Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 8. kapitola

02.07.2010 (11:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1926×

8. kapitola - Čo sa ti stalo?

Ležal som v mäkkej posteli a v mojom náruči spalo to najkrajšie stvorenie na svete. Držala sa pevne mojej košele, akoby sa bála, že jej utečiem. Musím priznať, že ma to napadlo, aby som sa mohol ísť domov prezliecť, ale jej zovretie bolo veľmi pevné a nechcel som, aby sa zobudila a ja som tu nebol. Navyše šepkala zo sna a ja som aspoň takto mohol nahliadnuť do jej myšlienok. Po celú noc šepkala moje meno a že ma miluje. Boli to nádherné slová ešte z nádhernejšej osoby. Premýšľal som o nás dvoch. Ako to pôjde ďalej. Či sa nasťahuje ku mne domov, ale nevyzerá na to. Skôr aby som sa nasťahoval ja, čo mi nerobí žiadny problém. Už sa teším do školy, keď budem môcť ukázať spolužiakom, že tento poklad je môj a nikomu nedovolím, aby ju obťažoval. Je celá celučičká moja. Viem, som sebec, ale nemôžem si pomôcť. Tiež som premýšľal o tom, čo je. Že patrí do rodu Adiutorov a že som ju stvoril. Neviem si predstaviť, čím všetkým prešla a ešte viac ma zaujíma ako veľmi je podobná upírom. Naozaj neviem ako mohla dôjsť na to, že jedáva kvôli mne. Je pravda, že som ju stvoril nejakým zázrakom a ani neviem ako, ale to, že by mala jesť to hnusné ľudské jedlo, čo páchne ako blato, je blbosť. Už sa teším ako malé dieťa na Vianoce, keď vstane a budem ju mať pre seba. Škoda, že po škole ideme s Alice na nákupy. Možno, že to bude zábava.

Slnko už pomaly vychádzalo na obzor, a to bolo znamenie, aby som zobudil Bellu.

„Bella," zašepkal som jej nežne do ucha. Trochu sa pomrvila a na tvári sa jej objavil úsmev.

„Bella," skúsil som to znova a pobozkal som ju za ucho. Šiel som dole až k jej krku a potom naspäť hore. Ešte viac sa usmiala a objala ma okolo krku. Roztvorili sa jej viečka a zahľadela sa mi do očí.

„Dobré ráno."

„Krásne ráno," povedala mi a potom ma pobozkala na pery. Bozk som jej vrátil.

„Ako si sa vyspala?" opýtal som sa.

„Úžasne, bol si celú noc pri mne," odpovedala mi a znova mi dala malú pusu. Chcel som jej ju vrátiť, ale zaškvŕkalo jej v bruchu.

„Prepáč." Vbehla do kúpeľne a bolo už len počuť tiecť sprchu. Šiel som dole do kuchyne a z chladničky som vybral vajíčka. Neviem, čo sa ma to napadlo, ale začal som jej robiť raňajky. Bola to zábava. Bella prišla za mnou do kuchyne už oblečená. Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Dúfam, že ti to bude chutiť," povedal som jej a podal jej tanier s omeletou a chlebom. Hneď sa do toho pustila. Sledoval som každý jej výraz na tvári, ale nevedel som dôjsť na to, či jej chutí.

„Bolo to vynikajúce." Usmial som sa a dal jej malú pusu. Teraz už viem, prečo je ľudské jedlo. Môžem sa o ňu starať a variť jej. Na ceste zastalo auto a počul som Alicine myšlienky. Priniesla mi oblečenie, aby som sa mohol obliecť do čistého a tiež prišla za Bellou sa pozrieť na jej šatník. Tá potvora. Šiel som jej otvoriť.

„Ahoj Alice," pozdravil som ju.

„Ahoj, tu máš veci a teraz mi uvoľni cestu," vychrlila a už sa hnala hore po schodoch.

„Ahoj." Počul som, ako Bella pozdravila Alice. Ani ju neodzdravila a otvorila dvere od Bellinej skrine.

„Áaa," zakričala Alice.  Začal som sa šialene smiať. Alice je proste Alice. Šiel som radšej hore za nimi. Alice doslova zízala na Bellinu otvorenú skriňu. Mala tam totiž len tri tričká a dvoje nohavice plus mužská košeľa.

„Čo? Čo to?"  vykoktala Alice zo seba. „To nemyslíš vážne? Šesť vecí?"

„No čo, aj tak to nenosím a dá sa to oprať a navyše nie som zrovna dvakrát pri peniazoch, že môžem vykúpiť celý obchod. Preto mi cesta trvala dlhšie, inak by som tu bola oveľa skôr," povedala jej Bella. Ona mohla byť so mnou už dlhšie? A to sa dozvedám až teraz?

„Mali by sme ísť radšej do školy," oznámil som im. Bella len prikývla a nechala Alice v izbe. Prezliekol som sa v druhej izbe.

Nasadli sme na motorku a nechali Alice v dome. Veď ona si poradí.

Zaparkoval som pred školou a všetci na nás civeli. Ešte, že som si za tie roky všimol. V myšlienkach  chalanov som zazrel, ako mi nadávajú a zabíjajú a aj to isté aj v myšlienkach báb, len tie vraždili Bellu. Zavrčal som.

„Pokojne," zašepkala mi Bella do ucha a dala mi malú pusu. Zavrčal som znova. Chcel som viac. Bella akoby to vytušila a ešte raz ma pobozkala, ale teraz oveľa viac. Svoje prsty si mi zamotala do vlasov a pritiahla si ma bližšie. Obmotal som svoje ruky okolo jej pása a natisol si ju na seba. Začínal som nenávidieť tú motorku, lebo som ju nemohol, o čo oprieť. Vyrušilo nás malé odkašľanie. Už totiž prišli aj moji súrodenci.

„Nerád vyrušujem, ale bolo by dobré, keby ste šli na hodiny," povedal nám Jasper. V jeho myšlienkach sa odrážali všetky moje pocity. Bol veľmi vzrušený a rozmýšľal, kde je Alice. Zrejme trčí ešte u Belly. Odtrhol som sa teda od Belly a šiel ju odprevadiť na hodinu. Bolo milé prekvapenie, keď som zistil, že prvú hodinu máme spolu. Ruka v ruke sme si sadli do lavice a snažili sa nevnímať pohľady našich spolužiakov.

Celý školský deň som bol s ňou. Neviem, ako to spravila, ale zariadila, aby sme mali všetky hodiny spolu a mne to nepovedala. Na obede odštipovala z každého taniera a niekedy to hodila po Emmettovi. Ten sa naštval a hodil po nej koláč. Bohužiaľ sa uhla a trafil mňa.
Fuj. Všetci sa šialene smiali až na mňa a Alice. Tá im v myšlienkach nadávala, že sa budem musieť ísť najskôr prezliecť a až potom budeme môcť ísť na nákupy. Naštvane som odišiel preč a Bella šla za mnou. Snažila sa ma obmäkčiť vášnivými a vzrušujúcimi bozkami. Samozrejme, že sa jej to podarilo. Na poslednej hodine, čo bola matematika, mi prechádzala rukou po stene. Mal som čo robiť, aby som sa ovládol a nevrhol sa na ňu. Keď zazvonilo, rýchlo utiekla k motorke. Rozbehol som sa za ňou a vrhol sa na ňu. Vášnivo a tvrdo som ju bozkával. Vôbec jej to nevadilo. Prechádzala mi s rukami po hrudi a dráždila ma.

„No tak, nechajte toho. Edward, choď sa domov prezliecť inak sa postarám, aby si Bellu po zvyšok dňa už neuvidel," pohrozila mi Alice. Kto iný. Nasadol som rýchlo do svojho auta a namieril si to domov.

Alice v obchode robila ako šialená. Ešte som ju takúto nevidel. Hneď ako sme prišli do obchodu strčila Bellu do kabínky a hádzala jej tam veci. Keď mala na sebe niečo pridlho vliezla jej do kabínky a násilím ju vyzliekla. Ja som dopadol rovnako. Stále mi niečo pristávalo na hlave, aby som si to skúsil. Musím však priznať, že Alice má skvelý štýl, inak by som jej nedovolil, aby mi chystala oblečenie. Ešte by som náhodou skončil v pásikavej košeli, zelených nohaviciach a so šašovskými topánkami. Chcel by som v niečom takom vidieť Emmetta. Budem sa  s ním musieť o niečo staviť a musím si byť istý, že vyhrám, inak by to nemuselo dopadnúť dobre. Určite by si ma vyfotil a tie fotky vyvesil na škole.

Domov sme sa vracali s napchaným autom. Tašky z obchodov sa vystrkovali všade. Ešte že sme si vzali dve autá. Vystúpil som z auta a chytil do ruky čo najviac tašiek. Bella šla do domu a ani sa na mňa nepozrela. Neviem, čo s ňou je, celú cestu domov sa so mnou nerozprávala. Asi je unavená. Určite, Alice je hrozná. Dokáže zmordovať aj upíra. Zaujímavé, že sa ona neunaví.

Všetky tašky som pozanášal do druhej izby, tam, kde som sa ráno prezliekal. Potichu som vošiel do spálne. Bella ležala na posteli otočená chrbtom proti mne. Ľahol som si vedľa nej a jednou rukou som ju objal okolo pása. Chytila mi ju a odhodila ju naspäť ku mne. Pohladil som ju po chrbte, ale ona sa pomrvila a ešte viac sa odsunula. Z jej úst s vydral malý vzlyk. Chytil som ju teda oboma rukami a snažil sa ju otočiť smerom ku mne, ale nepodarilo sa to.

„Bella, čo ti je?"

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 8. kapitola: