Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som blázon - 6. kapitola

24.06.2010 (21:00) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2024×

6. kapitola - Ty si sa vrátila

Prestal som rátať hodiny od doby, čo Bella odišla. Mohli to byť dni, týždne, dokonca aj mesiace. Nemal som chuť žiť, nemal som pre koho. Tanya bola párkrát za mnou a dokonca sa ma pokúšala zviesť, ale potom, čo som ju vyhodil zatvorenými dverami odišla aj s ostatnými. Rodina mala o mňa starosť, každý deň pri mne jeden z nich bol a rozprával sa so mnou. Teda rozprávali iba oni. Nechodil som do školy a ani nie na lov. Emmett ma vždy musel dotiahnuť do lesa, potom mi niečo uloviť a násilím mi to napchať do úst. Bol poriadne tvrdohlavý. Jediná vec, ktorá mi dokázala trochu zlepšiť moju náladu, bola myšlienka, že sa Bella určite vráti. Pokojne budem čakať roky, ale byť bez nej je ako... Vlastne nedokážem prirovnať ako je to byť  bez nej. Je to ako voda bez kyslíku, či vodíku. Bez nich by to nebola voda. To je ešte slabé prirovnanie. Bez Bellybelli nedokážem žiť. Vytrhla mi srdce z hrude a vzala si ho so sebou. Keby som tak mohol byť s ňou a pomáhal jej. Dal by som za to aj život. Aspoň keby som mohol snívať, sníval by som o nej. Aspoň v tom sne by sme sa stretli a boli spolu.

Dnes ma už nikto neotravoval. Súrodenci šli do školy a Carlisle do práce. Doma bola jedine Esme, ktorá robila nejaké návrhy, tuším.

Začul som nejaké klopanie na moje okno. Pozrel som sa tam, ale nikoho som nevidel. Akoby som mohol, keď sú zastreté. Nemal som chuť a ani náladu ich odostrieť. Klopanie sa už neopakovala tak som to nechal tak, určite sa mi to zdalo. Po chvíli som počul klopanie na dvere a hádku. Zrazu sa otvorili moje dvere a niekto vošiel dnu. Nedokázal som zdvihnúť hlavu a na dotyčnú osobu sa pozrieť a ani mu čítať myšlienky. Pocítil som dve teplé ruky ako sa pokúšajú odstrániť moje ruky z tváre, ale nechcel som tú osobu vidieť.

„Hneváš sa na mňa?" spýtal sa ma jemný hlások pri mojom uchu. Tento hlas som veľmi dobre poznal, tak dlho som túžil ho počuť. Zdvihol som hlavu a uvidel ju. Je hádam ešte krajšia ako pred tým. Je možné, aby tu bola alebo mi už riadne šibe?

„Si to naozaj ty?"

„Áno som, ani nevieš, ako veľmi si mi chýbal," odpovedala mi.

„Myslíš vážne, že som ti chýbal?" preveroval som si.

„Samozrejme, že si mi chýbal, ty môj hlupáčik. Ako si môžeš myslieť opak?" Tak ja som jej chýbal. Bolo krásne to počuť.

„Prečo si odišla?" opýtal som sa jej na otázku, ktorá ma na jazyku pálila, už od doby, čo odišla.

„To je nadlho, keď bude viac času, tak ti to poviem."

„Znova odchádzaš? Nepustím ťa." Rýchlo som sa postavil a silno ju objal.

„Neodchádzam, nie bez teba. Ideme spolu na lov, lebo vyzeráš otrasne," a zasmiala sa. Chytila ma za ruku a ťahala k oknu. Odostrela ho, otvorila a vyskočila von. Neveriacky som na ňu pozeral. Skočil som za ňou a očami si ju premeriaval, či sa jej náhodou nič nestalo. Bola v úplnom poriadku. Bežala smerom k lesu a ja som ju hneď za ňou. Nechával som si menší odstup, aby som mohol sledovať jej ladné telo, ktoré bez problémov utekalo po lese. Bola pôvabná. Po chvíli zastala. Potichu odtiahla krovie a ja som mohol vidieť pumu, ako sa vyhrieva na slnku. Vietor mi priniesol jej vôňu a vo mne sa prebudilo zviera. Skočil som na ňu a do pár minút bola vypitá. Bella sa na mňa divno pozerala.

„Deje sa niečo?"

„Nie, len ja, vyzeráš sexy," povedala mi. V tom momente som bol pri nej a obtočil si ruky okolo jej pása.

„Na teba rozhodne nemám," a začal som sa k nej nakláňať. Neodtiahla sa odo mňa, ale sa postavil na špičky a ja som mohol pocítiť chuť jej pier. Zaplietla mi svoje prsty  do vlasov a pritiahla si ma bližšie. Usmial som sa a naďalej ju bozkával. Začala sa odo mňa odťahovať. Prestal som ju bozkávať a nechápavo som sa na ňu pozrel.

„Prepáč, ale ja musím aj dýchať," vysvetlila mi. Šibalsky som sa na ňu usmial a začal jej bozkávať.

„Edward," vzdychla. Ešte viac ma povzbudilo a začal som posúvať svoje pery po jej krku, až k brade a odtiaľ k jej ústam.

,,Edward, nieže by sa mi nepáčilo, čo robíš, ale rodina sa o teba určite bojí. Predsa ma nepoznajú. Mal by si ísť domov a upokojiť ich," dohovárala mi. Zamručal som.

„Ale mne sa páči tu s tebou a nemienim sa od teba hnúť, ani na krok."

„Tak to bude problém, keďže chodím do školy a ty si na ňu nejako zabudol." Škola? Čo ma po nej.

„Ako to, že o nej neviem?"

„Chcela som ťa v škole prekvapiť, ale ty si tam nebol, tak som nasadla na motorku a šla k tebe domov, kde som ti klopala na okno, ale nemienil si ho otvoriť. Tak som zaklopala na dvere, otvorila mi Esme, ale nechcela ma pustiť, tak som sa s ňou trochu pochytila a utiekla jej," priznala sa.

„Ty si ma chcela prekvapiť, ale nehovor. To je od teba veľmi milé, ale mne stačí aj toto."

„Vieš, že si zlý? Nesplnil si moju prosbu. Napísala som ti, aby si sa snažil žiť bezo mňa a ty namiesto toho trčíš v tmavej izbe," povedala mi.

„Myslíš si snáď, že by som dokázal normálne žiť, bez teba? Najmä potom, čo si napísala? Nikdy. Na to, ťa až príliš milujem."

„Aj ja teba milujem a ako vidím, nie nadarmo som od teba odišla. Nakoniec všetko dopadlo, ako malo a mňa už každý môže vidieť." Neveril som vlastným ušiam. Už ju každý vidí? Preto odišla?

„To je úžasné," povedal som jej a zatočil sa s ňou. „Povedz mi o sebe všetko, čo všetko môžeš robiť. Si ako mi alebo skôr ako človek?" Pripomínal som si skoro Carlislea, ktorý sa tiež rovnako vypytuje.

„Na to máme celú večnosť miláčik, ale teraz by si mal ísť už naozaj domov," povedala mi.

„Poď, ale so mnou."

„Bojím sa."

„Ja ťa pred nimi ochránim," ubezpečoval som ju.

„Ale ja sa ich nebojím, bojím sa, že ma nebudú chcieť, predsa len, kvôli mne si mysleli, že si blázon a tiež si kvôli mne trpel," šepkala smutne a sklopila hlavu.

„Neboj sa," povedal som jej a jedným prstom som jej podoprel bradu a prinútil ju dívať sa mi do očí. ,,Prímu ťa, už len preto, lebo ťa milujem a kvôli tebe som konečne šťastný a tiež by nikto nedokázal odolať tvojmu šarmu. Všetkých si ich obmotáš okolo prstu a s Alice pôjdeš na nákupy, čo ťa ľutujem," a sme sa spolu zasmiali nad Alice a jej mániou, čo sa týka nakupovania.

„No dobre," podľahla. Vyhodil som si ju na rameno a utekal s ňou k domu.

„Čo to robíš?" spýtala sa ma so smiechom v hlase.

„Keby si si to náhodou rozmyslela, aby si neutiekla."

Zastavil som až pred dverami domu, a to len preto, aby som ich mohol otvoriť. Esme by sa nepotešila, keby som ich vyrazil.

„No konečne, už sme mali o teba strach," prihnala sa ku mne Esme, ale zastavila, keď videla koho mám na ramene. Pustil som Bellu dole a tá sa hneď schovala za mňa.

„Prepáčte, že som na vás kričala," štipla Bella Esme a ospravedlňujúco sa usmiala.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som blázon - 6. kapitola: