým hlasom.

„Práve raňajkuje.“ Blažene sa usmiala a išla do obývačky, aby nás nechala. Pomaly som kráčal so zmätenou Bellou chodbou do kuchyne a hneď som zbadal svoju dcérku, ako sedí na malej stoličke a schuti papká nejaká vianočné koláčiky. Veselo kývala nohami.

Bella sa na mňa zmätene pozrela, a potom znovu na malú. Opäť sa na mňa pozrela, ale dojato, takýto pohľad som u nej nevidel.

„Tvoja dcérka?“ spýtala sa ma šepotom, aby ju nevyrušila. Len som prikývol so širokým úsmevom.

„Prečo si mi to nepovedal? Preboha, Edward, ja som tak šťastná aj za teba. Dostal si ju na Vianoce?“

„Nie, dostal som ju už navždy,“ šepol som blažene. „Zabili jej matku, ale nebola žiadne neviniatko. Hlavne to pred ňou nespomínaj.“

„Panebože, to mi je ľúto, Edward. Musíš sa cítiť...“

„Pšt, všetko je v poriadku. Nikdy pre mňa nič neznamenala, ani pre Emu, nikdy sa o ňu nestarala. Zabudni na ňu, akoby som to ani nepovedal. Nie je to dôležité,“ uisťoval som ju.

„Som strašne rada, že ju máš u seba. Je nádherná...“

„Rovnako ako ty.“

„Prepáč, že som bola taká hnusná a sprostá k tebe,“ šepla a postavila sa na špičky, aby ma pobozkala. Dlho som sa nenechal presviedčať a bozk jej oplatil.

„Ocko?“ ozval sa pri nás tenký hlások. Odtiahol som sa od Belly, ktorá sa na Emu nežne pozrela. Ten pohľad bol tak láskyplný a nežný.

„Ahoj, miláčik. Ako sa cítiš?“ Zobral som si ju na ruky, hneď mi dala bozk na líce. Bol som tak šťastný, že na mňa nezabudla a správala sa ku mne, akoby sme sa videli každý deň a nikdy neboli od seba tak dlho odlúčení.

„Je mi fajn, som veľmi rada, že som konečne s tebou.“ Objala ma okolo krku, no potom zdvihla hlavičku a pozrela sa na Bellu, ktorá na nás dojato pozerala. „Kto to je?“

„To je Bella, miláčik. Moja...“

„Kamarátka,“ ozvala sa rýchlo Bella.

„Tak prečo ste sa bozkávali, keď ste len kamaráti?“

„To kamaráti niekedy robievajú, keď sa majú veľmi radi,“ vysvetlila jej Bella a mrkla na mňa. Pre malú bolo toto asi najlepšie odôvodnenie, síce je maličká, ale je veľmi inteligentná. Má šesť, ale rozumovo je na oveľa viac.

„Zlatíčko, choď na chvíľu za starou mamou, dobre? Len sa potrebujem porozprávať s Bellou.“ Položil som ju na zem.

„Dobre.“ Rozbehla sa do obývačky a ja som sa otočil k Belle.

„Roztomilé, krásne dievčatko,“ šepla mi do hrude.

„To má po mne,“ zasmial som sa a ona len pobavene pokrútila hlavou. „Dnes ideme všetci na chatu do hôr, chodievali sme tam vždy na Vianoce a chcel by som, aby si išla s nami.“

Prekvapene mi pozrela do očí, možno som sa príliš unáhlil, už ju beriem ako súčasť rodiny. Snažím sa nemyslieť na to, čo príde po sviatkoch, kedy sa vrátime do New Yorku a potrebujem si užiť tieto chvíle.

„Nemôžem nechať Charlieho doma samého,“ šepla trochu posmutnelo.

„Myslím, že Charlie chce stráviť Vianoce s niekým iným, ale bojí sa ti to povedať.“ Mrkol som na ňu.

„Sue?“ tipovala a ja som len prikývol.

„Ako to vieš?“

„Mám svoje zdroje,“ odvetil som tajomne.

„Tak teda dobre,“ súhlasila a ja som ju musel pobozkať na znak radosti. Všetko bude dokonalé, len sa bojím toho, čo ešte príde. Všetko záleží len od nej a ja ju musím presvedčiť, aby bola so mnou. Ja jej dám všetko, on nie. Ja ju milujem, možno i on, ale bude moja!

„A dúfam, že mi povieš to, čo si mi chcel povedať už včera,“ dodala.

„Samozrejme.“

19. kapitola - 21. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 20. kapitola: