Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce od Edwarda 15. kapitola

02.04.2012 (21:30) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2283×

Kapitolu by som chcela venovať N1I1K1O1L. :) Prečo? No jednoducho preto. :P

Bella:

„No nič, ľudia. Neviem ako vy, ale ja idem spať,“ zahlásila som a bez toho, aby som počkala na odpoveď, dvihla som sa vydala som sa do izby.

„Nie, nie, nie, nie, nie,“ ozval sa, samozrejme, Emmett a chytil ma za ruku.

„Emmett. Ja som sa ťa nepýtala. Ja som ti to oznámila. Som unavená a idem spať, či sa ti to páči, alebo nie,“ povedala som mu a svoju roku som vytrhla z tej jeho. Znovu som sa otočila ku schodom a za sebou som počula už len Jasperov smiech.

Po kvalitnej sprche a vyčistených zuboch som sa v pyžamku vybrala do mäkučkých periniek. Hlavou sa mi hnali len myšlienky na školu, či zajtrajší deň bude pohoda, alebo nie. Dneska to, až na ten predslov od Jessici, bolo super. Je pravda, že som čakala nejaké vzrúšo po obede, ale všetko ubehlo hladko.

„Dobrú noc,“ šepla som sama pre seba a odobrala som sa do tmy sladkého spánku.

***

„Budíííček,“ ozval sa mi známy hlas pri uchu, ale keďže moja myseľ ešte spala, nedokázala som určiť, komu patrí.

„No tak. Bella, vstávaj, inak zavolám Emmetta,“ začal mi ten známy hlas vyhrážať a ja som sa razom prebrala.
„Alice, veď už idem,“ oslovila som hlas menom, keď som videla Alice, ako skáče okolo mňa na posteli. Joj. Ako malé decko.

„Dobre,“ zahlásila mi a zoskočila z postele dole. „Tu máš veci. Pekne si ich obleč a za desať minút ťa čakajú raňajky,“ zašvitorila mi a už utekala preč. Zostala po nej len kôpka šiat na posteli.

Bez slova som sa postavila a prešla do kúpeľne. Umyla som si zuby, opláchla tvár a učesala sa. Nakoniec som si obliekla veci, čo mi tu nechala Alice a vydala som sa dole za Cullenovcami.

„Dobré ránko,“ pozdravila som zdvorilo a s úsmevom na perách som sa vydala do kuchyne.

„Dobré ránko, Bellinka. Vybuškaná do ružovučka? Len sa šupitom napapkaj, lebo už čakáme len na teba,“ smial sa Emmett, ktorý si sadol oproti mne a pozeral sa, ako do seba tlačím palacinky.

„Esme, sú vynikajúce,“ pochválila som ju.

„Ďakujem, zlatko. Som rada, že ti chuti,“ povedala mi milo a už mi brala prázdny tanier.

„Tašku som ti zobrala,“ zakričala na mňa Rose a ja som len so slabým.

„Diky.“ Kráčala pomaly k nej.

„Za málo,“ usmiala sa na mňa a podala mi moju školskú tašku.

„Tak, vážení, nastupovať. Ale trochu pohybu do toho umierania,“ kričal na nás Jasper. Stál pri autách a rukou mi naznačoval nech nastúpim do strieborného Volva. Bez protestovania som ho poslúchla a sadla si na zadné sedadlo. 

„Smiem?“ s úsmevom na perách sa ma opýtala Alice, ale na odpoveď nečakala, vhupla na sedadlo vedľa mňa.

„Tak a vyrážame,“ oznámil nám Edward z miesta šoféra. Na mieste spolujazdca sedel Jasper a kútikom oka sledoval Alice. 

Do školy sme dorazili pomerne skoro, keďže Edward išiel po ceste ako blázon. Len čo sme vystúpili, na parkovisko dorazil aj Emmett s Rose.

„Musím si ešte odskočiť,“ šepla som im a bez odpovede som sa vydala do školy smer WC.

Kráčala som po chodbe, keď som pred sebou zbadala Jessicu. Kráčala oproti mne aj so svojimi husičkami. Keď ma zbadala, najskôr sa jej tvár skrížila do nahnevaného výrazu, ale za chvíľku ho nahradil prefíkaný. Trošku som tomu nerozumela, ale nemienila som to riešiť. Nech si robí, čo chce.

Kráčala som ďalej odhodlaná prejsť popri nej s plným nasadením ignorácie na jej osobu. Ale ako som zistila neskôr, ona to v pláne nemala. Keď prechádzala okolo mňa, dostala sa až nebezpečne blízko. Keď sme boli hneď vedľa seba, nastavila lakeť a plnou silou do mňa udrela.

„Au,“ zaúpela som, keď som sa rozpľasla na zemi ako dlhá, tak široká. 

„Nemehlo! Si dávaj pozor nabudúce,“ povedala mi opovrhujúco.

„No poď,“ zaškerila sa a natiahla ku mne ruku, aby mi pomohla postaviť sa.

„Nie, ďakujem. Dokážem sa postaviť aj sama,“ odpovedala som jej a už som sa sápala na nohy.

„Aká namyslená. Daj ruku. Chcem ti len pomôcť,“ začala ku mne hovoriť rečou tipu, nedáš mi ruku tak to pekné schytáš. 

Nesmelo som natiahla svoju ruku a chytila sa tej Jessicinej. Tá ma potiahla, aby mi pomohla na nohy. Keď som bola asi v strede mojej cesty zo zeme do stoja, Jessica natiahla ruku, v ktorej držala pohár od kávy, presne ku mne a nad mojim tričkom ho otočila hore dnom.

Káva sa z pohára sa začala liať na moje tričko a ja som len s otvorenými očami sledovala tento jav. Keď už z pohára len kvapkalo, Jessica ma pustila a ja som tvrdo dopadla zadkom na zem. Au.

„Ou. Prepáč. Mne sa to vyšmyklo,“ smiala sa a tie jej husičky s ňou.

„Čo som ti spravila,“ vyštekla som na ňu, keď som sa konečne postavila na nohy. 

Jessica sa ku mne len nahla a zašepkala mi do ucha:

„Vravela som ti, že ak za mnou Edwardík nepríde a neospravedlní sa mi, že ma chce späť, a že to bola chyba, schytáš si to ty,“ dopovedala a odtiahla sa na mňa.

Zo žiarivým úsmevom sa otočila a vydala sa preč. Lenže ja nie som niekto, kto sa vzdáva. Natiahla som sa po pohár nejakého chalana, ktorý stal vedľa mňa a vydala som sa za ňou.

„Jessica? Niečo si si zabudla,“ zakričala som za ňou, aj keď to nebolo potrebné, pretože som stála hneď za ňou. Najskôr nadskočila a potom sa na mňa s otráveným ksichtom otočila.

„No čo také?“ Myslela si, že si ju len doberám a ona ma tak nachytať a znovu nejako poníži.

„Toto,“ povedala som jej a vyliala som obsah pohára na jej tričko. No na moje prekvapenie tam nebola káva, čaj a ani nič podobné. Na jej bielom tričku skončili červené víno. O-ou. To tak ľahko dole nedá. 

„Ty sviňa,“ začala na mňa kričať a jej ruka sa napriahla a chystala sa mi pristať na líci.

„Tak na to zabudni,“ započula som známy hlas a pomaly otvorila oči, ktoré som zavrela v čakaní na ranu od Jessici.

„Edward! Táto chudera mi vyliala na tričko víno. To necháš len tak? Ja viem, že si to ten rozchod nemyslel vážne,“ začala vravieť Jessica a pritom sa Edwardovi tlačila do náručia. 

„Nie, Jessica. Ten rozchod som myslel vážne. A Bellu z toho láskavo vynechaj,“ dohováral jej, pričom ju pohotovo odtláčal.

„Ale Edward. Hádam ma neopustíš kvôli takej chudere.“ Začala sa hystericky smiať. Jej slová sa ma dotkli, ale predsa si nebudem brať slová takej husi k srdcu.

„A predstav si, že opustím. Bella nie je žiadna chudera. Je dokonalá a nie je taká falošná ako ty,“ odbil ju a postavil sa vedľa mňa.

„Si v poriadku?“ opýtal sa ma nežne.

Len som mu pokývala hlavou, že som v poriadku, lebo na slová by som sa nezmohla.

„Ideme?“ spýtal sa ma a ja som mu znovu len kývla. Potom som sa po boku Edwarda Cullena vydala na hodinu. 

14. kapitola :) 16. kapitola

Ďalej sa Vám chcem ospravedlniť, že mi to tak dlho trvalo. Lenže nedávno som mala talentovky na školu, a tak som počas voľného času kreslila, lebo namiesto očakávaných 5 domácich prác som mala doniesť 20. Ale aby som sa pochválila, talentovky som spravila a na školu ma prijali. :D Takže ďakujem, že ste si na mňa počkali. Dúfam, že mi už nič nepríde do cesty a ja sa budem môcť naplno venovať písaniu tejto poviedky, keďže ma to neuveriteľne baví, aj keď niekedy neviem ako pokračovať. Preto by som vás aj chcela poprosiť, aby ste mi do komentára napísali, čo by ste chceli, aby sa v ďalšej kapitole stalo. Buď využijem váš nápad, alebo ma to aspoň bude inšpirovať. :D

Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 15. kapitola: